BUKUREŠŤ 3. januára (WEBNOVINY) – Rumunský minister zahraničných vecí Teodor Baconschi v pondelok odsúdil odmietavý postoj Nemecka a Francúzska k plánom jeho krajiny vstúpiť do schengenského priestoru.
Podľa jeho slov ide totiž o „precedens meniaci pravidlá hry„, ktorým sa posúva dohodnutý marcový termín vstupu Rumunska a Bulharska. Baconschi zároveň vyjadril nesúhlas s kontrolným mechanizmom, ktorý zriadila Európska komisia s cieľom kontrolovať boj proti korupcii a realizáciu reforiem u najnovších členov súčasného 27-členného bloku. Podľa jeho slov sa však takýto postup môže otočiť negatívne voči Chorvátsku, ktoré plánuje v najbližšom čase do únie vstúpiť. Nemôžeme akceptovať, že Chorvátsko vstúpi do EÚ bez takéhoto mechanizmu, kým Rumunsko je stále predmetom jeho skúmania, dodal šéf rumunského rezortu diplomacie.
Rumunské pohoršenie, bulharská racionalita
Francúzsko a Nemecko sa koncom roka rozhodli zablokovať začlenenie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru plánované na marec 2011. Berlín a Paríž totiž tvrdia, že plánovaný vstup najnovších členov Európskej únie do schengenu je „predčasný„. Rozhodnutie Nemecka a Francúzska označil rumunský prezident Traian Basescu za „diskrimináciu„. Prezident Basescu to vyhlásil pred novinármi v reakcii na stanovisko európskych kolegov. Basescu si myslí, že francúzsko-nemecký list adresovaný Európskej komisii je prejavom diskriminácie namierenej proti Rumunsku.
Naopak reakcia Bulharska na odmietnutie zo strany Paríža a Berlína je miernejšia. Sofia prisľúbila, že sa pokúsi odstrániť všetky pochybnosti v súvislosti so začlenením sa krajiny do zóny voľného pohybu osôb a tovaru. „Sme si vedomí, že politická situácia je v niektorých členských krajinách únie komplikovaná. Z tohto dôvodu urobíme všetko preto, aby sme odstránili akékoľvek pochybnosti, vrátane tých v oblasti súdnictva a spoločnosti ako takej,“ uviedla pre agentúru AFP hovorkyňa bulharského ministerstva zahraničných vecí Vessela Černevová. Podľa nej je po technickej stránke Sofia pripravená na to, aby vstúpila v marci 2011 do schengenu.
Deportácie vyvolali obavy
Schengenský priestor v súčasnosti tvorí 22 z 27 členských krajín EÚ, ktoré dopĺňa Island, Nórsko a Švajčiarsko. Bulharsko a Rumunsko sa stali členmi EÚ v roku 2007. V liste adresovanom eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Cecilii Malmströmovej ministri poukazujú na nedostatočný pokrok oboch krajín v reformovaní súdnictva, ako aj v boji proti korupcii a organizovanému zločinu. Podľa nemenovaného hovorcu nemeckého ministerstva vnútra, na ktorého sa odvoláva tlačová agentúra AP, by tieto nedostatky mohli mať „vážne následky pre bezpečnosť EÚ“ a podpísali sa na skepticizme voči „príliš rýchlemu“ začleneniu Bulharska a Rumunska do schengenu.
Bulharsko a Rumunsko ešte v septembri odmietli úvahy, že problémy s rómskou menšinou by mali ovplyvniť ich budúcoročný vstup do schengenskej zóny. Rumunský líder Traian Basescu vstup do Schengenu označil ako prioritu pre obe krajiny. „Kategoricky odmietame priame alebo nepriame spájanie (vstupu do Schengenu) s inými záležitosťami, najmä s rómskou záležitosťou,“ vyhlásil Basescu. Parvanov dodal, že integrácia menšín do spoločnosti nie je kritériom na vstup do schengenskej zóny.
WIKILEAKS: Európska komisia má Bulharska plné zuby
Európska komisia je už unavená z neustálej snahy presvedčiť Bulharsko, aby zreformovalo svoj súdny systém. Vyplýva to z utajovaných dokumentov zverejnených portálom WikiLeaks. Ten publikoval správy amerického diplomata z júna 2010, ktorý do Washingtonu napísal, že Brusel už má vyvíjaného nátlaku na balkánsku krajinu plné zuby. Dôvodom je arogancia tamojšej vlády a nedostatok politickej vôle. Podľa diplomata USA skúsila Európska komisia všetko, no nevie, „ako realizovať reformu, keď oni sami ju nechcú“. Podľa jeho názoru Sofia venuje pozornosť hodnotiacim správam EK iba pre budúce dobré hodnotenia a nie kvôli skutočnému záujmu vytvoriť lepšie fungujúce súdnictvo.
Bulharsko vstúpilo do Európskej únie spoločne s Rumunskom v roku 2007, no stále je pod drobnohľadom Bruselu pre stagnujúce reformy a vysokú mieru korupcie. Európska komisia však ani po troch rokoch nie je spokojná so stavom súdnictva a úrovňou boja proti organizovanému zločinu.
