BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – Slovenské súdy zvýhodňujú politikov, sudcov a vplyvných ľudí pred bežnými občanmi. Konštatuje to združenie VIA IURIS vo svojej publikácii Sloboda prejavu a žaloby na ochranu dobrej povesti, ktorá vznikla vďaka podpore Veľvyslanectva USA na Slovensku.
Autori Peter Wilfling a Eva Kováčechová porovnávajú prístup súdov na Slovensku, v USA a Európskeho súdu pre ľudské práva k žalobám verejných činiteľov, pričom navrhujú aj odporúčania na úpravu legislatívy a praxe slovenských súdov.
Analýza VIA IURIS zistila výrazné rozdiely v prístupe súdov v USA, Európskeho súdu pre ľudské práva a slovenských súdov. Z publikácie vyplýva, že za poškodenie povesti priznávajú slovenské súdy verejným činiteľom oveľa vyššie odškodnenie ako bežným občanom za závažné fyzické utrpenie, doživotné následky na zdraví alebo dokonca za usmrtenie.
Bežní ľudia dostali tisíce, politici milióny
Za údajné poškodenie svojej povesti politici a sudcovia často vysúdia desiatky tisíc až stotisíc eur (niekoľko miliónov slovenských korún), avšak za zabitie svojho príbuzného pozostalí vysúdia nanajvýš 10 – 20 tisíc eur (niekoľko stotisíc slovenských korún). Takýto prístup vyvoláva dojem, že súdy si viac cenia povesť politikov a sudcov ako život a zdravie bežných občanov. Výšku finančného odškodnenia súdy navyše často slabo zdôvodnia, čo vyvoláva dojem, že vysoké sumy sú verejným činiteľom priznávané svojvoľne a bez reálneho základu. Takýto prístup je zároveň aj porušením ústavy, je protizákonný a diskriminačný.
V publikácii, dostupnej na webovej adrese združenia (tu) sú uvedené pre porovnanie aj niektoré príklady: dcéra vysúdila 400 000 Sk za smrť matky v dôsledku nesprávneho a neodborného postupu nemocnice.
Manžel vysúdil 600 000 Sk za smrť manželky v dôsledku vykrvácania po operácii, neposkytnutia zdravotnej starostlivosti a poskytnutia nesprávnej náhradnej krvi.
Naproti tomu Ján Slota vysúdil 5 000 000 Sk za poškodenie povesti – za to, že denník Nový Čas o ňom napísal, že močil z terasy reštaurácie, čo sa však na súde nepodarilo dokázať.
Štefan Harabin vysúdil 1 000 000 Sk od denníka SME za zverejnenie tvrdenia, že za komunizmu odsúdil do väzenia kňaza za prejav jeho viery. Robert Fico vysúdil 2 000 000 Sk od Spoločnosti 7 Plus za zverejnenie informácie, že sa o novinároch vyjadril, že sú „špinaví hajzli“, a 1 000 000 Sk za zverejnenie tvrdenia, že krádež auta jeho manželky polícia protekčne vyšetrila. Publikácia obsahuje odporúčania na úpravu legislatívy a praxe slovenských súdov. Okrem iného by mali byť vymedzené kritériá, ktoré musí súd zohľadniť pri stanovovaní výšky finančného odškodnenia.
Zmeny pre justíciu
Zakotviť by sa malo pravidlo, že osoba nemôže vysúdiť za poškodenie dobrej povesti vyššiu sumu, ako je suma, ktorú je možné priznať ako náhradu za ťažké a doživotné negatívne následky na zdraví osoby. Podľa VIA IURIS je potrebné upraviť tlačový zákon, aby tvrdenia médií v dobrej viere požívali širšiu ochranu.
Ide napríklad o informácie prebraté z oficiálnych alebo dôveryhodných zdrojov, kde médiá nemôžu niesť zodpovednosť za to, ak sa tieto informácie nakoniec ukážu ako nepravdivé. Orgány verejnej moci by nemali mať možnosť podávať žaloby za poškodenie dobrej povesti, resp. požadovať finančné odškodnenie za poškodenie dobrej povesti. Právo podávať žaloby by mali mať iba jednotlivé osoby, odporúča VIA IURIS.
Malo by tiež platiť pravidlo, že ak sa sporné tvrdenie týka veci verejného záujmu alebo ak je žalobcom verejný činiteľ, a žalobca požaduje finančné odškodnenie, musí v súdnom konaní dokázať, že médiá postupovali nedbanlivo a naozaj sa dopustili chyby. Ak médiá zverejnili nepravdivú informáciu v dobrej viere, že informácia je pravdivá, v takýchto prípadoch by za to nemali byť odsúdené na zaplatenie finančného odškodnenia.