V posledný novembrový štvrtok bol v rakúskom Lechu jediný paralelný obrovský slalom ženskej lyžiarskej sezóny 2020/2021. Ale posledný novembrový štvrtok je aj dátum, keď si Američania pripomínajú Deň vďakyvzdania.
Mikaela Shiffrinová si tento rok vybrala to druhé. Na odľahlom mieste niekde v Európe dúfala, že sa jej podarí zohnať moriaka alebo aspoň kuracie prsia, ktoré by sa hodili k domácej plnke. „Pôjdeme s mamou do toho. Dáme si večeru a pripijeme si na otca,“ vravela Shiffrinová do telefónu redaktorovi Sports Illustrated.
Vďačnosť za celý rok
Napriek všetkému – smrti svojho milovaného otca, prerušeniu kariéry na 300 dní, globálnemu zdravotnému problému zvanému koronavírus či zraneniu chrbta pri avizovanom návrate – si fenomenálna slalomárka uvedomila, že za rok 2020 musí byť vďačná. V skutočnosti viac ako väčšina ľudí.
Za všetky prekážky a veľkú životnú skúšku. Po tragickom odchode Jeffa Shiffrina celé hodiny aj dni debatovala so svojou mamou Eileen aj sama so sebou. O čom? O rizikách a výhodách intenzívneho, ale často aj monotónneho lyžiarskeho života. Vybrala si ho už dávno a teraz v tom musí alebo aj nemusí pokračovať.
Nakoniec v nej zvíťazila túžba pokračovať v tom, čo ju doteraz inšpirovalo a zároveň bude napĺňať odkaz svojho otca. „K životu aj lyžiarskej kariére sa nesmieš stavať polovičato. Hovorieval jej otec. A ona by si nedovolila to nerešpektovať,“ napísal Greg Bishop.
Strata najbližšieho človeka
Ako však dávať do niečoho sto percent a tváriť sa profesionálne, keď máte zlomené srdce zo smrti najbližšieho človeka? Na túto otázku hľadala Mikaela odpoveď celé mesiace. Dokonca sa zdalo, že jej to trvalo dlhšie ako nazbierať 66 víťazstiev vo Svetovom pohári. Tam bolo jej tempo astronomicky rýchle.
Zatiaľ čo väčšina jej súperiek v lete odtrénovala približne 60 dní na snehu, v prípade Shiffrinovej to bolo iba 24. To všetko spôsobila náhla absencia otca v jej živote. Otca, ktorý okrem sledovania účinku röntgenových lúčov vedel doma opraviť vodovodné potrubie, nastaviť vírivku či vyčistiť klimatizáciu.
Rovnako za ňu platil účty za telefón, staral sa o logistiku jej európskych vystúpení. A ešte jej stihol urobiť tie najlepšie fotky z pretekov alebo poskytnúť objatie, keď to najviac potrebovala. A keď do toho všetkého prišla pandémia ochorenia COVID-19, Mikaela si neraz predstavovala, čo by asi tak robil jej otec.
„Študoval by celé hodiny odbornú problematiku o vakcínach a logisticky by sa snažil zabezpečiť moju prípravu tak, aby to bolo čo najviac bezpečné,“ myslí si Mikaela.
Riešenie domácnosti
Shiffrinová si zaspomínala, ako nedávno s mamou zistili, že voda v ich dome v Colorade má čudnú príchuť. Náhle si uvedomili, že to musia opraviť samy. Nasledovali hodiny strávené „gúglením“ či sledovaním videí na YouTube, ako správne nastaviť zmäkčovač vody bez poškodenia soľanky.
„Za normálnych okolností by sa 25-ročná dcéra spýtala 65-ročného otca, čo to vôbec je čerpadlo na soľanku. Teraz to musela sama riešiť a popri tom aspoň občas trénovať,“ zamýšľa sa Sports Illustrated.
Nepodarený návrat
V októbri jej to s návratom v Söldene nevyšlo, úvod sezóny jej zmaril boľavý chrbát. A tak sa dátumom avizovaného comebacku stal 21. november a stredisko Levi za severným polárnym kruhom vo Fínsku. Nešlo o žiadne znovuzrodenie šampiónky, skôr o prvé skutočné preteky od 26. januára.
Deväť mesiacov po smrti otca a rok po tom, čo ju opustila rovnako milovaná stará mama. Celkové druhé miesto za Petrou Vlhovou považuje za výborné, ale slalomový výsledok tentoraz nebol prvoradý.
„Len som sa chcela odraziť zo štartovacej brány a prejsť cieľom. A čo by tam robil otec? Stál by v cieli s fotoaparátom v ruke a výskal od radosti,“ predstavovala si Mikaela.
Nové hodnoty
Keď si Mikaela a Eileen balili svojich osem cestovných tašiek na cestu do Európy, spomínali na Jeffa. V lietadle rovnako mysleli na neho. A keď prišli prvé preteky v Levi, ich myšlienky na najbližšieho človeka, ktorého stratili vo februári, sa ešte znásobili.
„Pri každej veci, ktorú robíme, si pripomíname niečo, čo nám bude chýbať do konca života. Až čas nastaví nové hodnoty. Smútok a žiaľ v spomienkach vystriedajú pochopenie a uznanie. Momentálne sme však ešte stále veľmi smutné,“ vravela aj za svoju mamu.
Otcove slová
Otec jej zvykol hovorievať, že víťaziť nebude donekonečna, lebo nič na svete nie je dokonalé. Vravel, že ak si teraz v poriadku, neznamená to, že vždy budeš. „Prehra v pretekoch nie je to najhoršie, Postretnú ťa aj horšie skúsenosti, aj o tom je život,“ spomenula si na otcove slová.
Na druhej strane si uvedomuje, že nechce v 25 rokoch len tak zahodiť za hlavu päť titulov majsterky sveta a dve olympijské zlaté medaily. „Som tá istá lyžiarka. Na svahu stále môžem víťaziť.“
Keď to najhoršie v živote naozaj prišlo, lyžiarska šampiónka si utriedila myšlienky a aj napriek najťažšiemu roku v života zistila, že má za čo ďakovať. „Toto by mohol byť ten najvďačnejší Deň vďakyvzdania, aký sme mali. Aj keď tie otcove životné lekcie teraz potrebujem viac, ako kedykoľvek predtým,“ vravela ešte pred štvrtkovou večerou s mamou.