Rakúsko odpísanie časti dlhov Grécka v súčasnosti odmieta

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Maria Fekterová
Maria Fekterová Foto: SITA/AP

VIEDEŇ 26. septembra (WEBNOVINY) – Zníženie nominálnej hodnoty gréckych dlhov by malo byť „úplne poslednou možnosťou“ a nie je nutné, aby sa o takomto kroku teraz diskutovalo, povedala pre tlačovú agentúru APA rakúska ministerka financií Maria Fekter. Poznamenala, že eurozóna nemá k dispozícii nástroje na takýto krok a nebude ich mať do roku 2013. Fekter, ktorá opakovane zdôraznila, že Grécko musí plniť podmienky pre prijímanie núdzových úverov od EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF), odmietla diskutovať, či 50-percentné odpísanie gréckeho dlhu by postačovalo. „Teraz nepotrebujeme uvažovať o tom, či odpísanie dlhu je nutné alebo nie. Možno to nie je nutné,“ povedala v pondelok pre agentúru APA.

Rakúska ministerka financií zároveň zopakovala, že parlament jej krajiny určite schváli posilnenie Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), ktorý má pomáhať problémovým členským krajinám eurozóny.

Začiatok činnosti trvalého záchranného mechanizmu, čiže Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM), však bude podľa nemeckého rezortu financií závisieť od toho, ako rýchlo členovia eurozóny dohodu o jeho vzniku schvália. „Závisí to hlavne od toho, ako rýchlo sa to dá schváliť v jednotlivých členských štátoch,“ povedal v pondelok hovorca nemeckého ministerstva financií. Dodal, že pri dohode o vzniku ESM sa za najrealistickejší dátum považoval júl 2013. Berlín, ktorý je pod tlakom, aby ráznejšie reagoval na európsku dlhovú krízu, však chce, aby ESM začal fungovať už v roku 2012, uviedli médiá minulý týždeň.

Zníženie nominálnej hodnoty dlhu Grécka odmieta aj Merkelová

Angela Merkelová
Foto: SITA/AP

Nemecká kancelárka Angela Merkelová odmietla úvahy o znížení nominálnej hodnoty gréckeho dlhu skôr, než vstúpi do platnosti trvalý záchranný mechanizmus eurozóny (ESM), ktorý má v roku 2013 nahradiť dočasný záchranný fond (EFSF). Odpísanie časti dlhu Grécka by v súčasnosti spôsobilo úplnú stratu dôvery v euro, nakoľko investori by mohli prísť k záveru, že takýto krok hrozí aj v prípade ďalších štátov eurozóny, ako napríklad Španielska alebo Grécka, uviedla Merkelová v pondelok pre nemeckú televíznu stanicu ARD.

Kancelárka zároveň vyzvala na posilnenie záchranného mechanizmu eurozóny, o ktorom má hlasovať tento týždeň nemecký Bundestag . „Pomoc Grécku a ďalším zadlženým krajinám je potrebná, pretože v ohrození je stabilita spoločnej meny ako takej,“ povedala kancelárka. Rozšíreniu dlhovej nákazy z jednej do ostatných častí eurozóny podľa nej zabráni práve posilnenie EFSF. Dlhodobý trvalý stabilizačný mechanizmus bude mať úplne inú kvalitu ako súčasný EFSF, myslí si Merkelová.

Nemecká kancelárka vyzvala na prísnejšie vynucovanie Paktu stability a rastu, ktorý stanovuje limity pre výšku verejných dlhov a rozpočtových deficitov členských štátov eurozóny. „Musíme pracovať na zmenách zmlúv tak, aby bolo možné krajinu (ktorá porušuje dlhové pravidlá, pozn. red.) prinajmenšom zažalovať na Európskom súdnom dvore,“ vyhlásila Merkelová. Dlhoví hriešnici sa podľa nej budú musieť v krajných prípadoch zriecť časti svojej suverenity. Kancelárka zdôraznila, že zákony o dlhovej brzde, aký už prijalo Nemecko, musia platiť vo všetkých štátoch menovej únie. Ocenila preto Španielsko, ktoré ohraničilo výšku verejného dlhu ústavným zákonom.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Angela MerkelováMaria Fekterová