BRATISLAVA 6. júna (WebNoviny.sk) – Legislatívny návrh k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) po roku 2020 je pre Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv (RPPS), ktorú tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agroptoravinárskom sektore Slovenska, veľkým sklamaním.
Kľúčové bude prerozdelenie
Nesúhlasí s ním, pretože ešte viac prehĺbi rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami. Slovenskí farmári „odmietajú byť na jednotnom európskom trhu stále len tí druhí“. Uviedla to v stredu hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová v tlačovej správe.
Ministerka Matečná kritizuje legislatívu Komisie, dožaduje sa rovnakých podmienok pre krajiny EÚ
Z navrhnutého balíka finančných zdrojov v objeme 365 miliárd eur je pre Slovenskú republiku vyčlenená suma 4,388 mld. eur. „Rada nesúhlasí s navrhnutou výškou finančných prostriedkov, ktorá by mala byť z európskych zdrojov cca o 300 mil. eur nižšia, ako máme v súčasnom programovacom období. Podstatné preto teraz bude, akým spôsobom a pre koho sa tieto peniaze prerozdelia.
Či sa k dotáciám dostanú skutočné len aktívni farmári, alebo budú naďalej výhodným zdrojom príjmu aj pre subjekty, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu na vidiek,“ uviedla Holéciová.
Dobrovoľné zastropovanie
Rada podľa svojich slov nemôže súhlasiť ani so zavedením degresivity priamych platieb od 60 000 eur a z ich zastropovaním vo výške 100 000 eur. Z legislatívneho návrhu vyplýva, že degresivita a stropovanie sa budú týkať všetkých druhov priamych platieb (napríklad aj dobrovoľne viazaných platieb na podporu produkcie citlivých komodít), čo RPPS považuje pre poľnohospodárov za demotivačné a nelogické.
Medzinárodná agentúra Fitch zlepšila Česku rating na AA-, má stabilný výhľad
„Historicky je slovenské poľnohospodárstvo postavené na veľkých podnikoch. Mladí a rodinní farmári sú správnou formou diverzifikácie na vidieku. Preto budeme aj naďalej na európskej pôde presadzovať dobrovoľné zastropovanie, kde si každá členská krajina vyberie, či stropovanie zavedie alebo nie“, vyhlásil v mene RPPS predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Kombinácia degresivity a zastropovania priamych platieb a nízkej úrovne dobrovoľne viazaných platieb môže podľa RPPS ešte viac prehĺbiť krízu v slovenskom agrosektore. Rovnako aj to, že návrh neurýchli dorovnanie priamych platieb pre novopristupujúce krajiny Únie. Aj naďalej tak podľa RPPS „budú slovenskí poľnohospodári a potravinári ťahať za kratší koniec spoločného európskeho lana“.
Budúcnosť v konkurencieschopnosti
„Budúcnosť je v konkurencieschopnosti a tá sa bude odvíjať aj od toho, do akej miery zvýši Slovenská republika financovanie odvetvia z vlastných národných zdrojov,“ ozrejmila Holéciová.
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je podľa svojich slov pripravená okamžite začať oficiálne rokovania s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na tému národnej pozície Slovenska k SPP po roku 2020.
Medzinárodná agentúra Fitch zlepšila Česku rating na AA-, má stabilný výhľad
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv sa pri presadzovaní priorít slovenských poľnohospodárov a potravinárov chce oprieť aj o dokument Bratislavská deklarácia, ktorú doteraz podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín EÚ.
Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agroptoravinárskom sektore Slovenska – Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
