BRATISLAVA 6. júna (WEBNOVINY) – Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti nie sú spokojní s tým, ako učitelia pristupujú k žiakom. Viac než tri štvrtiny respondentov prieskumu si myslí, že by sa ich prístup mal zlepšiť, pričom túto požiadavku formulovali všetky kategórie respondentov.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v rámci kampane občianskeho združenia Nové školstvo Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Škola a rodina sú oddelenými svetmi
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky uskutočnila od 22. apríla do 5. mája Agentúra TNS Slovakia. Výberovú vzorku tvorilo 1000 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
Celkovo 71 percent ľudí je zároveň presvedčených, že vyučovanie by malo byť viac postavené na vzájomnej spolupráci medzi samotnými žiakmi. O čosi výraznejšie to podporujú ženy a respondenti od 25 do 34 rokov. Takmer polovica respondentov si myslí, že do procesu vzdelávania by sa mali intenzívnejšie zapájať aj rodičia.
„Na Slovensku sú škola a rodina oddelenými svetmi. Mnohí rodičia sa s učiteľmi stretávajú len na rodičovských združeniach, prípadne ak v škole vznikne nejaký problém či konflikt. Stále ešte nie sú partnermi pri vzdelávaní detí. Pritom rodičia a učitelia ich poznajú z rôznych stránok a mohli by si vzájomne pomáhať pri identifikovaní potrieb a riešení rôznych situácií, ktoré pri vzdelávaní vznikajú,“ konštatuje Elena Gallová Kriglerová z tímu kampane.
Dobrý učiteľ sa dnes venuje všetkým deťom
Ľudia na Slovensku majú rôzne predstavy o tom, čo znamená byť dobrým učiteľom. Väčšina respondentov je presvedčená o tom, že učitelia sú tu pre všetky deti, a to bez ohľadu na to, či kvalitu školy posudzujú podľa vzdelávacích výsledkov, alebo podľa spokojnosti žiakov. To, že by učitelia mali venovať pozornosť každému žiakovi, si myslí 69 percent respondentov.
K tvrdeniu, že učitelia by sa mali venovať najmä deťom, ktoré sa chcú učiť, sa prikláňa iba 13 percent ľudí. Spoznanie potrieb jednotlivých žiakov a ich zužitkovanie pri učení všetkých je dôležité pre 59 percent respondentov, zatiaľ čo rozvíjanie najväčších talentov podporuje iba 18 percent z nich.
Tí respondenti, ktorí si myslia, že dobrý učiteľ sa venuje všetkým deťom, zároveň podporujú aj skupinové učenie, ktoré považujú za efektívne. Ako uvádza Peter Dráľ z tímu kampane, dobrý učiteľ už dnes v predstavách ľudí nestojí za katedrou, neprednáša a nediktuje poznámky, ale vymýšľa rôzne spôsoby, ako zapojiť všetkých žiakov a dávať im rôzne podnety pri učení sa.
Rola učiteľa sa vníma rozdielne
Očakávania a nároky, ktoré sa na učiteľov kladú, sú dôležité pre ich profesijnú prípravu a zároveň ovplyvňujú to, ako sa práca konkrétnych učiteľov hodnotí. Rozdelenie verejnosti podľa toho, či za ukazovateľ kvality vzdelávania považujú študijné výsledky alebo spokojnosť žiakov, sa odrazilo aj vo vnímaní roly učiteľa.
Celkovo 40 percent respondentov je presvedčených, že dobrý učiteľ by mal byť skôr autoritou a zdrojom poznania, 32 percent si myslí, že dobrý učiteľ by mal byť pre deti priateľom a sprievodcom ich učením. Zvyšok respondentov sa jednoznačne nepriklonil ani k jednej z týchto možností, čo môže znamenať aj to, že dobrý učiteľ má kombinovať obe tieto charakteristiky.
Ženy, najmladší respondenti, rodičia školopovinných detí a ľudia s nižším vzdelaním sa pritom výraznejšie prikláňajú k predstave učiteľa ako priateľa a sprievodcu učením. Starší respondenti a ľudia s vysokoškolským vzdelaním zas viac inklinujú k tradičnejšej predstave učiteľa ako autority a zdroja poznania.
Vysokoškolsky vzdelaní ľudia majú vysoké nároky na deti
Ukazuje sa tiež, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním na svoje deti kladú vysoké nároky a viac vyzdvihujú individuálne úspechy. Autoritu učiteľa a množstvo poznatkov, ktoré deťom odovzdá, vnímajú ako niečo, čo k tomu môže prispieť. Tí respondenti, podľa ktorých je dôležité, aby sa dieťa v škole cítilo dobre a dostávalo podporu a uznanie, vnímajú učiteľa skôr ako priateľa a sprievodcu učením.
„Učiteľ ako autorita a zdroj poznania je iný ako učiteľ, ktorý má byť priateľom a sprievodcom pri učení. Učenie sa od niekoho je odlišné od učenia sa s niekým a súvisí nielen s tým, aký diel zodpovednosti za vzdelávanie kladieme na učiteľov, ale aj do akej miery dôverujeme deťom a akú úlohu prisudzujeme rodičom. Na učiteľskú profesiu kladieme rôzne nároky, ktoré môžu byť vo svojich dôsledkoch aj protichodné. Ich vyjasnenie je však dôležité pre férové posudzovanie kvality učiteľskej práce,“ komentuje zistenie Dráľ.
Učiteľ podľa prevažnej väčšiny ľudí v prieskume nielen vzdeláva, ale aj rozvíja postoje a hodnoty detí. Myslí si to 61 percent respondentov. To súvisí aj s prevládajúcim presvedčením, že výchova k morálnym zásadám nie je v dnešných školách dostatočná.
Čoraz častejšie sa zdôrazňujú potreby detí
Celkovo 57 percent rodičov školopovinných detí si myslí, že sa oproti obdobiu, keď školu navštevovali oni sami, zhoršila. Dobrý učiteľ podľa ľudí skôr deti podporuje v tom, aby si pomáhali (55 percent), než aby vynikli v súťaži (15 percent). K vzájomnej pomoci sa viac prikláňajú ženy, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaní sú zo všetkých vzdelanostných kategórií najviac presvedčení o prínose súťaživosti.
„Na svete existujú vzdelávacie systémy, ktoré za svoje základné východisko považujú napĺňanie potrieb detí, zatiaľ čo iné sú viac zamerané na zvyšovanie vzdelávacích výkonov. Dôraz na podporu a spoluprácu a aj dôraz na výkon a súťaživosť môžu viesť k dobrým výsledkom, no sú to odlišné princípy, na ktorých je vzdelávanie postavené. Na Slovensku nebadať výrazný príklon ľudí iba k jednému z týchto prístupov, no čoraz častejšie sa v diskusiách o vzdelávaní zdôrazňujú potreby detí. To je pre náš výkonovo a súťaživo orientovaný systém veľká výzva, ktorú zatiaľ nedokáže naplniť,“ dopĺňa Dráľ.
Rodičia by nemali zasahovať do vyučovania
V otázke obsahu vzdelávania sa respondenti skôr prikláňajú k názoru, že učitelia vedia najlepšie, čo a ako majú učiť. Myslí si to 52 percent respondentov. Tí, ktorí si to myslia, zároveň väčšmi podporujú to, aby bol učiteľ autoritou. Len 18 percent respondentov si myslí, že obsah vzdelávania by mali ovplyvňovať aj žiaci.
Podobne ani rodičia by podľa prevažujúceho názoru nemali zasahovať do vyučovania, pretože nie sú na to kvalifikovaní. K tomuto názoru sa priklonili najmä starší a vzdelanejší respondenti. Zapájanie rodičov priamo do vyučovania podporuje necelá štvrtina respondentov.
Celkovo 56 percent respondentov tvrdí, že učiteľ by mal dostávať podporu aj od iných odborníkov, aby vedel pomôcť aj slabším žiakom. K presvedčeniu, že učitelia by mali hlavne učiť a všetko ostatné by mali riešiť iní, sa prikláňa iba pätina respondentov. Respondenti sa vyjadrovali aj k zvyšovaniu platov učiteľov.
Viac ako polovica podporuje zvýšenie platov
Celkovo 62 percent respondentov podporuje zvýšenie platov učiteľov. Túto požiadavku formulovali viac muži, starší a vysokoškolsky vzdelaní. Najvýraznejšiu podporu si toto opatrenie získalo v Bratislavskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji, najmenšiu v Žilinskom a Trenčianskom kraji.
Vzdelávanie bude podľa ľudí v budúcnosti vo viacerých ohľadoch iné než v súčasnosti, čo ovplyvní aj rolu učiteľa. Podľa verejnosti bude založené na digitálnych technológiách (86 percent ľudí) a bude sa uskutočňovať na rôznych miestach, nielen v škole (68 percent). Takmer polovica opýtaných sa domnieva, že vzdelávanie bude viac zamerané na zručnosti než na vedomosti.
Verejnosť je však rozpoltená v tom, či budú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi v budúcnosti viac partnerské, pričom najskeptickejší sú v tomto ohľade najmladší respondenti od 18 do 24 a od 25 do 34 rokov. To, že bude vzdelávanie šité na mieru každému človeku, očakáva vyše tretina respondentov, no takmer polovica to nepredpokladá.
