BRATISLAVA 30. január (WebNoviny.sk) – Vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie bude mať svoje následky v rôznych oblastiach života a fungovania inštitúcií. Dôležité však bude, či odchod dlhoročného člena Európskej únie bude riadený, teda obe strany sa dohodnú na vyrovnaní, alebo nastane neriadený, tzv. tvrdý brexit.
Dopady tejto situácie badať aj v oblasti liekov. Už v roku 2018 bolo potrebné rozhodnúť, do akého štátu sa presunie Európska lieková agentúra, ktorá dovtedy sídlila v Londýne a plnila si svoje dôležité poslanie.
Opatrenia na ochranu pacientov
V súčasnom dianí, keď sa termín brexitu blíži, sa otvárajú otázky ďalšieho fungovania aj v oblasti zdravotníctva a najmä jeho dopadov pre pacientov v Európskej únii, na Slovensku, ale aj pre zdravotníkov, ktorí odchádzajú do Veľkej Británie za vzdelaním alebo prácou.
Situácia znepokojuje aj Európsku federáciu farmaceutických firiem a asociácií (EFPIA), ktorá adresovala politikom výzvu, aby prijali viac opatrení na ochranu pacientov v súvislosti s brexitom. Ak sa Veľká Británia a Brusel nedohodnú na riadenom brexite, pre pacientov môže nastať z hľadiska liekov komplikované obdobie. Informuje webový portál vZdravotníctve.sk.
Za najmenej znesiteľnú považujú Slováci bolesť zubov. Pri bolesti hlavy siahajú po tabletke viac ženy
Následkami brexitu sa zaoberala aj Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), ktorá sa obáva „citeľných dopadov liečby pacientov, medicínsky výskum, ako aj o farmacetický sektor v jednotlivých krajinách EÚ vrátane Slovenska,“ vyjadrila sa pre portál vZdravotníctve.sk výkonná riaditeľka AIFP Katarína Slezáková.
Väzby s Európskou úniou
Problémom pri brexite môžu byť najmä väzby s Európskou úniou, ktorých nie je málo. Farmaceutický priemysel podľa údajov AIFP patrí k najrýchlejšie rastúcim odvetviam EÚ s výdavkami v desiatkach milliard eur a státisícami zamestnancov. Na celkovej produkcii liekov sa Británia zúčastňuje podielom 10 percent a v rámci financovania sektoru až 20 percentami.
Len z Británie prichádzajú na druhý breh Európy každý mesiac 45 miliónov balení liekov a naspäť zase 37 miliónov balení liekov. Stovky nových prípravkov testovala Británia predtým, než sa objavili na trhu, pričom existujú obavy, či Európska únia dokáže tieto kapacity pokryť.
Zdravotná starostlivosť pre Slovákov
Otázne je použitie európskeho zdravotného preukazu po brexite. Netýka sa to len Slovákov cestujúcich do Veľkej Británie, ale najmä slovenských občanov žijúcich na Britskom ostrove.
AIFP upozorňuje, že doteraz nebolo prijaté žiadne opatrenie, ktoré by tento problém riešilo. Zároveň dúfa, že východisko zo situácie upraví Európska únia v spolupráci s krajinami EFTA.
Slovenská vláda urobila ďalší krok v súvislosti s prípravou na tvrdý brexit
Na problém pre portál reagovalo aj slovenské ministerstvo zdravotníctva pre ktoré je prioritou „ochrana občanov SR žijúcich v Spojenom kráľovstve,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Ťažšie vzdelávanie aj prijímanie pracovníkov
Odchod Veľkej Británie z Európskej únie poriadne naštrbí možnosť vzdelávania nielen zdravotníkov, ale aj manažérov farmafiriem. Portál vZdravotníctve tvrdí, že najviac z toho môžu profitovať krajiny západnej Európy, ale „stredná a východná Európa si nijako nepomôže, keďže odchádzajúci lekári a sestry len zmenia cieľovú krajinu,“ píše portál.
V konečnom dôsledku zostáva ťah na strane Spojeného kráľovstva, ktoré sa podľa štvrťročníka Health Europa Quarterly brodí v probléme s vážnym nedostatkom zdravotníckych pracovníkov. Neistota v súvislosti s brexitom spôsobila obrovský pokles nových zdravotníkov. Len od jari 2017 sa v krajine registrovalo o 87 percent menej zdravotných sestier aj pôrodných asistentiek.
Do neurochirurgie na UNB sa investovalo najviac, podľa Kalavskej je problém na klinike zvláštny
Health Europa ďalej varuje pred katastrofou, ak záujemcovia o prácu v Británii budú čeliť tvrdším podmienkam alebo ich postavia na úroveň imigrantov z tretích krajín.
Brexit môže poriadne naštrbiť systém vzdelávania aj topmanažérov farmafiriem či vysielania vedeckých pracovníkov za účelom ďalšieho štúdia alebo pracovného pobytu.
Firmy obchodujúce s Britániou by mali v prípade tvrdého brexitu vyriešiť svoje vzťahy, tvrdí Coface
Podľa AIFP „je potrebné vytvoriť fungujúci systém, ktorý zabezpečí kvalifikovaným odborníkom, občanom EÚ aj Veľkej Británie, slobodný pohyb na pracovnom trhu.“
Farmafirmy pripomínajú, že jednoduchý pohyb medzi krajinami je dôležitý nielen pre získavanie talentovaných ľudí, ale aj pre zaobstaranie kapacít pre ďalší rozvoj v sektore.
Clá by mohli zvýšiť ceny
Najviac komunikovanou otázkou pri téme brexitu je práve obeh a distribúcia liekov. „Aktuálne nevieme celkom vyhodnotiť presný dopad na distribúciu liekov,“ priznáva výkonný riaditeľ Asociácie veľkodistribútorov liekov (AVEL) Jozef Pospíšil a dodáva, že z Veľkej Británie nenakupujeme veľa liekov, a teda predpokladá minimálny dopad. Na druhej strane zavedenie cla na lieky by podľa neho zvýšilo ich ceny a znížilo ponuku.
NÚDCH v Bratislave dobudoval neurocentrum, pacientov môžu operovať so špičkovou technikou
„Je však predčasné hovoriť, o aké sumy by išlo. U niektorých liekov navyše nie je jednoduché určiť, o akého výrobcu sa jedná. Výrobca, držiteľ registrácie a distribútor nie je vždy ten istý subjekt a v konečnom dôsledku obchodovanie nemusí byť obmedzené. Pripúšťame aj možnosť, že EÚ rozhodne o výnimke na lieky, ktoré by mohli byť od cla oslobodené,“ tvrdí Pospíšil pre portál vZdravotníctve.sk
Stabilnú cenu liekov garantuje aj ministerstvo zdravotníctva: „Ceny kategorizovaných liekov sa nezmenia a brexit na ich výšku nebude mať žiadny dopad,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová.
Komplikácie pri schvaľovaní nových liekov
Na obchodnú časť farmaceutického reťazca však upozorňujú najmä výrobcovia originálnych liekov najmä v súvislosti s clami na hraniciach. AIFP pripomína, že colné a daňové obmedzenia Británie by sa Slovenska nemali veľmi dotknúť, keďže z pohľadu výroby a exportu liekov patrí k malým krajinám.
Avšak podľa asociácie z Británie dovážame dôležitú časť liekov, čo by mohlo spôsobiť problémy najmä s dostupnosťou pre slovenských pacientov po brexite. Asociácia ďalej varuje pred zvýšenými nákladmi na zdravotnú starostlivosť práve z dôvodu aplikovania colných taríf a ďalších regulačných nástrojov.
Dostupnosť niektorých liekov môže byť ohrozená, liekové agentúry sa musia vysporiadať s brexitom
Problémom po brexite môže byť podľa výrobcov liekov aj otázka regulácie, keďže na schvaľovacích procesoch pri nových liekoch sa podieľa aj Britský národný liekový regulator MHRA. Absencia tohto nástroja by spôsobila nestálosť regulačných mechanizmov v Európskej únii. Pre slovenských pacientov by to znamenalo dlhšie čakanie pri zavádzaní nových liekov.
Riešením podľa AIFP by bol súlad regulačných politík Európskej únie a Veľkej Británie nielen pri testovaní, ale aj pri vstupe na trh, čím by sa ušetril nielen čas, ale aj financie.