Slováci získali na letných olympiádach už 20 medailí

BRATISLAVA 25. júla (WEBNOVINY) – V ére samostatnosti štartovali slovenskí športovci na letnej olympiáde štyrikrát.

Premiéru mali v roku 1996 v Atlante, druhé vystúpenie prišlo na rad o štyri roky neskôr v austrálskom Sydney, nasledovali Atény 2004 a naposledy sa pod piatimi kruhmi predstavili pred štyrmi rokmi v Pekingu.

Celkovo získali Slováci dvadsať medailí, z toho sedem zlatých – všetky vo vodnom slalome, trikrát zásluhou súrodencov Pavla a Petra Hochschornerovcov v C2 (Sydney, Atény, Peking), dvakrát Eleny Kaliskej v K1 (Atény, Peking) a Michala Martikána v C1 (Atlanta, Peking).

V premiérovom vystúpení v Atlante štartovalo dovedna 71 slovenských športovcov (58 mužov a 13 žien).

Boli medzi nimi aj traja pôvodom Rusi – stolná tenistka Valentina Popovová, atlétka Galina Čisťjaková a zápasník Radion Kertanti.

Najmladším vo výprave, ktorú viedla podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru (SOV) Mária Mračnová, bol Martikán (17 rokov) a najstaršou Popovová (36 rokov).

Cieľ Slovákov bol skromný – priviezť aspoň jednu medailu – a vychádzal zo skromného počtu reálnych kandidátov na zisk cenného kovu.

Prvý „letný“ bod za 6. miesto pre samostatné Slovensko získal na strelnici vo Wolf Creeku Branislav Slamka v trape, ktorý bol jediným Európanom vo finále.

Doň sa prebojoval ako piaty po dramatickom rozstrele o dve postupové miesta s Číňanom Žengom a Vieirom z Portugalska. Historicky prvá medaila pochádza tiež z Wolf Creeku a má dátum 25. júl 1996.

Košičan Jozef Gönci po zlyhaní vo vzduchovej puške (28. miesto) skončil nečakane tretí v streľbe z ľubovoľnej malokalibrovky na 60 výstrelov. Vo svojej tretej disciplíne ľubovoľnej malokalibrovke 3×40 potom ešte pridal cenné 5. miesto, hoci po prvej časti bol až tridsiaty piaty.

Prvého slovenského olympijského víťaza korunovali 27. júla, keď na divokej rieke Ocoee senzačnou druhou jazdou triumfoval v súťaži C1 vo vodnom slalome gymnazista z Liptovského Mikuláša Michal Martikán. Pred 13 945 divákmi zdolal obhajcu zlata z Barcelony Čecha Lukáša Pollerta a získal odmenu milión korún a automobil Škoda Felicia. Tretiu atlantskú medailu pridal v rýchlostnej kanoistike v pretekoch v C1 na 500 m Slavomír Kňazovický.

Vykopnutím lode do cieľa zachraňoval striebro a vzápätí museli jeho zachraňovať z vody, lebo na ruke pripevnené pádlo mu bránilo udržať sa na hladine Lake Lanier. Atlantská olympiáda znamenala rozlúčku pre zápasníka Jozefa Lohyňu.

Po neúspešnom súboji o bronz s Gruzíncom Eldarom Kurtanidzem si vyzul topánky a na znamenie ukončenia kariéry ich prikryl bielou vreckovkou. Keď tento fakt oznámil hlásateľ v hale, 5000 divákov aplaudovalo.

V medailovej bilancii krajín skončilo Slovensko s bilanciou 1 – 1 – 1 na 43. mieste, v neoficiálnom bodovaní prvých šiestich miest nazbierali slovenskí športovci v Atlante 24 bodov.

V Sydney 2000 štartovalo 112 slovenských športovcov (85 mužov a 27 žien), štyria z nich však z rôznych príčin do bojov nezasiahli (kanoisti Kadnár a Wiebauer boli náhradníci, zápasník Mazáč nedokázal upraviť svoju hmotnosť a atlét Kováč už pricestoval na OH zranený).

Najmladšou vo výprave vedenej generálnym tajomníkom SOV Martinom Benkom bola športová gymnastka Zuzana Sekerová (16 rokov), najstarším strelec Ján Fabo (37).

Prvú slovenskú medailu získala plavkyňa Martina Moravcová na 200 m v. sp.

Piešťanskú rodáčku striebro potešilo, ale veľa nechýbalo a mohla mať zlato. Za Austrálčankou O´Neillovou zaostala iba o osem stotín sekundy. Moravcová zlepšila slovenský rekord o 96 stotín.

O dva dni neskôr 19. septembra sa slovenská výprava tešila z troch medailí.

V penrithskom vodnoslalomárskom areáli Michal Martikán neobhájil atlantské zlato, ale po piatej priečke v prvej jazde (na rozdiel od OH ´96 sa spočítavali časy oboch finálových jázd, nerátala sa iba lepšia z nich) skvelým výkonom v 2. kole vylovil „aspoň“ striebro.

Ak by sa hodnotilo po starom, Martikán by slávil druhé olympijské víťazstvo. Popri Martikánovi však stál na stupňoch víťazov aj Juraj Minčík (3.). Iba on a Slovinec Hočevar zajazdili vo finále obe jazdy čisto.

Úspešný medailový deň zavŕšila večer vo finále na 100 m motýlik Martina Moravcová. Pred Sydney bola tabuľkovo piata, preto bolo jej striebro prekvapením. Moravcová po súťaži priznala, že po pretekoch ešte nikdy dovtedy neplakala – prvý raz sa jej to stalo až teraz.

Čakanie na slovenské zlato sa skončilo 20. septembra. Súrodenci Pavol a Peter Hochschornerovci v areáli v Penrithe pred 15 000 divákmi, medzi ktorými boli aj anglická princezná Anna a dcéra amerického prezidenta Billa Clintona Chelsea, vyhrali súťaž v C2 o viac ako 6 sekúnd pred poľským duom. Za zlato dostali po hrách od SOV prémiu 2 milióny korún. Najviac si však v Sydney zarobila Martina Moravcová – za dve striebra a dve piate miesta zinkasovala dovedna 2,3 milióna korún. V medailovej bilancii skončilo Slovensko na 38. mieste (1 – 3 – 1) spomedzi 199 zúčastnených krajín, v neoficiálnom bodovaní malo na konte 40

Video: Elena Kaliská získala v Pekingu zlatú medailu

https://www.youtube.com/watch?v=W3zEAHTewAs

Na tretie olympijské hry v ére samostatnosti cestovala dovtedy najmenšia slovenská výprava, v Aténach 2004 sa predstavilo o polovicu menej športovcov ako pred štyrmi rokmi.

Celkovo bolo v Grécku 48 športovcov a 16 športovkýň, Milana Haboráka vylúčili z olympijskej výpravy pre doping až v dejisku hier.

Oproti minulosti chýbal kolektívny šport. Slováci boli v Aténach doteraz najúspešnejší v počte medailí, keď ich získali šesť (2 – 2 – 2).

Prvou slovenskou olympijskou víťazkou sa stala vodná slalomárka Elena Kaliská, ktorá v Aténach absolvovala štyri jazdy a všetky bez dotyku bránky.

Aj napriek zmätku pred finálovou jazdou, ktorú takmer nestihli, obhájili v kategórii C2 Pavol a Peter Hochschornerovci zlato zo Sydney, čo sa dovtedy Slovákom nikdy predtým nepodarilo.

Bratislavskí súrodenci jazdili v divokej vode areálu Hellenikon suverénne a o ich víťazstve nebolo najmenších pochýb. O tretiu slovenskú medailu z aténskeho kanála sa postaral Michal Martikán, ktorý získal striebro, aj keď pre mnohých bol morálnym víťazom.

Po dojazde do cieľa mal náskok pred Tonym Estanguetom 1,88 s, po rozhodnutí arbitrov však dostal 2 trestné sekundy za údajný dotyk bránky, ktorý však kamery nepotvrdili, a prišiel o zlato. Slovenskej výprave nepomohol ani protest.

Druhú striebornú radosť pre slovenskú výpravu spôsobil džudista Jozef Krnáč, ktorý sa v kategórii do 66 kg prebil až do finále, v ktorom však už nestačil na Japonca Masatu Učišibu a po 106 sekundách prehral na lopatky.

Vo vzduchovej puške 60 si vybojoval svoj druhý olympijský bronz Jozef Gönci, v rýchlostnej kanoistike skončil favorizovaný štvorkajak Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Bača tretí. So šiestimi medailami skončilo Slovensko v bilancii cenných kovov na 29. mieste spomedzi 201 zúčastnených krajín, v neoficiálnom olympijskom bodovaní získali Slováci 38 bodov.

Po olympijských hrách vyplatil SOV spolu s ministerstvom školstva na odmenách dovedna 12,155 mil. Sk. Na celkovej sume sa jednotliví športovci podieľali čiastkou 9,350 mil. Sk, zvyšných 2,805 mil. Sk tvorili odmeny pre ich realizačné tímy.

Najviac peňazí zinkasovali olympijskí víťazi (jednotlivci 2 mil. Sk, dvojice 2,4 mil.). Okrem kajakárky Eleny Kaliskej a deblkanoe súrodencov Pavla a Petra Hochschornerovcov SOV vyplatil najvyššiu prémiu aj singlkanoistovi Michalovi Martikánovi, ktorý podľa názoru SOV prišiel o zlato iba chybou rozhodcov.

Video: Michal Martikán vybojoval v Pekingu zlatú medailu

Slovensko získalo na olympijských hrách v Pekingu tri zlaté, dve strieborné a jednu bronzovú medailu.

Vďaka prvenstvám vodných slalomárov singlistu Michala Martikána, kajakárky Eleny Kaliskej a deblistov súrodencov Pavla a Petra Hochschornerovcov sa mohlo pochváliť najlepšou olympijskou bilanciou v ére samostatnosti.

S celkovým počtom 6 medailí vyrovnali Slováci túto štatistiku z Atén 2004.

Do pekinskej zbierky ešte prispeli striebrami strelkyňa Zuzana Štefečeková a štvorkajak rýchlostných kanoistov a bronzom zápasník David Musuľbes. Na hrách sa objavilo 58 slovenských športovcov.

Mnohí z olympionikov však prepadli a sklamali na celej čiare. Výprave sa nepodarilo naplniť druhý cieľ a získať štrnásť umiestnení do 8. miesta. Slováci boli v Pekingu v najlepšej osmičke len desaťkrát.

Okrem medailistov bol strelec Pavol Kopp piaty a ôsme priečky obsadili strelkyňa Danka Barteková a kladivári Libor Charfreitag a Martina Hrašnová.

Slováci úplne ovládli boje vo vodnom slalome, kde vyhrali tri zo štyroch súťaží. Michal Martikán sa stal prvým vodným slalomárom na svete, ktorý má vo svojej zbierke štyri olympijské kovy.

Súrodenci Hochschornerovci sú prví, komu sa podarilo zvíťaziť v najdôležitejších pretekoch štvorročného cyklu trikrát v rade. Elena Kaliská síce „iba“ vyrovnala dvojnásobný zlatý zásah, ktorý pred ňou urobila Češka Štěpánka Hilgertová, ale triumfovala s náskokom, aký história olympijských súťaží nepamätá – pred druhou v poradí mala v súčte časov zo semifinále a finále náskok 14,30 s.

Video: Víťazná jazda bratov Hochschornerovcov v Pekingu