BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) – Zvyšovanie výdavkov na obranu, modernizačné projekty, ale aj situácia na Ukrajine boli témami rokovania ministra obrany Martina Glváča a generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga, ktorý je na návšteve Slovenska.
Okrem rokovania s ministrom obrany sa Stoltenberg stretol aj s prezidentom Andrejom Kiskom, na programe má aj rozhovory s premiérom Robertom Ficom, predsedom NR SR Petrom Pellegrinim a ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom.
Podľa ministra Glváča debatovali o najdôležitejších otázkach v oblasti obrany, ale aj o tom, čo Slovensko deklarovalo v minulosti, čiže odstrihávanie sa od závislosti na jednej krajine. „Informoval som o tom, že tento rok sa priblížime k 1,1 percentu HDP výdavkov na obranu tým, že sa navýšili finančné prostriedky na niektoré modernizačné projekty,“ objasnil Glváč.
Ako dodal, naznačil aj ďalšie modernizačné projekty a viacej cvičení. Podľa šéfa slovenskej obrany Stoltenberg takisto podporil výstavbu Centra excelentnosti, ktoré bude certifikované o mesiac a týka sa vojenského spravodajstva.
Slovensko je zodpovedným spojencom
Podľa Stoltenberga je Slovensko dlhé roky zodpovedným spojencom, čo dokazuje tým, že prispieva k spoločnej bezpečnosti a zúčastňuje sa na misiách v zahraničí, napríklad v Afganistane. To, že Slovensko zvyšuje rozpočet na obranu, hlavne na modernizačné projekty, je podľa šéfa NATO pre Alianciu dôležité a umožňuje to reagovať na situáciu, ktorú vidíme na východe od slovenských hraníc.
Stoltenberg zároveň vyzval na dodržiavanie Minských dohôd a uviedol, že najlepšie riešenie ukrajinskej krízy je založené na diplomacii. „Rusko má zvláštnu zodpovednosť aby prispelo k politickému riešeniu ukrajinskej krízy. Vidíme, že dlhodobo podporuje separatistov vojensky, taktiež má svojich vojakov na východnej Ukrajine a veľmi silnú prítomnosť na ukrajinských hraniciach. Toto všetko prispieva k zvyšovaniu napätia,“ vyhlásil Stoltenberg s tým, že podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. NATO sa podľa neho snaží zvyšovať reakcieschopnosť aj v súvislosti s tzv. Islamským štátom.
Dôvodom, prečo niektoré, hlavne európske štáty Aliancie začali znižovať výdavky na obranu, je podľa Stoltenberga to, že po studenej vojne kleslo napätie v Európe. Je však rád, že na minuloročnom summite vo Wallese sa zaviazali prestať so znižovaním a začať s postupným navyšovaním výdavkov.
Slovensko podľa šéfa NATO v tomto smere robí všetko, čo má. Ako dodal minister Glváč, 20 percent výdavkoch vynaložených na obranu by malo ísť na modernizačné projekty. Tento rok by malo na tieto projekty ísť dokonca viac ako 20 percent. „Ideme, myslím, správnou cestou,“ uzavrel Glváč.
Štáty majú povinnosť zaistiť vlastnú obranu
Kiska a Stoltenberg sa na štvrtkovom stretnutí v Bratislave zhodli na tom, že vzhľadom na zmenu bezpečnostného prostredia v Európe musí NATO pokračovať v obranných opatreniach, ktoré zaistia bezpečnosť Slovenska a jeho spojencov.
Ako ďalej agentúru SITA informoval Martin Lipták z Tlačového odboru Kancelárie prezidenta SR, Stoltenberg zdôraznil, že žiadne opatrenia nebudú efektívne, kým si každý štát nebude plniť svoje úlohy. Kolektívna obrana nezbavuje žiadny štát povinnosti zaistiť vlastnú obranu.
„Prezident Kiska informoval generálneho tajomníka, že sľuby, ktoré v mene Slovenska dal na nedávnom summite NATO vo Walese, si plníme. Slovensko investuje viac do obrany, pokračuje v modernizácii ozbrojených síl a prispieva do spoločných aktivít NATO,“ uviedol Lipták.
Slovensko bude v pomoci Ukrajine pokračovať
Kiska a Stoltenberg diskutovali aj o situácii na Ukrajine, ktorá podľa oboch predstaviteľov nie je dobrá. Generálny tajomník s nádejou privítal dodržiavanie prímeria a výrazné zníženie ozbrojených incidentov. Prezident aj generálny tajomník sa zhodli aj na tom, že jedine mierové riešenie môže krajine priniesť pokoj a prosperitu.
Ukrajina dnes najviac zo všetkého potrebuje reformy, zaistiť vlastnú bezpečnosť a rozvoj a tiež potrebuje jasnú európsku víziu. Slovensko bude v pomoci Ukrajine pokračovať. Prezident Kiska vyjadril porozumenie tým štátom, ktoré sa dnes cítia najviac ohrozené a presvedčenie, že NATO má na takéto ohrozenia adekvátne reagovať. Všetky takéto aktivity však musia byť založené na dôkladných vojenských analýzach a starostlivom plánovaní.
V otázke rozširovania Aliancie prezident Kiska podporil ambíciu Čiernej Hory získať pozvánku na vstup do NATO v čo najskoršom čase. Pre generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga išlo o prvú oficiálnu návštevu Slovenska.
