BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) – Ruská federácia zostane naďalej veľmi významným dodávateľom energií pre Európsku úniu. Povedal na stretnutí so slovenskými novinármi pri príležitosti predstavenia novovznikajúcej Európskej energetickej únie podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
„Ide o to, dostať v budúcnosti vzťah medzi Ruskom a Európskou úniou do vyváženejšej podoby. To znamená, aby tak ako únia rešpektuje ruské zákony na ich území, aby samozrejme aj Rusko rešpektovalo európske zákony,“ povedal Šefčovič.
Európe hrozí plynová kríza, poznáme vinníka
Európska energetická únia by mala mať podľa Šefčoviča na starosti okrem iného aj znižovanie rozdielov medzi nákupnými cenami zemného plynu. Každá krajina totiž nakupuje plyn od tretích strán za rozdielne ceny.
„Sú krajiny, ktoré majú zložitejšiu negociačnú pozíciu. Dochádza skutočne k rôznym cenovým rozdielom v rámci Európskej únie. Postupne by sa to malo odstraňovať tým, že budeme k sebe oveľa otvorenejší, transparentnejší, že si budeme navzájom kontrolovať jednak medzivládne dohody či sú v súlade s európskymi pravidlami. Zároveň chceme vybudovať mechanizmus, ktorý nám umožní navzájom sa informovať aj o týchto dlhodobých plynových kontraktoch, aby naozaj nedochádzalo k výrazným rozdielom medzi cenami plynu.“ uviedol Šefčovič.
Šefčovič chce v Únii spoločný nákup plynu
Eurokomisár sa aj napriek nesúhlasu viacerých krajín nevzdáva ani myšlienky spoločného nákupu plynu v rámci Európskej únie. „Pre strednú a východnú Európu je veľmi zaujímavá myšlienka spoločného nákupu plynu. Musím povedať, že západné krajiny majú na tento nástroj iný názor. Oni totiž považujú trh s plynom v západnej Európe za likvidný a fungujúci,“ dodal Šefčovič s tým, že v blízkej budúcnosti by sa mala vypracovať analýza, za akých podmienok by sa takýto spoločný nákup mohol realizovať.
Veľkou budúcnosťou pre krajiny Európskej únie v oblasti dodávok plynu by mal byť pripravovaný projekt južného plynového koridoru, ktorý by priniesol plyn z kaspického regiónu, z Azerbajdžanu či z Turkmenistanu.
„Ide o projekt, ktorý sa skutočne veľmi rýchlo rozvíja. Azerbajdžanský plyn by mal byť na hraniciach s Európou okolo roku 2019 až 2020,“ uviedol Šefčovič. Podľa neho tak má perspektívu projekt výstavby plynovodu Eastring, ktorý pripravil slovenský prepravca plynu, spoločnosť Eustream.
Európska únia podľa neho zachová postoj pri bridlicovom plyne. „To znamená, že rozhodnutie o tom, že ak sa niektorá z krajín v Európe rozhodne ťažiť bridlicový plyn, bude to jej suverénne rozhodnutie. Samozrejme pokiaľ bude rešpektovať environmentálne zákony či názor svojej verejnosti,“ konštatoval Šefčovič.
Nemecko považuje energetiku za záležitosť národných vlád
Koncept energetickej únie, ktorý v stredu oficiálne predstavili verejnosti na pôde Európskej únie, obsahuje balík návrhov, ktoré majú zabezpečiť rozsiahlu transformáciu energetickej politiky v rámci Európskej únie.
Balík obsahuje návrhy na zvýšenie energetickej efektívnosti v únii, na boj proti klimatickým zmenám, na zvýšenie energetickej bezpečnosti, návrhy ako vybudovať jednotný trh s energiami v únii, či ako posilniť vedu a výskum v energetickej oblasti. Koncept je podporený akčným plánom na obdobie piatich rokov.
Projekt Európskej energetickej únie bude podľa eurokomisára závisieť do veľkej miery od toho, ako sa k nemu postavia členské štáty únie či Európsky parlament. „Určite budeme projekt presadzovať jednak prostredníctvom európskych nariadení v tých oblastiach, v ktorých máme kompetencie, a jednak prostredníctvom bilaterálnych rokovaní s jednotlivými členskými krajinami,“ konštatoval Šefčovič.
Ako prvé sa k vzniku energetickej únie vyjadrilo Nemecko. Spravodajský portál thelocal.de v utorok uviedol, že berlínsky kabinet trvá na tom, aby Európska únia naďalej považovala energetiku za záležitosť národných vlád, čo je aj podmienkou ukotvenou v zmluvách, ktorými sa únia riadi.