MOSKVA 27. novembra (WEBNOVINY) – Viac ako 10-tisíc ľudí sa vo štvrtok v Moskve naposledy rozlúčilo s legendárnym hokejovým trénerom Viktorom Tichonovom. Posledná rozlúčka sa konala v Ľadovom paláci športu CSKA, v ktorom 84-ročný tvorca sovietskej hokejovej dynastie dlhé roky pracoval.
Do haly prišli ruskí i zahraniční tréneri, hokejisti i športoví funkcionári. Na rozlúčke sa zúčastnili aj prezident Ruskej hokejovej federácie Vladislav Tretiak, prezident KHL Alexander Medvedev, reprezentačný kouč Olegs Znaroks alebo ruský minister športu Vitalij Mutko.
https://www.youtube.com/watch?v=1vIcL5Cy0LA
Telo Viktora Tichonova vystavili v obrovskej rakve, pri ktorej držali čestnú stráž vojaci a hráči CSKA. V hľadisku bol veľký transparent od priaznivcov CSKA s podobizňou legendárneho trénera a nápisom „Navždy legenda“. Po rozlúčke pochovali Tichonova na Bagaňkovskom cintoríne v Moskve. V rovnakej časti cintorína neďaleko Kostola svätého apoštola Ondreja majú mohyly Anatolij Tarasov a Konstantin Beskov.
Viktor Tichonov zomrel v pondelok 24. novembra po dlhej chorobe. Pod vedením Tichonova získala reprezentácia ZSSR, Spoločenstva nezávislých štátov či Ruska trikrát olympijské zlato a osemkrát titul majstra sveta. Tichonov väčšinu svojej trénerskej kariéry spojil s CSKA Moskva, v ktorom sa preslávil vďaka prísnemu autoritatívnemu štýlu. Z armádneho klubu i zbornej urobil stroj na úspechy.
sa narodil 4. júna 1930. Na vrcholovom ľade začínal ako obranca VVS, neskôr hral za Dinamo Moskva. Ako hráč získal štyri majstrovské tituly, v najvyššej sovietskej súťaži odohral v rokoch 1949 až 1963 dokopy 296 zápasov a dal v nich 35 gólov.
Jeho trénerská kariéra sa začala v roku 1964 na pozícii asistenta v Diname Moskva, neskôr viedol Dinamo Riga. V roku 1977 sa stal šéfom lavičky CSKA Moskva a o rok neskôr aj sovietskej zbornej. V CSKA vydržal až do roku 1996. S klubom získal trinásť sovietskych titulov bez prerušenia (1978 – 1989). S reprezentáciou triumfoval na MS 1978, 1979, 1981, 1982, 1983, 1986, 1989, 1990 a na ZOH 1984, 1988 a 1992.
V roku 1981 vyhral ZSSR prestížny Kanadský pohár. Po ZOH 1994 opustil reprezentačnú lavičku, v sezóne 2003/2004 bol ako 73-ročný späť, ale jeho mužstvo neuspelo na MS v Ostrave. Následne s trénovaním definitívne skončil. Jeho tím sa pripravoval desať až jedenásť mesiacov do roka, hráči boli dlho bez rodín. Od roku 1998 je členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
