Belgická vláda zvýšila stupeň ohrozenia teroristickými útokmi na najvyšší, teda štvrtý. Krajina sa po utorňajších teroristických útokoch v metropole Brusel ponorí na tri dni do štátneho smútku.
Podľa francúzskych a belgických médií policajti pátrajú po dvoch osobách, ktoré sú na úteku od utorkovej spoločnej operácie francúzskych a belgických protiteroristických jednotiek, ktorá sa odohrala na bruselskom predmestí Forest.
Prokuratúra potvrdila túto správu pre belgické noviny a uviedla, že byt v dome na treťom poschodí v bruselskej štvrti Schaerbeek bol prenajatý na falošné meno.
Vyšetrovanie parížskych atentátov sa sústreďuje na Belgicko, pretože v tejto krajine žili dvaja zo samovražedných útočníkov, ktorí sa vtedy vo francúzskej metropole vyhodili do vzduchu.
V Bruseli a v bruselskom regióne platí štvrtý, najvyšší stupeň ohrozenia, vyhlásený od soboty. Okrem výluk mestskej dopravy a obmedzenia obchodnej, kultúrnej a športovej činnosti sa vládne nariadenie týka aj škôl, ktoré v bruselskom regióne zostanú zatvorené. Pre zvyšok krajiny platí tretí stupeň.
Mimoriadne bezpečnostné opatrenia v bruselskom regióne sa týkajú pátrania úradov po dvoch teroristoch, ktorí majú priame spojenie s minulotýždňovými atentátmi v Paríži.
Proti utečeneckým kvótam hlasovalo vrátene Slovenska aj Česko, Rumunsko a Maďarsko, pričom Fínsko sa zdržalo hlasovania. Slovensko by tak malo prijať 1500 utečencov, podľa šéfa vnútra Roberta Kaliňáka si však nedáme nanútiť žiadne pevné kvóty.
Belgickí taxikári obviňujú taxislužbu Uber z neférovej súťaže v dôsledku nižších cien, čo ohrozuje ich činnosť. Požadujú v tejto veci stretnutie s ministrom financií Johanom Van Overtveldtom a predstaviteľmi Európskej komisie.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok v Bruseli oznámil, že Kyjev a Brusel sa v hodnotení vývoja situácie na Ukrajine zhodujú. S prezidentom Európskej rady Donaldom Tuskom sa dohodli, že Ukrajinu navštívi skupina členov výboru EÚ pre bezpečnostnú politiku.
Šéfovia rezortov vnútra však mierne prekonali počet 20-tisíc migrantov, ktorí by podľa návrhu Európskej komisie mali byť presídlení do Európskej únie z krajín Blízkeho východu, postihnutých občianskou vojnou a násilnosťami.
Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie sa v Bruseli zaoberali migráciou. Už pred začatím summitu bolo jasné, že najmä stredoeurópske a východoeurópske krajiny vrátane Slovenska zahlasujú proti povinným kvótam pre migrantov.
Mnohé z týchto dohôd boli pritom podpísané ešte pred vstupom do Európskej únie. Často v prvej polovici 90. rokov, keď Slovensko potrebovalo prilákať investorov.