Na Floridu v USA sa rúti obrovský hurikán. Slovensko nedávno bojovalo s likvidačnými povodňami a nie je tomu dávno, čo na východe krajiny vyčíňalo zemetrasenie. O osude ľudí a ich majetku pritom rozhoduje pripravenosť jednotlivých zemí na mimoriadne situácie. Svoje začiatky popisuje jeden z popredných odborníkov pre oblasť katastrof a krízového riadenia profesor Kobi Peleg z Izraela.
Jedným z popredných odborníkov na celom svete je Profesor Kobi Peleg, M.D., Ph. D. z Izraelu. Jeho otec prežil holokaust a to len vďaka odvážnym ľuďom z Českej republiky, ktorí ho počas vojny skrývali a poskytli mu útočisko. K svojej profesii sa dostal už v vo veku 15 rokov, kedy v jeho krajine vypukla jomkipurská vojna. „Bol som chlapec s ADHD a nemohol som sedieť v kryte a nič nerobiť. Mal som suseda, ktorý bol záchranárom v MDA, čo je izraelská národná záchranná služba. Požiadal som ho, či by som sa nemohol prihlásiť ako dobrovoľník a pomáhať,“ popisuje svoje skoré začiatky s profesiou lekára uznávaný odborník. Keďže absolvoval kurz pre mladých zdravotníkov, záchranári ho pribrali do svojej sanitky. „Čakali sme na letisku na ľudí z prvej línie a odvážali ich do nemocníc. Vtedy som netušil, ako tieto dni ovplyvnia podstatnú časť môjho života,“ vysvetľuje uznávaný lekár. Ako zdravotník neskôr požiadal armádu, aby sa mohol stať vojenským zdravotníkom. V roku 1988, kedy došlo v Arménsku k silnému zemetraseniu s desiatkami tisíc obetí, pôsobil ako zástupca veliteľa poľnej nemocnice vyslanej Izraelom.
Neskôr sám organizoval a vysielal ďalšie poľné nemocnice ku katastrofám po celom svete. Začal sa tak zaoberať celou problematikou pripravenosti, organizácie a prevádzky pre vysielanie poľných nemocníc ku katastrofám, ich budovaniu a organizácie.
Popri tom založil Národné centrum pre traumatológiu a urgentnú medicínu a spoločnosť, ktorá vzdeláva a školí odborníkov z rôznych krajín sveta v oblasti riadenia mimoriadnych udalostí. Spolu s kolegom ešte založil a aj viedol katedru a magisterské programy pre riadenie mimoriadnych udalostí a katastrof na univerzite v Tel Avive. Neskôr sa stal poradcom UNDAC, orgánu OSN (Organizácia spojených národov), ktorá združuje odborníkov z celého sveta v oblasti katastrof.
Ako vraví, pri riešení mimoriadnych situácií a katastrof nie je možné kopírovať metódu, ktorá fungovala v inej krajine. „Najdôležitejšie je, aby jedna strana nediktovala druhej strane, ako má pracovať. Nepochybne, niektoré myšlienky sa môžu prevziať, ale musia sa prispôsobiť systému príslušnej krajine a potom na cvičeniach následne vyskúšať či začlenené myšlienky naozaj zlepšujú metódy v danej zemi,“ upozornil profesor Peleg.
Podľa neho krajina pripravená na mimoriadne situácie bude schopná zabrániť, alebo znížiť škody a následky mimoriadnych situácií a katastrov. Je však dôležité si uvedomiť, že mimoriadne udalosti, ako sú zemetrasenia, povodne alebo vlny horúčav či požiarov sú udalosti, nie nutná katastrofa. „Či sa skončí mimoriadna udalosť katastrofou alebo nie, to preverí výsledok nášho jednania. Preto čím lepšie je krajina pripravená, tým lepšie budú výsledky,“ dodal na záver profesor Peleg, ktorý už 22. októbra 2024 vystúpi so svojou prednáškou na 17. ročníku Sympózia AGEL v Prahe.
Informačný servis