Medzinárodná organizácia Human Rights Watch (HRW) upozorňuje, že vo svete narastá vplyv „agresívnych superveľmocí“, ktoré podkopávajú ľudské práva a ničia pokrok dosiahnutý v otázke počas ostatných dekád. Riešením má byť nový blok tzv. stredných mocností, ktorý by dokázal čeliť tlaku Washingtonu, Moskvy aj Pekingu.
Výkonný riaditeľ HRW Philippe Bolopion v rozhovore pre AFP varoval, že návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu dramaticky zmenil globálnu rovnováhu. Podľa neho sa Spojené štáty začínajú správať spôsobom, ktorý bol donedávna typický skôr pre autoritárske režimy.
„S Trumpovým prvým rokom (jeho druhého funkčného obdobia) sa dejiny zrýchľujú nesprávnym smerom. Všetky zisky a pokroky, ktoré boli ťažko vybojované za ostatné desaťročia, sú dnes ohrozené,“ povedal Bolopion. „Hnutie za ľudské práva je pod útokom nielen zo strany Trumpovej administratívy, ale aj Ruska a Číny.“
OSN v defenzíve
HRW vo svojej výročnej správe upozorňuje, že Spojené štáty sa v oblasti občianskych slobôd ocitajú na nebezpečnej šikmej ploche. Organizácia dokonca po prvý raz vo svojej histórii nasadila krízový tím priamo na území USA, konkrétne v Minneapolise, kde federálni agenti minulý mesiac pri imigračnej razii zabili dvoch civilistov.
„Je to pre nás úplne nová situácia,“ priznal Bolopion s tým, že mimovládne organizácie sa v USA začínajú obávať odvetných krokov zo strany štátu. Podľa neho je Trumpova administratíva otvorene nepriateľská voči kritickým hlasom, obviňuje politických oponentov a útočí aj na nezávislé finančné siete podporujúce občiansku spoločnosť.
Slabnúť má aj schopnosť Organizácie Spojených národov (OSN) reagovať na globálne krízy. Podľa HRW je OSN „v defenzíve, oslabená a neschopná odpovedať na naliehavosť daného okamihu“. Samotná HRW musela v ostatných rokoch zatvoriť kancelárie v Moskve, Hongkongu či Egypte a jej riaditeľ pre Izrael a Palestínu bol vyhostený z Jeruzalema.
EÚ, Kanada, Británia či Japonsko
Ako odpoveď na túto situáciu Bolopion navrhuje vytvorenie strategickej aliancie stredných mocností, čiže krajín, ktoré síce nepatria medzi globálne superveľmoci, no zdieľajú hodnoty demokracie a medzinárodného práva. Menoval napríklad EÚ, Kanadu, Britániu, Japonsko, Brazíliu, Južnú Afriku, Južnú Kóreu či Austráliu.
Bolopion tiež spomenul Indiu, ktorá podľa neho „zažila veľmi výrazný demokratický úpadok“ pod vedením premiéra Naréndru Módího, ale „mohla by byť v pokušení zlepšiť svoju situáciu v oblasti ľudských práv, aby sa stala súčasťou aliancie, ktorá by jej poskytla ochranu pred clami Trumpovej administratívy“.
Takýto blok by podľa neho mohol ponúknuť svojim členom väčšiu bezpečnosť – od výhodnejšieho obchodu až po koordinované hlasovanie v OSN.
