LONDÝN 20. júna (WEBNOVINY) – Zatiaľ čo v západných krajinách mierové spolužitie zapúšťa čoraz hlbšie korene, výrazne sa zhoršuje situácia v oblastiach vojnových konfliktov, a to najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike.
Vyplýva to Globálneho indexu mieru (GPI), ktorý od roku 2007 publikuje austrálsky Ústav pre ekonomiku a mier (IEP). GPI je pokusom zostaviť na základe relatívneho porovnania viacerých ukazovateľov rebríček mierumilovnosti štátov a regiónov. V najnovšom indexe je vyhodnotených 162 krajín. Blízky východ a severná Afrika v ňom skončili najhoršie od roku 2008.
Najpokojnejšia ostáva Európa
Európa zostáva najpokojnejšou časťou zemegule, hoci terorizmus v Dánsku (útoky v Kodani) a najmä vo Francúzsku (útok na satirický časopis Charlie Hebdo) zo začiatku tohto roka zhoršili hodnotenie týchto krajín. Aj tri najmierumilovnejšie krajiny – Island, Dánsko a Rakúsko – sú z Európy. V prvej dvadsiatke rebríčka je 15 európskych krajín. Dostala sa tam aj Česká republika (posun z 12. na 10. miesto); Slovensko kleslo z 21. na 23. miesto.
Napriek hospodárskym ťažkostiam urobilo Grécko najväčší skok vpred v regióne juhovýchodnej Európy a dostalo sa na 61. miesto rebríčka. Krajine, ktorej hrozí bankrot, pomohol predovšetkým pokles prípadov násilnej trestnej činnosti. Na konci rebríčka je tak ako vlani občianskou vojnou zmietaná Sýria, ktorá sa ocitla za Irakom a Afganistanom. Blízky východ a severná Afrika sa stali opäť regiónmi najviac postihnutými vojnovými konfliktami a násilím. Najväčšie zhoršenie zaznamenala Líbya, kde proti sebe bojujú islamistické a nacionalistické skupiny.
Výrazne horšie je na tom Ukrajina
Výrazné zhoršenie postavenia zaznamenala Ukrajina, ktorá je v GPI zaradená do regiónu Rusko a Eurázia. Dôvodmi sú anexia Krymského polostrova Ruskom a vojna v Donbase. „Stupňujúce súťaženie medzi Ruskom a Západom zvyšuje pravdepodobnosť ďalších konfliktov v regióne v najbližších rokoch,“ píšu autori indexu. Pokles v indexe sa týka i Azerbajdžanu a Arménska, kde došlo vlani v konflikte o oblasť Náhorného Karabachu k viacnásobnému porušeniu prímeria.
Mierumilovnosť 81 krajín sa za vlaňajšok oproti roku 2013 zlepšila, v 78 zhoršila a tri štáty zostali na rovnakej rebríčkovej pozícii. V roku 2014 sa obeťami terorizmu stalo podľa IEP vyše 20.000 ľudí, čo je o deväť percent viac ako vlani. Najviac postihnutými boli Irak, Afganistan, Pakistan, Nigéria a Sýria. Krízové ohniská v Iraku, Jemene a Sýrii prispeli tiež k zvýšeniu počtu ľudí, ktorí boli zabití v dôsledku ozbrojeného konfliktu: vlani ich bolo 180.000 (49.000 v roku 2010), pritom len v Sýrii 71.000.
Pred násilnými konfliktmi utieklo 50 miliónov ľudí
Aj dianie v Sýrii prispelo k tomu, že viac ako 50 miliónov ľudí na celom svete muselo v minulom roku zo strachu z násilných konfliktov buď opustiť svoju krajinu, alebo sa stali utečencami v rodnej krajine. Je to najvyššia úroveň od konca druhej svetovej vojny. Násilie stálo globálnu ekonomiku v minulom roku 14,3 bilióna amerických dolárov, čiže 13,4 percenta svetového HDP, čo zodpovedá ekonomikám Brazílie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Španielska a Veľkej Británie.
Index svetového mieru meria mierumilovnosť krajín na základe 23 ukazovateľov (pôvodne ich bolo 24), ako sú vojenské výdavky, výdavky na mierové misie OSN, teroristické útoky, počet vrážd alebo sociálne zabezpečenie. Ukazovatele sa priraďujú ako známky v škole, teda od jedna do päť.
