Základná geometrická kompozícia bola inšpirovaná hudbou s názvom Symfónia modulov, ktorú v z roku 1967 zložil Istvan Anhalt a ktorú spomenul vo svojich slávnych poznámkach aj John Cage. Výsledok Stevena Holla bol taký výnimočný, že zaujal aj tohtoročnú porotu v prestížnej súťaži Emirates Glass LEAF Awards a v kategórii polyfunkčných budov mu pririekla hlavné ocenenie. Ako sa uvádza vo vyhlásení poroty, „architektovi sa výnimočným spôsobom podarilo dať dokopy komerčné a obytné zariadenie. Obidve úrovne tejto štruktúry ponúkajú vlastnú identitu, a to cez použitie farby, formy, ako aj kontrastov materiálov v ich perfektných detailoch“.
Súbor sa skladá z troch pavilónov. Prvý je vstupný pre návštevníkov, druhým je súkromný byt a tretí je zase verejným priestorom, ktorý slúži ako výstavná sieň. Hladina vodnej plochy symbolicky oddeľuje a zároveň spája funkčné priestory nad aj pod ňou. Návštevník vchádza dnu cez záhradu rámovanú bambusovou stenou. Nasledujú nízke schody, ktoré ho dovedú do centrálnej časti s vodnou plochou. V pohybe sa môže dostať na úroveň hladiny a voľne s ňou splynúť a dať sa unášať hrou vlastných odrazov.
Exteriér je voľne prepojený s interiérom, vzájomne sa prelínajú a vytvárajú pocit previazanosti človeka a jeho aktivít s prírodou. Dômyselne sú vybudované aj svetlíky v každom pavilóne, ktoré počas každej fázy dňa i ročného obdobia vytvárajú v dome osobitú atmosféru hudobného zážitku v presne stanovených sériách „symfónie modulov“.
Celý článok si môžete prečítať tu.
