Dva prielivy, ktoré môžu zdražiť palivá po celom svete

Najvážnejšie dôsledky by malo obmedzenie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou vývoznou trasou pre ropu a skvapalnený zemný plyn z oblasti Perzského zálivu.
Mapa s vyznačenými Hormuzským prielivom a Báb al-Mandabom
Mapa s vyznačenými Hormuzským prielivom a Báb al-Mandabom de.marketscreener.com
Posádka vlaku išla vpred plameňov v Kanade
Zdroj: CBSNEWS

Súbežné narušenie lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv a prieliv Báb al-Mandab by výrazne zasiahlo svetový obchod s ropou a ropnými produktmi. Európa by čelila vyšším nákladom na dopravu, dlhším dodacím lehotám a rastu cien pohonných látok, uviedol politológ Martin Jirušek pre portál SITA Energetika.

Hormuz by priamo zasiahol dostupnosť ropy

Najvážnejšie dôsledky by malo obmedzenie Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovou vývoznou trasou pre ropu a skvapalnený zemný plyn z oblasti Perzského zálivu. Výpadok alebo výrazné spomalenie prepravy by priamo znížili množstvo surovín dostupných na svetovom trhu.

Prieliv Báb al-Mandab nemá z hľadiska objemu prepravovanej ropy taký význam ako Hormuz. Podľa Jiruška ním však prechádza približne päť až sedem percent svetovej spotreby a spolu so Suezským prieplavom tvorí dôležité spojenie medzi Indickým oceánom a Stredozemným morom. Americký Úrad pre energetické informácie uvádza, že v prvom polroku 2023 cez túto trasu prechádzalo približne 12 % svetového námorného obchodu s ropou a ropnými produktmi. Po útokoch húsíov sa však prepravované objemy v roku 2024 výrazne znížili.

„Jeho uzavretie by znamenalo predĺženie cesty okolo Afriky, a tým aj zvýšenie cien palív v dôsledku vyšších nákladov na dopravu a predĺženia dodávateľských reťazcov,“ uviedol expert.

Lode by museli oboplávať Afriku

Lode smerujúce z Blízkeho východu a Ázie do Európy by museli oboplávať Mys dobrej nádeje. Prepravná trasa by sa tak predĺžila, tankery by boli dlhšie viazané na jednej dodávke a na zachovanie rovnakého objemu dovozu by bolo potrebné nasadiť viac plavidiel.

Kým uzavretie Hormuzu by malo priamy vplyv na dostupnosť ropy, dôsledky blokády Báb al-Mandabu by boli podľa Jiruška prevažne nepriame. Prejavili by sa najmä cez vyššie prepravné náklady, drahšie poistenie lodí a obmedzenú kapacitu tankerovej dopravy.

„Vplyv na cenu by bol nepriamy, ale potenciálne významný, pretože by bolo potrebné zvýšiť prepravné kapacity, aby sa vykompenzovali dlhšie dodacie časy,“ vysvetlil.

Vyššie ceny ropy a palív by následne zvýšili náklady firiem aj domácností. Drahšia doprava by sa premietla do cien tovarov a služieb a vytvorila by ďalší inflačný tlak v európskych ekonomikách.

Húsíovia ohrozujú strategickú trasu cez Červené more

Prieliv Báb al-Mandab leží medzi Jemenom na Arabskom polostrove a Džibutskom a Eritreou na africkom pobreží. V najužšom mieste má približne 26 až 30 kilometrov a ostrov Perim, známy aj ako Mayyun, ho rozdeľuje na dva plavebné kanály. Spolu so Suezským prieplavom tvorí strategické spojenie medzi Indickým oceánom, Červeným morom a Stredozemným morom.

Bezpečnostné riziko v oblasti predstavujú najmä húsíovia, ktorí kontrolujú veľkú časť západného Jemenu vrátane pobrežia Červeného mora. Od konca roku 2023 opakovane útočia na obchodné plavidlá pomocou rakiet, dronov a bezpilotných člnov. Viaceré veľké lodné spoločnosti vrátane Maersku, MSC a Hapag-Lloyd preto časť svojich plavidiel presmerovali mimo Červeného mora. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a ich spojenci zároveň podnikali vojenské operácie zamerané na ochranu obchodnej dopravy a útoky proti húsíovským pozíciám v Jemene.

Húsíovia, ktorí vystupujú aj pod názvom Ansar Alláh, sú jemenské politické a ozbrojené hnutie ovládajúce hlavné mesto Saná a významnú časť severu a západu krajiny. Irán ich dlhodobo politicky a vojensky podporuje, pričom hnutie si vybudovalo arzenál protilodných a balistických rakiet, dronov a bezpilotných člnov. Vďaka kontrole pobrežia Červeného mora tak dokáže ohrozovať obchodnú plavbu v okolí prielivu Báb al-Mandab aj bez jeho úplného fyzického uzavretia. Správy expertov OSN zároveň poukazujú na to, že si húsíovia napriek zahraničným úderom zachovali schopnosť odpaľovať rakety a drony.

Viac k osobe: Martin Jirušek

Ďalšie k téme