BRATISLAVA 6. marca (WEBNOVINY) – Slovenské hospodárstvo za celý minulý rok stúplo o 3,3 percent a spomalilo sa tak z 4,2-percentného rastu z roku 2010.
Informoval o tom Štatistický úrad SR, podľa ktorého hrubý domáci produkt (HDP) v poslednom štvrťroku vlaňajška stúpol o 3,4 percent. Štatistici tak potvrdili údaje zverejnené pred mesiacom v rámci rýchleho odhadu.
Za posledné tri mesiace minulého roka sa pritom na Slovensku vytvoril HDP v objeme 17,756 miliárd eur, čo znamenalo medziročný nárast v bežných cenách o 5,3 percent. Medzikvartálne po očistení o sezónne vplyvy HDP stúpol o 0,9 percent.
V treťom kvartáli podľa údajov Štatistického úradu SR pritom výkon slovenskej ekonomiky medziročne stúpol o 3 percent. V druhom štvrťroku rástol o 3,5 percent a za prvé tri mesiace vlaňajška HDP Slovenska v stálych cenách medziročne vzrástol o 3,4 percent.
Rast HDP v poslednom kvartáli minulého roku bol podľa generálneho riaditeľa sekcie makroekonomických štatistík ŠÚ Františka Bernadiča prekvapujúci. „Myslím, že všetci analytici očakávali nižšie číslo,“ konštatoval v utorok Bernadič.
Pod zvýšenie HDP sa podľa jeho slov podpísal predovšetkým nárast položky čisté dane, keďže vo štvrtom kvartáli bola štátu zaplatená daň z pridanej hodnoty za PPP projekty vo výške takmer 174 miliónov eur. „To spôsobilo pri pohľade na vývoj HDP výrobnou metódou ten nárast na 3,4 percent,“ vysvetlil Bernadič.
Zahraničný dopyt sa zmiernil
Štatistici pritom zaznamenali zmiernenie zahraničné dopytu, čo malo na svedomí spomalenie ekonomického rastu hlavných obchodných partnerov. Vývoz výrobkov a služieb sa v štvrtom štvrťroku medziročne zvýšil o 7,5 percent pri súčasnom poklese dovozu výrobkov a služieb o 1 percento. Čistý export bol tak naďalej hlavným zdrojom rastu HDP.
Zníženie domáceho dopytu o 2,4 percent bolo v rozhodujúcej miere spôsobené poklesom tvorby hrubého kapitálu o 6,4 percent. Vysoký pokles tvorby hrubého kapitálu ovplyvnil najmä vývoj zásob. Tvorba hrubého fixného kapitálu bola vyššia o 8,4 percent. Minuloročnú úroveň nedosiahla ani konečná spotreba verejnej správy o 3,7 percent a konečná spotreba domácností o 0,4 percent. Spotreba neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam vzrástla o 1 percento.
Pokles konečnej spotreby domácností je podľa Bernadiča pochopiteľný aj vzhľadom na znižovanie priemernej mzdy v uplynulom roku a rast nezamestnanosti. „Domácnosti nemali dosť dobre z čoho príliš míňať, pretože ich prostriedky na míňanie boli obmedzené a aby ako tak udržali svoju spotrebu, siahli na úspory,“ uviedol Bernadič s tým, že úspory podľa informácií Národnej banky Slovenska vlani poklesli. „Ľudia na to, aby si mohli zabezpečiť svoju základnú spotrebu, siahali aj na svoje úspory,“ doplnil.
Čisté dane z produktov rástli
Z hľadiska odvetvovej štruktúry bola tvorba hrubého domáceho produktu generovaná najmä rastom pridanej hodnoty v oblasti nehnuteľností, v informačných a komunikačných činnostiach zhodne o 7,1 percent.
Tvorbu hrubého domáceho produktu pozitívne ovplyvnil aj rast čistých daní z produktov o 12,9 percent. Na celkovom objeme pridanej hodnoty 15,967 miliárd eur mal dominantný podiel priemysel s 31,8 percent, z toho priemyselná výroba 25 percent.
Z vytvoreného hrubého domáceho produktu dôchodkovou metódou tvoril hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky 9,095 miliárd eur pri medziročnom raste o 7,3 percent. Odmeny zamestnancov v hodnote 7,054 miliárd eur vzrástli o 1,6 percent. Objem vybraných daní z produkcie a dovozu vzrástol o 15 percent na 2,084 miliárd eur. Hodnota subvencií bola vyššia o 27,3 percent a dosiahla 476,8 milión eur. V roku 2011 dosiahla tvorba hrubého domáceho produktu 69,058 miliárd eur. V bežných cenách sa oproti roku 2010 zvýšila o 5 percent.
Banky predpokladali spomalenie rastu
Bankoví analytici podľa prieskumu centrálnej banky pritom pôvodne ešte v januári predpokladali, že medziročný rast slovenského hospodárstva sa v závere minulého roka ešte spomalí až na 2,3 percent.
To by znamenalo aj pomalší hospodársky rast za celý rok 2011 na úrovni zhruba 3 percent. Tieto očakávania sa však napokon nenaplnili. Pre tento rok sú však očakávania oveľa pesimistickejšie, keď podľa aktuálnych odhadov bankových analytikov hospodársky rast dosiahne iba 0,9 percent.
Jednotlivé bankové domy však po zverejnení dát Štatistickým úradom SR svoju rétoriku postupne menia smerom k pozitívnejším vyhliadkam. Medzi najväčších optimistov ohľadom tohtoročného vývoja patrí UniCredit Bank. „Zverejnené čísla dokazujú relatívnu odolnosť rastu slovenskej ekonomiky voči spomaleniu v západnej Európe v tomto ekonomickom cykle. Vzhľadom na to, že posledné signály indikátorov sentimentu v eurozóne naznačujú obrat v ekonomickom cykle, je pravdepodobné, že ďalšie spomalenie ekonomiky Slovenska už nebude výrazné,“ konštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Po očakávanom slabšom prvom štvrťroku, aj vplyvom slabého stavebníctva kvôli studenej zime, by tak malo hospodárstvo opäť zrýchľovať. „V priemere by tak podľa našich odhadov mohla slovenská ekonomika v tomto roku vzrásť o 2,4 percent,“ dodal. Slovenská sporiteľňa nateraz očakáva rast slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni 1 percenta.
Ako však dodáva analytička banky Mária Valachyová, pre tento rast existujú pozitívne riziká práve vzhľadom na silný záver roku 2011. „Očakávame, že ekonomiku bude opäť ťahať najmä dopyt zo zahraničia, spomedzi sektorov by to mal byť najmä priemysel a služby s ním súvisiace. Aj keď to nie je náš hlavný očakávaný scenár, negatívnym rizikom je prípadná eskalácia dlhovej krízy v eurozóne,“ dodala analytička.
Nie je dôvod na optimizmus
V prvej polovici tohto roku by mal hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska vzrásť o 1,1 percent. S odvolaním sa na údaje Infostatu to v utorok uviedol generálny riaditeľ sekcie makroekonomických štatistík Štatistického úradu SR (ŠÚ) František Bernadič. Ako však doplnil, vzhľadom na ďalšie údaje nie je dôvod na optimizmus.
„Keď si zoberieme do úvahy soft indikátory, tak niet dôvodu na prílišný optimizmus, pretože aj tieto indikátory ukazujú pokles, niektoré výraznejší, niektoré menej výrazný,“ povedal Bernadič. Podľa jeho slov tak v tomto roku nemožno očakávať takú úroveň rastu HDP, akú Slovensko zaznamenalo v roku 2011. „Domnievam sa, že nejaký extra zázrak sa v roku 2012 nekoná,“ dodal.
Miera nezamestnanosti by podľa údajov Infostatu mala v tomto roku dosiahnuť úroveň 14,3 percent, pričom počet ľudí bez práce by mal stúpnuť o 6,6 percent na 390-tisíc. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnancov v hospodárstve by mala dosiahnuť 781 eur, čo je o 2,2 percent viac ako v minulom roku. Miera inflácie by mala v priemere dosiahnuť úroveň 3,4 percent.