PARÍŽ 6. júna (WEBNOVINY) – Svetoví lídri sa v piatok zišli vo francúzskej Normandii, aby si pripomenuli 70. výročie jednej z najdôležitejších bitiek druhej svetovej vojny, ktorá v konečnom dôsledku viedla k porazeniu nacistického Nemecka.
Pri príležitosti výročia vylodenia v Normandii sa v piatok vo Francúzsku po prvýkrát neformálne stretli zoči-voči aj ruský prezident Vladimir Putin a budúci ukrajinský prezident Petro Porošenko.
„Konverzácia sa týkala možných opatrení na deeskaláciu napätia ako aj možného uznania zvolenia Porošenka zo strany Moskvy. Detaily prímeria majú byť prerokované počas nadchádzajúcich dní,“ informovala kancelária francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
Dodala, že prediskutované budú aj ekonomické dôsledky krízy. Obaja lídri sa napriek rozkolu rozprávali pred oficiálnym obedom 15 minút, pričom si podali ruky.
Putin a Obama sa nakoniec stretli
Ruský prezident Vladimir Putin a jeho americký náprotivok Barack Obama v piatok využili účasť na podujatiach venovaných vojnovým udalostiam v Normandii na krátky rozhovor, ktorý bol ich prvým osobným kontaktom po vypuknutí krízy na Ukrajine. Konverzácia počas obeda s inými svetovými lídrami na zámku v Benouville bola podľa vyhlásenia Bieleho domu neformálneho charakteru a trvala iba 10 až 15 minút. Počas predošlého pózovania pre fotografov pritom obaja lídri pôsobili dojmom, že sa chcú jeden druhému vyhnúť. Nasvedčovalo tomu aj ich štvrtkové privítanie vo Francúzsku prezidentom Françoisom Hollandom, ktorý usporiadal večeru pre každého zvlášť.
Putinov hovorca Dimtrij Peskov informoval, že prezidenti si vymenili názory na situáciu na Ukrajine, pričom obaja vyjadrili „potrebu zastaviť násilie a boje čo najrýchlejšie“. Obama ešte vo štvrtok povedal pre novinármi, že ak bude mať možnosť hovoriť s Putinom, bude od neho požadovať zmenu prístupu k Ukrajine, a to prostredníctvom tamojšieho novozvoleného prezidenta Petra Porošenka, ktorý má nastúpiť do funkcie v sobotu. „Ak to neurobí, ak bude pokračovať v stratégii podrývania zvrchovanosti Ukrajiny, potom nebudeme mať na výber a budeme musieť odpovedať,“ povedal Obama v narážke na zamýšľané sankcie.
Zároveň vyjadril nádej, že ruský líder, s ktorým podľa vlastných slov udržiava „obchodný“ vzťah, v prístupe k Ukrajine sleduje „nový smer“, keďže zatiaľ neodmietol uznať májové zvolenie Porošenka za prezidenta. Od vypuknutia krízy na Ukrajine koncom roka 2013 spolu prezidenti Ruska a USA opakovane telefonovali, k osobnému stretnutiu sa však doteraz neodhodlali.
Putin sa stretol i s Cameronom a Hollandem
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok absolvoval krátke schôdzky s lídrami Veľkej Británie, Francúzska. Najskôr krátko po prílete na parížske letisko Charla de Gaulla krátko hovoril s britským premiérom Davidom Cameronom.
Neskôr ho priamo v Elyzejskom paláci prijal francúzsky prezident Francois Hollande a v piatok si na neho našla čas aj nemecká kancelárka Angela Merkelová.
Merkelová ho prijala až v piatok
Zatiaľ čo Cameron zo svojej schôdzky zverejnil aj krátke stanovisko, nie je jasné, o čom sa šéf Kremľa rozprával s Hollandom. Britský premiér pritom podľa svedkov na začiatku Putinovi nepodal ruku a podľa tlačovej agentúry Itar-Tass tak mal urobiť až na konci krátkej schôdzky.
Ruského prezidenta vyzval, aby pomohol pri „deeskalácii“ situácie na Ukrajine. „Situácia dnes nie je akceptovateľná a musí sa zmeniť,“ uviedol Cameron prostredníctvom svojej hovorkyne. Putina sa tiež snažil presvedčiť, aby „uznal“ novozvoleného ukrajinského prezidenta Petra Porošenka a stretol sa s ním.
Schôdzka medzi Putinom a Merkelovou sa odohrala v piatok doobeda a trvala hodinu. Podľa nemeckých médií to bolo prvé osobné stretnutie medzi oboma lídrami, ktoré trvalo „tak dlho“. Ani z neho však nezverejnili žiadne oficiálne komuniké.
Okrem svetových lídrov je pozvaných aj 3000 veteránov, ktorí prežili vylodenie spojeneckých jednotiek zo 6. júna 1944. Účasť takisto prisľúbila britská kráľovná Alžbeta II.
Lídri si pripomenú vylodenie v Normandii, príde i Gašparovič
sa odohralo v rámci operácie nazvanej Overlord. Zúčastnili sa na nej armády 12 spojeneckých národov vrátane USA, Kanady, Austrálie, Francúzska, Poľska alebo exulantov z Československa.
Operácia sa začala v noci z 5. na 6. júna, keď v Normandii pristali výsadkári. Po vylodení sa spojencom otvoril západný front, čo neskôr umožnilo poraziť nacistické Nemecko pod vedením Adolfa Hitlera. Počty obetí celej operácie sa veľmi rôznia – celkovo malo v Normandii po vylodení podľa niektorých zdrojov zomrieť až pol milióna ľudí.