BRATISLAVA 24. augusta (WEBNOVINY) – Na Slovensku sa opakuje situácia s nedostatkom niektorých liekov. Problémom má byť ich zvýšený reexport.
Prvý viceprezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ z vlastnej skúseností hovorí, že na niektoré lieky čakajú pacienti minimálne jeden až dva týždne.
„Bohužiaľ lekáreň, ktorá napríklad nemá dostatočný objem u daného distribútora, že nie je to až taký lukratívny klient pre tú distribučku, sa k lieku ani nedostane,“ skonštatoval Sukeľ.
Problémovými má byť približne 20 originálnych liekov, prevažne určených na liečbu onkologických, neurologických a psychiatrických ochorení. Podľa Sukeľa nejde o vážny nedostatok, pacient nakoniec liek môže dostať, avšak je otázne, koľko lekárni pritom musí obehnúť.
Lieky skupujú distribučné spoločnosti
Nedostatok liekov má byť spôsobený tým, že ich z lekární skupujú distribučné spoločnosti. Tie ich následne vyvážajú do zahraničia. Sukeľ tvrdí, že takýto nákup liekov využívajú najčastejšie menší distribútori, ktorým lieky nedodá priamo výrobca, a tak si ich zabezpečujú cez lekárne.
Na Slovensku podľa jeho vyjadrenia pôsobí niekoľko stovák distribučných spoločností, pričom niektoré z nich sú založené výslovne za účelom skupovania liekov z lekární. SLeK preto prišla s návrhom zakázať lekárňam spätne predávať lieky distribučným spoločnostiam. „Lekáreň má spĺňať úlohy, ktoré sú, a to je starostlivosť o pacienta, a nie obchodovanie s liekmi,“ skonštatoval Sukeľ.
Komora zároveň navrhuje, aby sa ohlasovacia povinnosť distributérov zmenila na povoľovacie konanie. Ako Sukeľ vysvetlil, dnes distribútor nahlási Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), aký liek plánuje vyviesť, v akom množstve a kam. „Dnes mu to ŠÚKL buď zakáže, alebo nezakáže, väčšinou nezakáže samozrejme. Chceme, aby to bolo povolenie, že sa regulárne povolí ten vývoz, a aby boli zverejnené tieto veci,“ uviedol prvý viceprezident SLeK.
Ministerstvo o situácii vie
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) o situácií s reexportom liekov vie, jedným dychom však dodáva, že to nie je len problém Slovenska, ale všetkých krajín Európskej únie.
O návrhoch, ktoré pomôžu zlepšiť dostupnosť liekov na Slovensku, je rezort pripravený diskutovať. Ako uviedol generálny riaditeľ Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR Adam Hlôška, dostupnosť liekov rezort monitoruje na dennej báze.
„Komunikuje sa s distribučnými spoločnosťami, konkrétnymi lekárňami, s výrobcami liekov a konkrétnym pacientom. Hľadáme riešenie také, aby ten liek bol v čo najkratšej možnej dobe zabezpečený na Slovensko,“ uviedol Hlôška s tým, že pokiaľ ide o liek, ktorý nemá náhradu, tak ŠÚKL môže jeho vývoz zakázať. Slovensko má toto ustanovenie ako jediné v EÚ zakotvené v legislatíve.
Návrh SLeK prerokovávalo MZ už pred časom. Avšak podľa Hlôšku v susednej Českej republike, kde nemajú lekárne povolené predávať lieky distribučným spoločnostiam, nie je situácia o nič lepšia. „Nejakým výrazným spôsobom neevidujeme, že by to riešilo reexport. Momentálne ani v Európskej únii neexistuje nejaký ucelený návrh riešenia reexportu liekov, aj vzhľadom na to, že je to absolútne legálna podnikateľská činnosť, nielen čo sa týka liekov, ale samozrejme všetkých tovarov,“ povedal Hlôška.
Slovenské ceny patria medzi najnižšie v Európe
Vývoz liekov zo Slovenska má byť vypuklý približne dva roky. „Tento problém trvá, odkedy máme ceny, ktoré sú jedny z najnižších v Európe, takže zasahuje to aj do bývalej vlády. Vtedy to pozvoľna začalo a pokračuje to,“ zhodnotil Sukeľ. Jednou z ciest ako zabrániť skupovaniu liekov z lekární a následnému reexportu sú podľa Sukeľa aj prísnejšie požiadavky na založenie distribučnej spoločnosti.
Na druhej strane však komora nezvažuje, že by cez Etický kódex zaviazala samotných lekárnikov nezúčastňovať sa na takomto biznise. „Myslím si, že by sa to minulo účinkom. Keď si zoberieme, že dnes lekáreň, ktorej o polovičku klesol obrat, potrebuje si udržať aj zamestnancov, potrebuje nejakým spôsobom existovať, bolo by od nás neetické vyzývať k tomu, aby si nezabezpečila príjem, ktorý je legálny,“ povedal prvý viceprezident SLeK. Odhaduje, že lieky distribučným spoločnostiam predáva až polovica lekární. Možnosť predávať lieky distributérom majú od decembra 2011.
Distribučné spoločnosti majú povinnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) nahlasovať, aké lieky chcú vyviesť, ich množstvo a do ktorej krajiny. ŠÚKL od začiatku tohto roka nepovolil vývoz štyroch liekov, v máji a júli. Podľa Hlôšku sa zvažuje zákaz vývozu ďalších liekov. Ako doplnila Janka Rajnohová zo ŠÚKL, v súčasnosti zvažujú nepovolenie vývozu u liekov patriacich do skupín antipsychotiká, antibiotiká, antiepileptiká a antikoagulanciá. Dôvodom je ich nedostatok na slovenskom trhu. Koľko liekov sa zo Slovenska od začiatku tohto roka vyviezlo, ústav nateraz nevie povedať. „Štátny ústav pre kontrolu liečiv v súčasnosti sumarizuje hlásenia od distribútorov o reálnom vývoze liekov,“ uviedla Rajnohová. Z doterajších údajov ŠÚKL vyplýva, že najčastejšie sa lieky zo SR vyvážajú do Českej republiky , Nemecka, Dánska a Holandska.
