BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) – Rozpočet pôjde na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu bez dohody sociálnych partnerov. Odborári totiž podľa očakávania návrh rozpočtu nepodporujú. Pripomienky mali aj zamestnávatelia, rozpočet ako celok však akceptovali. „Niektoré opatrenia niektorí podnikatelia nevítajú. Celkovo však návrh rozpočtu akceptujeme, lebo napĺňa tézu, že šetriť je nutné, ak sa chceme v budúcnosti mať lepšie,“ povedal po pondelňajšom rokovaní tripartity šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko.
Zamestnávatelia by napríklad prijali razantnejšie zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty namiesto zvyšovania niektorých spotrebných daní. Podľa Juska je pritom logické očakávať, že znížením vládnej spotreby sa zníži aj hospodársky rast krajiny. Za väčší problém pre slovenské firmy však považuje znižovanie vládnych výdavkov u našich najväčších obchodných partnerov. „To je ďaleko väčší problém, než balíček, ktorý sa týka len tuzemského malého trhu,“ povedal.
Odborári v zmysle svojej predchádzajúcej rétoriky s návrhom rozpočtu nesúhlasili ani na pondelňajšom rokovaní sociálnych partnerov. Dôvodom je predovšetkým konsolidačný balíček, ktorého značná časť je na strane príjmov. „Rastom dane z pridanej hodnoty a ostatných daní dôjde k zvýšeniu inflácie, rastu cien a my z tohto dôvodu nemôžeme podporiť takýto rozpočet. Boli by sme radi, keby sa viac usporilo na výdavkovej strane,“ povedal novinárom po rokovaní tripartity viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Odborári podľa neho navrhovali napríklad zaradiť potraviny či detské oblečenie do nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty či progresívne zdaňovanie bohatších skupín. Podľa aktuálneho návrhu sa má dočasne zvýšiť sadzba dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, zvyšovať sa majú spotrebné dane, rušiť sa majú daňové a odvodové výnimky a zvyšovať sa majú aj niektoré poplatky.
Návrh prvého rozpočtu novej vlády Ivety Radičovej zverejnil rezort financií minulý týždeň vo štvrtok aj s už vopred avizovanými základnými atribútmi. Štát by mal podľa neho v budúcom roku hospodáriť s hotovostným deficitom na úrovni 3,823 mld. eur. Príjmy by mali dosiahnuť 13,092 mld. eur a celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 16,916 mld. eur. Na tento rok boli príjmy ešte predchádzajúcou vládou rozpočtované na úrovni 12,531 mld. eur a celkové výdavky vo výške 16,277 mld. eur. Deficit bol rozpočtovaný v sume 3,746 mld. eur. Podľa skutočného vývoja sa však tieto parametre podľa rezortu financií nepodarí naplniť a deficit štátneho rozpočtu v tomto roku dosiahne 4,7 mld. eur. Podľa očakávaní ministerstva financií by pritom príjmy v tomto roku mali dosiahnuť iba 11,147 mld. eur a výdavky 15,847 mld. eur. Celkovo by sa tak deficit verejných financií mal z vlaňajších 7,9 % hrubého domáceho produktu posunúť len mierne na 7,8 % výkonu ekonomiky.
Podľa opozície je však tohtoročný schodok výsledkom jeho umelého navyšovania. Exminister financií Ján Počiatek tvrdí, že vláda tak robí preto, aby konsolidácia v budúcom roku vyzerala „naoko“ dobre. Vládou avizované úsporné opatrenia pritom za skutočné šetrenie nepovažuje. Vo vládnom úspornom zozname sú totiž podľa neho položky, ktoré by nákladom pre štát v budúcom roku neboli a pritom ich kabinet vykazuje ako úsporu.
Celá verejná správa, teda štát spolu s ostatnými verejnými inštitúciami, by pritom v budúcom roku mala hospodáriť s deficitom na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu. Samotný deficit štátneho rozpočtu by sa na tom mal podľa metodiky ESA 95 podieľať sumou 3,717 mld. eur, kým ostatné subjekty rozpočtu verejnej správy by mali zostať v prebytku 278,2 mil. eur. Celkový deficit verejnej správy by tak v metodike ESA 95 mal dosiahnuť 3,439 mld. eur, pri príjmoch v objeme 23,308 mld. eur a výdavkoch v sume 26,747 mld. eur.
Isté riziká v navrhovanom rozpočte pritom priznalo už samotné ministerstvo financií. „Faktom je, že tento návrh rozpočtu v sebe nesie značné neistoty,“ konštatuje sa v návrhu rozpočtu. Tie sú okrem iného spôsobené výraznými rizikami pri predpokladoch vývoja svetovej ekonomiky. Hoci náznaky oživenia sú v poslednom čase sľubné, mnohí ekonómovia podľa ministerstva varujú pred unáhleným optimizmom.
Rizikom je podľa rezortu financií aj výška skutočného deficitu verejných financií v tomto roku, pretože vývoj v niektorých zložkách je stále neistý. Týka sa to napríklad aj hospodárenia vyšších územných celkov a hospodárenia miest a obcí, ktoré majú voľby koncom novembra. „A treťou neistotou je aj dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií, ktorý nikdy nemožno vypočítať celkom presne,“ konštatuje sa v návrhu rozpočtu.
SITA
