BRATISLAVA 3. júna (WebNoviny.sk) – Slovensko plánuje prijať stovku utečencov z Grécka a Talianska v rámci relokácie. Momentálne rokujeme o možnosti vyslať mediačnú skupinu, ktorá bude komunikovať s vybranými utečencami, informovala agentúru SITA Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra.
Podľa nej ide o dohodu, ku ktorej sa Slovensko zaviazalo ešte vlani. „Keďže má Slovensko záujem o vyšší stupeň ochrany pre utečencov, pomoc chceme poskytnúť najviac zraniteľným skupinám a osobám. Trváme ale na tom, že všetky osoby, ktoré k nám prídu, musia byť identifikované a musia mať platné cestovné doklady,“ vysvetlila s tým, že vyberajú a zameriavajú sa najmä na osamelé ženy a matky s deťmi.
Postup umiestňovania žiadateľov o azyl bude štandardný
Stovka prijatých ľudí môže následne u nás požiadať o azyl, ak ho dostanú, začne sa ich integračný proces. Postup umiestňovania žiadateľov o azyl bude štandardný, najskôr v záchytnom tábore v Humennom, potom v pobytových táboroch v Opatovskej Novej Vsi a v Rohovciach.
Podľa predsedníčky Ligy za ľudské práva (HRL) Zuzany Števulovej je výborné, že sa konečne začne s naším dobrovoľným príspevkom na relokáciu. „Z hľadiska toho, aby táto schéma bola aj úspešná, ponuka na relokáciu 100 osôb z Grécka by mala byť vhodne rozložená tak, aby sme mali šancu, že bude utečencami prijatá v čo najväčšej miere,“ uviedla pre agentúru SITA.
Obrazom: Na Slovensko priletelo 149 utečencov z Iraku
Do škôl v Nitre a okolí nastúpilo 34 detí utečencov
Niekoľko utečencov sa vrátilo zo Slovenska do Iraku
Podľa Števulovej je správne zamerať sa na zraniteľné skupiny, no je otázne, či ponúknuť miesta len osamelým matkám s deťmi je tá správna cesta.
„Myslíme si, že lepšie by bolo ponuku rozložiť na viaceré skupiny, napríklad podľa kľúča 40 percent miest pre rodiny s deťmi, kde je potenciál, že aspoň jedna osoba v rodine sa môže zaradiť do pracovného procesu, 20 percent osamelých žien alebo dievčat, 20 percent osamelých matiek, resp. osamelých matiek s aspoň jedným dospelým príbuzným a po 10 percent deťom – sirotám bez sprievodu a medicínskym prípadom,“ vysvetlila.
Keď sa podľa jej slov zameria Slovensko na viac skupín a nechá ponuku otvorenejšiu a flexibilnejšiu, „je pravdepodobnejšie, že nájdeme ľudí, ktorí budú ochotní prísť na Slovensko“.
Mnohí utečenci o našej krajine naozaj nič nevedia
Je dôležité si podľa Števulovej uvedomiť, že mnohí o našej krajine naozaj nič nevedia a ak áno, tak vo vzťahu k utečencom boli medializované len negatívne veci, takže je dôležité myslieť aj na to, akým spôsobom ich motivovať, aby prijali našu ponuku.
„Z týchto dôvodov by bolo dobré, aby bol už teraz pripravený systém, ako ľudí motivovať už v Grécku, aby ponuku Slovenska prijali,“ priblížila Zuzana Števulová. Ide o predstavenie krajiny, rozhovory s ľuďmi, stretnutia s utečencami, ktorí už na Slovensku žijú.
Zároveň by mali byť pripravené integračné programy pre týchto ľudí už teraz, a to v spolupráci s mimovládnymi organizáciami a samosprávami. „Čo najskôr musí byť prijatý štátny integračný program, pretože zatiaľ je integrácia na pleciach mimovládnych organizácií a je financovaná z prostriedkov Európskej únie, ktoré nie sú dostatočné. Správne zvolenými a pripravenými programami, na ktorých participujú rôzne skúsené občianske združenia a samosprávy, ktoré budú dostatočne financované, sa dá dosiahnuť úspešné začlenenie,“ poznamenala pre agentúru SITA.
Na to je ale podľa nej potrebná spolupráca medzi štátom, mimovládkami a samosprávami, ako aj úprimná pozitívna komunikácia s verejnosťou. „Samozrejme, vždy treba počítať aj s tým, že ľuďom sa u nás nemusí páčiť a môžu sa rozhodnúť pre návrat domov. Dôležité je vopred si realisticky nastaviť kritériá úspechu a následne ich vyhodnotiť,“ dodala predsedníčka Ligy za ľudské práva Števulová.
Liga odporúča, aby sa Slovensko zameralo na zriadenie presídľovacieho programu, v rámci ktorého by každý rok ponúklo azyl určitému počtu utečencov z krajín tzv. „prvého azylu“, ako je napríklad Jordánsko či Libanon. Števulová vysvetlila, že v rámci neho je možné ľudí dostatočne pripraviť na príchod na Slovensko. „Týmto spôsobom by sme vedeli účinne dobrovoľne pomôcť a vybudovali by sme si pozitívnu reputáciu krajiny, ktorá je schopná ponúknuť nový domov a úspešné začlenenie pre určitú časť utečencov, ktorí sú v núdzi,“ doplnila na záver.
