RANGÚN 13. novembra (WEBNOVINY) – Slávnu opozičnú líderku Aung San Su Ťij v sobotu prepustili z domáceho väzenia. Nenaplnili sa tak špekulácie o tom, že barmská vojenská chunta plánované prepustenie opäť odloží a pod nejakou zámienkou jej domáce väznenie predĺži. V sobotu sa začali pred jej rangúnskou rezidenciou na brehu jazera sústreďovať policajné a vojenské zložky. Davy nadšencov a priaznivcov Su Ťij sa od skorého rána pred sídlom jej politickej strany modlili za prepustenie svojej obľúbenej 65-ročnej političky. Zástup sa neskôr presunul ku rezidencii. Napätie medzi stovkami opozičných stúpencov a ozbrojenými poriadkovými silami vyvrcholili okolo 17:00 miestneho času (11:30 SEČ), keď sa začali odstraňovať barikády. Polícia demontovala zátarasy a drôty umiestnené pred sídlom laureátky Nobelovej ceny mieru a do domu vstúpili úradníci, ktorí jej prečítali prepúšťací oznam. Vláda prepustenie prodemokratickej aktivistky zatiaľ nekomentovala.
Su Ťij neskôr vyšla pred dvere domu, kde ju už očakávali davy nadšencov.
Obhajca Su Ťij koncom týždňa varoval, že jeho klientka pravdepodobne neprijme okolnosti podmienečného prepustenia a to v prípade, že ju vojenská chunta vylúči z politickej činnosti. V minulosti mala Su Ťij počas krátkych období svojej slobody zakázané cestovať a tiež jej nepovolili slobodu združovania sa. Šéfka opozičnej strany Národná liga za demokraciu strávila pätnásť z posledných 21 rokov striedavo buď v domácom alebo riadnom väzení.
Aung San Su Ťij prepustili týždeň po parlamentných voľbách, na ktorých sa nemohla zúčastniť a jej strana ich bojkotovala. Barmskí sudcovia predĺžili minulý rok Su Ťij domáce väzenie za údajné porušenie podmienok predošlej domácej väzby. Laureátka Nobelovej ceny mieru sa ho mala dopustiť zatajením nepovolenej návštevy, keď do jej domu minulý rok v máji priplával nepozvaný Američan.
Svet privítal prepustenie Aung San Su Ťij
Svetoví lídri a medzinárodné spoločenstvo privítali sobotňajšie prepustenie barmskej opozičnej líderky Aung San Su Ťij z domáceho väzenia. Svetové mocnosti zároveň varovali vojenskú chuntu, aby laureátku Nobelovej ceny mieru žiadnym spôsobom neobmedzovala, oslobodili ju úplne a aby jej prepustenie bolo bezpodmienečné. Západ tiež vyzval vojenský režim, aby prepustil aj ďalších politických väzňov v krajine. Prepustenie Su Ťij privítali okrem Európskej únie, Organizácie Spojených národov, Združenia štátov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), Spojených štátov, Kanady, Francúzska, Británie, Česka, Talianska, Filipín aj mimovládne organizácie Amnesty International či Human Rights Watch.
Medzi prvými politikmi reagujúcimi na oslobodenie Su Ťij boli britský premiér David Cameron a americký prezident Barack Obama. Cameron ho označil za oneskorené. Su Ťij je podľa neho „inšpiráciou pre všetkých, ktorí veria v slobodu slova, demokraciu a ľudské práva“. Barack Obama ju označil za „svoju hrdinku“ a vyzval Barmu, aby prepustila aj ďalších politických väzňov. Ku výzve prepustiť politických väzňov v Barme sa pridal aj generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-mun.
Európska komisia žiada pre Aung San Su Ťij „neobmedzenú slobodu“
Od chunty chce EK taktiež a prepustenie ďalších politických väzňov. „Teraz je dôležité, aby mala Aung San Su Ťij neobmedzenú slobodu pohybu, vyjadrovania sa a mohla sa plne zúčastňovať na politických procesoch v krajine,“ uviedol predseda Európskej komisie José Manuel Barroso. „Tiež vyzývam na bezpodmienečné prepustenie všetkých ostatných občanov zadržaných pre ich politické presvedčenie,“ zdôraznil Barroso. Rovnaké želanie vyjadril v reakcii na sobotňajšiu udalosť aj predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek a vyzval barmský režim, aby prestal porušovať ľudské práva.
Francúzsky prezident Nikolas Sarkozy varoval Barmu pred tým, aby demokratickej líderke neobmedzovala slobodu prejavu a pohybu. Počas minulých krátkych pobytov na slobode jej lídri totiž tieto práva odopierali. „Francúzsko bude veľmi pozorné k podmienkam, v akých si bude pani Aung San Su Ťij užívať svoju slobodu,“ uvádza Sarkozy v mene Francúzska. Taliansko označilo oslobodenie 65-ročnej ikony demokracie za „pozitívnu správu“. Rím ale vyjadril sklamanie nad tým, že k tomu nedošlo ešte pred parlamentnými voľbami. Taliansko tiež dúfa, že tento krok môže byť signálom otvorenosti barmskej vlády.
Úľavu nad opätovnou slobodou šéfky barmskej opozičnej strany Národná liga za demokraciu vyjadrilo aj Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorého členom je aj Barma. Jeho šéf Thajčan Surin Pitsuswan dúfa, že Su Ťij opäť nezadržia a jej prepustenie prispeje ku skutočnému národnému zmiereniu. Ku gratulačným vyjadreniam sa pridali rovnako Filipíny. Hovorca prezidentskej kancelárie ale nalieha, aby chunta prinavrátila Su Ťij aj jej všetky politické práva.
Prepustenie Su Ťij je pekné, ale nestačí, tvrdia mimovládky
Medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv okrem uvítania prepustenia Su Ťij vyjadrili v tejto súvislosti aj hlbokú skepsu nad skutočnými motívmi konania vojenskej chunty a nad osudom ďalších politických väzňov. Podľa Amnesty International ich v barmských väzniciach sedí okolo 2 000. AI tvrdí, že jej prepustením sa končí nespravodlivé väznenia Su Ťij, ktoré ilegálne predlžovali.
Medzinárodné mimovládne organizácie v sobotu síce privítali prepustenie barmskej opozičnej vodkyne Aun San Su Ťij, no najmenej tri najvplyvnejšie z nich zhodne konštatovali, že zo strany barmskej vojenskej junty je to len veľmi malý ústupok. Organizácie žiadajú prepustenie všetkých politických väzňov, ktorých je v krajine zhruba 2 000, slobodné a demokratické voľby, a takisto to, aby vojenská junta po takýchto voľbách odovzdala moc ich víťazovi. Posledné voľby, ktoré sa všeobecne považujú za slobodné, sa v Barme konali v roku 1990, vyhrala ich Národná liga za demokraciu pod vedením Su Ťij, no junta jej odmietla odovzdať moc.
„Bohužiaľ, samotné prepustenie Su Ťij je v podstate bezvýznamné, kým junta nenaštartuje nezvratný proces, ktorého súčasťou bude dialóg, obnovenie demokracie a národné zmierenie medzi juntou, Národnou ligou za demokraciu a etnickými menšinami,“ tvrdí riaditeľ Freedom Now Jared Genser. Šéf organizácie, ktorá sa v posledných rokoch najhlasnejšie zasadzovala za prepustenie barmskej opozičnej vodkyne teraz pripomína, že Su Ťij už prepustili trikrát, no vždy ju zakrátko opäť zavreli. Vo väzení strávila 15 z posledných 21 rokov, poslednú „várku“ si odkrútila v rokoch 2003 až 2010.
Podľa šéfky ázijského odboru organizácie Human Rights Watch Elaine Paersonovej bolo prepustenie Su Ťij naschvál načasované do obdobia tesne po parlamentných voľbách zo 7. novembra, ktoré sa stretli s veľkou kritikou zahraničia. Junta si podľa Paersonovej predstavuje, že svet bude teraz jasať nad prepustením Su Ťij, a na nelegitímne voľby sa zabudne. „Ak to vojenská vláda myslí s rozširovaním slobody vážne, potom nech okamžite a bezpodmienečne prepustí všetkých politických väzňov,“ odkázala do Rangúnu Paersonová.