Od jeho debutu v A-mužstve SR v auguste 2016 uplynie 12 rokov. Od jeho prvého presného zásahu v drese SR nás delí tiež 12 rokov. S jednou dlhšou pauzou však útočník Stanislav Šesták (32 rokov) stále patrí do národného výberu futbalistov SR. Ak bude v konečnej nominácii na ME 2016, pribudne k tým hráčom, ktorí sa môžu pýšiť účasťou na MS a ME.
Stano, v úspešnej kvalifikácii o postup na MS 2010 v JAR ste boli so šiestimi gólmi najlepším strelcom A-tímu SR v týchto eliminačných bojoch. Teraz patríte do kolektívu, ktorý postúpil na ME 2016 vo Francúzsku. Čo tieto dva postupy na dve prestížne futbalové turnaje pre vás znamenajú?
Samozrejme, že je to fantastické, že som mal to šťastie patriť do tejto generácie úspešných slovenských futbalistov, ktorí postúpili na majstrovstvá sveta a na majstrovstvá Európy. To sa v podmienkach Slovenska podarí raz za desať – pätnásť rokov. Možno ešte zriedkavejšie… Hrať na európskom šampionáte vo Francúzsku by bolo krásnym zážitkom. Bolo by to krásne ukončenie mojej reprezentačnej kariéry. Ak by som sa tam dostal – a ak by som si vo Francúzsku niečo aj zahral, splnila by sa mi veľká túžba. Bol by som veľmi rád, keby som sa na ME 2016 dostal. Pre mňa to znamená veľmi veľa.
Skúsili ste tureckú ligu, maďarsku ligu, nemeckú najvyššiu súťaž, hrali na MS, chystáte sa na európsky šampionát. Ktorý okamih z vašej futbalovej kariéry vám na celý život zostane v pamäti?
Na Slovensku som hral v podstate v troch ligových kluboch (Prešov, Žilina, Slovan, pozn.), v zahraničí som na vlastnej koži spoznal úroveň troch najvyšších futbalových súťaží. Hral som Bundesligu v Nemecku, prvú ligu v Turecku, teraz som v Maďarsku. S futbalom som toho dosť veľa preskákal… Čiže pomaly už môžem rekapitulovať (krátka odmlka). Najkrajším okamihom môjho futbalového života zostane záver kvalifikačného zápasu s Poľskom o postup na MS 2010 v Bratislave. Na Tehelnom poli. Navždy si budem pamätať ako sme dokázali vyhrať nad Poľskom 2:1. Vtedy sa to nejako zlomilo… To boli také obrovské emócie, ktoré v človeku zostanú uchované na celý život (krátka odmlka). Som rád, že práve tým zápasom s Poľskom sa to všetko zlomilo. Začalo sa nám v tej ťažkej kvalifikácii dariť. Začali sme vyhrávať, začali sme si viac veriť… Dvoma gólmi sme otočili z 0:1 na 2:1. Oba góly som dal ja. V úplnom závere súboja, navyše v priebehu necelých troch minút! Jednoducho, senzácia! A niečo podobné som zažil aj predminulý rok v Žiline. Vtedy sme začali úspešnú kvalifikáciu o postup na Európu. V zápase so Španielskom… Keď sme nad ním zvíťazili 2:1! To sa predsa nestáva každý týždeň (smiech). To boli tiež ohromné emócie a záplava šťastia. Ale pre mňa osobne, najväčším okamihom zostane určite to Poľsko. Dal som dva góly. Bola to obrovská eufória. Diváci boli fantastickí, boli vo vytržení, my hráči na trávniku tiež. Pre všetkých na Tehelnom poli to bol neuveriteľný zážitok na celý život.
Krásne ste opísali okamihy, kedy vás priaznivci slovenského futbalu doslova nosili na rukách. Kedy ste niečo podobné zažili počas európskej kvalifikácii, počas bojov o postup na ME 2016 vo Francúzsku? Kedy ste počas nedávnej európskej kvalifikácie boli najšťastnejší?
Najšťastnejší sme všetci určite boli vo chvíli, keď už bolo jasné, že sme postúpili. V Luxembursku. Keď v úplnom závere zápasu dal Marek Hamšík štvrtý gól na 4:2. Do kvalifikačných zápasov som nenaskakoval. Je to iné, keď sa vám podarí dať gól, keď sa vám naň podarí prihrať (krátka odmlka). Iné sú emócie vtedy, keď človek sedí celý čas na lavičke. Áno, bol som tam, trénoval som s ´chalanmi´, tvorili sme dobrý kolektív, robili sme atmosféru. Boli sme súčasťou kolektívu… Na to ihrisko som sa však veľmi nedostal… Potom, keď som šancu dostal, usiloval som sa hrať čo najlepšie. Vtedy to bolo najkrajšie. Postúpili sme na majstrovstvá Európy. To bol opäť super výsledok, ktorý sa zapíše do histórie slovenského futbalu.
Na ktorý moment zo spomínanej kvalifikácie o právo účasti na ME 2016 vo Francúzsku nerád spomínate?
Takým negatívnym momentom bolo Bielorusko. V Žiline. To bol zápas, ktorý nám nevyšiel. Musím priznať, že pred zápasom s týmto súperom sme nepripravovali žiadne oslavy. Nič. Absolútne nič (krátka odmlka). Prešli sme si cez to v kvalifikácii o postup na MS 2010, keď sme hrali doma so Slovinskom v Bratislave – a nevyhrali sme. To bol poriadny šok! Studená sprcha… Vtedy sme si mysleli, že to už máme vo vrecku. Nebolo to tak. Našťastie, zvládli sme zápas s Poľskom v Chorzowe. Ale poučenie nám zostalo na celý život. Už sme futbalový osud nepokúšali (krátka odmlka). Pre úspech v tomto meraní síl sme podľa mňa urobili všetko, čo sme mohli…. Pre úspech sme urobili maximum, ale aj tak to nevyšlo. To bolo také smutné. Lebo postup na ME sme chceli osláviť doma. S našimi rodinami, ktoré do Žiliny prišli. S našimi priaznivcami, s kamarátmi. A nevyšlo to. Hoci sme v Luxembursku vyhrali a postúpili sme, nebolo to celkom ono (krátka odmlka). Chceli sme si to užiť doma. Doma sme chceli oslavovať. Nebolo nám to akosi dožičené. Škoda, mohlo to byť krásne. Žilina by tú noc do rána bola hore nohami (smiech). Aj tak je to fantastická vec! Je to fakt veľká vec, že po MS 2010 budeme hrať aj na ME 2016.
Pred európským šampionátom vo Francúzsku máte na programe iba tri medzištátne stretnutia s Lotyšskom, Írskom a Nemeckom, možno sa niečo podarí v rámci tréningového tábora v Rakúsku. S akými ambíciami pôjdete do týchto posledných previerok aktuálnej výkonnosti?
Každý dobrý výsledok z každého medzištátneho zápasu sa stále v Európe a vo svete počíta. Každý rezultát ide do sveta. Diváci, ktorí nás prídu povzbudiť do Trnavy na zápas s Lotyšskom, si podľa mňa zaslúžia dobrý výkon. Určite neprídu na zápas, aby nás iba videli, aby sa s nami stretli… Nemôžeme nejaký medzištátny zápas odohrať iba tak ´zo srandy.´ To sa v súčasnosti už ani nedá. Neviem si to dosť dobre predstaviť (krátka odmlka). Tréner nám už hovoril, že pred európskym šampionátom nebude veľa možností vyskúšať si v medzištátnom zápase nejaké signály, nacvičiť nejaké nové veci. Niečo nové overiť v praxi. Tých zápasov bude totiž málo. Preto ku každému duelu musíme v reprezentácii pristúpiť veľmi zodpovedne. Musíme ich hrať na doraz. Opakujem, čo som už raz povedal, veľa tých zápasov k dispozícii nebude. Zatiaľ sú isté tri, s Lotyšskom, Írskom a Nemeckom, možno pribudne ešte jeden v Rakúsku, a možno nie. A potom prídu na rad už iba ostré súboje na ME 2016 s Walesom, Ruskom a Anglickom.
Momentálne si užívate maďarskú ligu. V júli 2015 ste sa stali hráčom budapeštianského Ferencvárosu. Aký máte pocit z tejto vašej súčasnej zahraničnej futbalovej misie? Ako sa vám v Maďarsku futbal páči, ako vám na prahu „Kristových rokov“ chutí?
Už som tam viac ako pol roka a doteraz som na tejto mojej momentálnej ´štácii´ nenašiel žiadne negatívum. Nič, čo by spochybnilo môj angažmán v Maďarsku. V klube ma trénuje fantastický tréner. Výborne mu sekunduje celý realizačný tím… Káder mužstva je fakt dobrý. Takú patriu v klube som už dávno nemal. Opakujem, čo sa týka klubových mužstiev. Užívam si to. Pre mňa je to ako za odmenu (smiech). Do troch hodín som doma na Slovensku. To je tiež pozitívum môjho maďarského angažmán. Častejšie sa dostanem domov. K dispozícii máme krásny štadión, máme tiež špičkovo vybavené tréningové centrum. Budapešť je prekrásne mesto plné historických pamiatok… V rámci ligy necestujeme veľa. Nelietame veľa. Pre mňa je to taký ideálny stav. Najideálnejšie pôsobisko na záver kariéry… Teším sa, že som tam. Verím, že sa nám v lige bude dariť. Som presvedčený, že vybojujeme titul. A chceme vyhrať aj pohár. Potom, ak v klube zostanem, nás bude čakať Liga majstrov, konkrétne jej predkolá. A tiež iné medzinárodné klubové súťaže. Som fakt rád, že som minulý rok prestúpil práve do Maďarska.
Angažmán vo farbách Ferencvárosu Budapešť si pochvaľujte. Na koľko ste s týmto klubom podpísali zmluvu? Koľko rokov by ste podľa platného kontraktu mali v Budapešti stráviť?
Zmluvu mám podpísanú na rok a pol. Uvidím, čo bude ďalej…. Je možnosť ju predĺžiť, dá sa vypovedať aj skôr. Ja by som ju však chcel dodržať. Urobím všetko pre to, aby sme si o rok mohli spolu s vedením klubu sadnúť k ďalšiemu rokovaniu. Mne sa v Budapešti naozaj páči.
Pamätáte si zlomové okamihy stretnutia, v ktorom ste v slovenskej reprezentácii debutovali?
Pamätám si na svoj debut v reprezentácii. Aj keď to bolo už veľmi dávno. Prihral som Igorovi Demovi na gól. Vyhrali sme 3:1. Stále si to však pletiem… Nepamätám si presne, či to bolo Lichtenštajnsko alebo Luxembursko. Mám pocit, že to bolo Luxembursko. Hrali sme s ním v Bratislave. Bol som ešte mladý chlapec. Dostal som tú šancu. Odvtedy ubehlo dosť rokov. Možno aj jedenásť. Alebo aspoň desať (smiech). Viete, okrem jedného či dvoch rokov… Teraz neviem, ako to mám povedať (dlhšie rozmýšľanie). Keď boli v reprezentácii dvaja rovnocenní tréneri. Keď na Slovensku skúšali švédsky model… Vtedy ma do reprezentácie nevolali… Ale inak stále. V reprezentácii som od toho prvého zápasu v Bratislave strávil krásny čas. Stále som bol pre ´repre´ trénerov zaujímavým hráčom. Stále som národnému výberu mal čo ponúknuť.
S akým želaním ste vítali príchod nového kalendárneho roka 2016, v ktorom sa Slovensko historicky prvýkrát predstaví na ME vo futbale? Čo najviac ste si zo všetkého želali?
V prvom rade, aby som sa dobre pripravil na všetky dôležité akcie, ktoré ma tento rok čakajú. Prial som si, aby sa mi darilo v klube. A predovšetkým, aby som bol celý rok zdravý. A aby som fakt mal šancu dostať sa do Francúzska. Po majstrovstvách Európy vo Francúzsku to pre mňa, pokiaľ ide o reprezentáciu, už bude uzavretá kapitola. Na ME sa chcem úspešne rozlúčiť. Potom už budem chlapcom iba fandiť. Verím, že ´chalani´ budú naďalej úspešní (krátka odmlka). Ja som s reprezentačnou kariérou spokojný. Dostal som sa na jeden svetový šampionát, postúpil som na jedny majstrovstvá Európy. Čo je z nášho pohľadu fantastické (krátka odmlka). Teraz si už želám, aby som bol v konečnej nominácii, aby som si vo Francúzsku aj trochu zahral. Aby som si raz mohol spokojne povedať, že som hral na majstrovstvách sveta i na majstrovstvách Európy (krátka odmlka). To by bolo krásne vyvrcholenie môjho účinkovania v reprezentácii. Fakt som veľmi rád, že som mohol patriť do tejto generácie úspešných slovenských futbalistov.
Štefan Žilka
