Prečo je Taiwan pre Slovensko zaujímavý?
Ľudia na Taiwane majú podobnú mentalitu ako my. Sú skromní, pracovití. Sme podobné národy aj čo sa týka rozlohy krajiny, mentality a možno aj podobného vývoja. Taiwan prešiel vývojom z relatívne zaostalej krajiny cez industrializáciu až ku skutočne fungujúcej znalostnej ekonomike. Tento posledný krok nám ako keby chýbal, preto si myslím, že Taiwan je pre nás zdrojom nových poznatkov, ale aj inšpirácií. Sám som navštívil v poslednom týždni niekoľko vedecko-technických parkov na Taiwane, ktoré boli budované 30 rokov. Dlhotrvajúci systematický prístup priniesol a prináša ovocie. Evidentne je zrejmé, že aj na základe taiwanských skúseností je tu nezastupiteľná úloha štátu z hľadiska politickej vízie realizovateľnosti. Ale samozrejme na druhej strane podnikateľského sektora. Štát musí vytvoriť podmienky a naštartovať projekty, musí sa starať o dodržiavanie pravidiel. Tá najväčšia inšpirácia pre Slovensko momentálne je vo vedecko-technických parkoch a predovšetkým v rozvoji nových myšlienok ako ich uviesť do praxe. To sú inkubačné centrá, ktoré sú vo vedecko-technických parkoch, kde priamo študenti z univerzity zakladajú svoje firmy, majú podmienky na to, aby realizovali svoje nápady. Nie je to postavené na korporáciách, ale na malých firmičkách, ktoré vznikli hlavne na základe nových nápadov. Myslím si, že to je to, čo dnes Slovensko potrebuje. Vytvoriť prostredie, aby sa nové nápady mohli realizovať. Z malých podnikateľov vychádzajú väčšie a väčšie firmy, až sú z toho potom také spoločnosti, ktoré investujú na Slovensku. Sám som sa presvedčil na Taiwane, že práve tieto spoločnosti, ktoré sú teraz významnými investormi v našej krajine, začínali práve vo vedecko-technických parkoch.
Čo nám chýba, aby sme také parky mali aj my?
Predovšetkým vízia, čo chceme, program, ako to dosiahnuť a samozrejme základ. K tomu môže prispieť aj NR SR. V tomto vidím veľký priestor pre spoluprácu s vládou. Sú k tomu potrebné zákony. V našej delegácii boli aj zástupcovia vlády, zástupcovia z ministerstva školstva a ministerstva zahraničných vecí práve preto, aby sme urobili postupne tento prielom.
No ale na parky treba aj peniaze. Tie dnes u nás nie sú.
Na všetko treba peniaze, ale viete, ekonomika je vždy o alokácií nedostatkových zdrojov. Nikdy zrejme nebudeme mať peniaze na projekty, ktoré chceme realizovať. Skôr je to o tom, aby sme čo najefektívnejšie nastavili pravidlá a najefektívnejšie využili to, čo máme. Ja skôr to kľúčové vidím v nastavení pravidiel. Ani nie tak zdrojov. Tie zdroje vedia prísť aj zo súkromnej sféry. Tie zdroje na Taiwane nie sú len štátne, ale sú veľmi jasné štátne pravidlá. Videli sme veľmi jasné štátne pravidlá pre to, čo chceme.
Napríklad? Čo teda Taiwan spravil, aby tam to mohlo vzniknúť a dnes bol tam, kde je?
Napríklad keď hovoríme o vedecko-technických parkoch, tak veľmi jasné vyčlenenie, že v tejto zóne bude industriálny park, v tejto vedecko-technický park a tieto pravidlá sa dodržiavajú. Videli sme parky, ktoré boli štátne, videli sme parky, ktoré boli súkromné. Veľmi významná úloha je úloha komunálnej sféry. Takisto aj tam musí spolupracovať a jednoducho všetci musia ťahať za jeden povraz. To jedno z veľkých poučení bola práve spolupráca, také všeobecné porozumenie, ako realizovať víziu, ktorú každý akceptuje. Toto považujem za kľúčové. To je otázka politického vodcovstva, ktoré je osobitne dôležité v tejto oblasti. Jednoducho keď si povieme, že toto chceme naprieč politickým spektrom, tak môžu sa meniť zástupcovia na komunálnej úrovni, môžu sa meniť zástupcovia na vládnej úrovni, ale jednoducho chceme pokračovať v tejto vízii a najmä ju úspešne realizovať. Nie je to vec, ktorá sa dá urobiť za krátky čas. To vieme všetci. Ale je to vec, ktorú potrebujeme. Takže ja osobne nevidím hlavný problém v zdrojoch. Hlavný problém vidím v tom, aby sme sa dohodli, že toto je podstatné, toto je prioritné a potom v tvrdej a tvrdej práci pri príprave týchto projektov. Pritom, že si vyčleníme miesta v územných plánoch, pri tom, že jasne budeme vedieť, že tam dotiahneme univerzity, stredné školstvo, že jednoducho budeme mať pravidlá pre pomoc malým a stredným podnikateľom, aby sa im lepšie dýchalo. Toto je podľa mňa kľúčové. Nikde teraz nemôžme pri realizácii žiadneho projektu čakať, že niekto nám nasype z nejakého čarovného batôžka, ale čo môžeme urobiť, tak môžeme urobiť jasné pravidlá pre to, aby sme pomohli rozbehnúť tieto projekty.
Prečo má Taiwan záujem o Slovensko? Prečo prejavili taiwanskí podnikatelia taký enormný záujem o Slovensko?
Taiwan hľadá partnerskú krajinu, ktorá by bola bránou do Európskej únie. Vidím to však oboma smermi. Aj pre našich podnikateľov je Taiwan bránou do Ázie a Slovensko môže byť veľmi dobrou bránou pre Taiwan do Európy. Hľadajú podobnú krajinu, podobné mentality a ľudí, ktorí zdieľajú podobné hodnoty. Na Slovensku vidím priestor pre túto spoluprácu práve na základe zdielených spoločných hodnôt, na základe porozumenia z podobného vývoja a nebojím sa povedať ale aj na základe určitej stability. Každý investor pochopiteľne hľadá aj politickú a ekonomickú stabilitu a stabilitu prostredia, v ktorom sa pohybuje. Slovensko v súčasnosti túto stabilitu ponúka. Ponúka ju z hľadiska toho, že bolo prvou krajinou, ktorá z postsocialistických krajín sa dostala do Únie, NATO, OECD a je aj v eurozóne. Z krajín V4 ako jediní môžeme ponúknuť euro ako stabilnú menu. Každý podnikateľ, keď ide do nového prostredia, hľadá čo najmenej zmien a najväčšiu stabilitu. No a vieme ponúknuť aj deklaráciu o ďalšom zjednodušovaní prostredia, nebojím sa povedať priamo politický záväzok o zjednodušovaní legislatívneho prostredia, ktoré je tak dôležité pre podnikateľské prostredie. Osobne to veľmi dobre poznám z môjho predchádzajúceho pôsobenia, čo to znamená, keď sa človek musí trápiť s komplikovaným zákonom alebo keď je legislatíva jednoduchšia. Toto je práve príspevok slovenských zákonodarcov, čo môžu urobiť pre prilákanie ďalších investícií. Čo najviac zjednodušovať prostredie a priniesť stabilitu.
Taiwanskí predstavitelia avizujú, že na Slovensko príde z ich krajiny druhá vlna investorov.
Preto sme absolvovali túto cestu a preto sme položili základ ďalšej spolupráce. Ja som optimista tiež aj na základe toho, že sme boli prijatí na najvyššej úrovni, čo je vždy dôležité v takých krajinách ako Taiwan. Skrátka dať politický signál, že toto je krajina, s ktorou máme dobré vzťahy. Takže na toto sa takisto dívajú tí, ktorí chcú potencionálne investovať. No a predovšetkým ten optimizmus spočíva aj v tej nádeji rozhovorov a aj dohôd, ktoré sme urobili na úrovni malých a stredných podnikov. Tá druhá vlna práve by mala ísť v tejto oblasti. Na Slovensko prišli významný taiwanskí investori a hovorili sme aj o ďalších plánoch na Slovensku. Tie vyzerajú pozitívne. Ale tú druhú vlnu vidím práve v dodávateľoch pre tieto väčšej firmy, pretože to sú dodávatelia, ktorí s nimi spolupracujú aj v ich krajine. Mojou úlohou je vytvoriť priestor pre to, aby sme boli dôveryhodní aj pre menšie firmy, aby prišli sem a robili spoločné podniky s našimi firmami, v ktorých budú zamestnávať našich ľudí. To je príbeh, ktorý zaznamenalo Slovensko aj v automobilovom priemysle. Pamätám si, keď automobilky sem prišli a všetko dovážali. Teraz čo najviac berú od lokálnych dodávateľov a takto to môže byť aj v elektronickom priemysle. A verím, že bude.
Zhováral sa Radovan Pavlík
