BRATISLAVA 30. novembra (WEBNOVINY) – Jazykový zákon nehovorí o povinnosti preukázať znalosť slovenského jazyka pri prijímaní do práce, uvádza sa v Návrhu zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku. Návrh, ktorý Ministerstvo kultúry SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, však ďalej konštatuje, že „zamestnávateľ si môže zvoliť jeden alebo viac z nasledujúcich spôsobov, akým uchádzač o zamestnanie preukáže ovládanie štátneho jazyka: formu ústneho pohovoru, formu písomného testu, predloženie dokladu o ovládaní štátneho jazyka. Zamestnávateľ nesmie znevýhodňovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine, etnického pôvodu a jazyka“. Zásady na vykonávanie jazykového zákona by mali platiť od 1. januára 2010.
Jazykový zákon neobmedzuje súčasné používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva. Ovládať slovenčinu – štátny jazyk majú všetci pracovníci úradov, napríklad aj pošty či hasičského zboru.
Príslušníci národnostných menšín môžu v obciach, kde ich menšina tvorí aspoň 20 percent obyvateľstva, používať v úradnej komunikácii jazyk národnostnej menšiny. Ak je však prítomná osoba, ktorá ho neovláda, musia používať štátny jazyk.
Pedagogickí pracovníci na všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenska musia ovládať a používať slovenský jazyk. Výnimkou sú zahraniční pedagógovia a lektori a tiež pedagógovia na vysokých školách pri výučbe iných jazykov a pri výchove a vzdelávaní v inom ako štátnom jazyku.
Ministerstvo školstva SR má odborne, technicky a finančne pomôcť školám a školským zariadeniam, ktoré sa venujú výchove a vzdelávaniu v jazyku národnostnej menšiny. Pomoc ministerstva sa ma týkať najmä zabezpečenia dvojjazyčnosti pedagogickej dokumentácie, ktorú ministerstvo školstva nevydáva alebo pre ňu neschvaľuje tlačivá. Ide napríklad o školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacej činnosti či plán práce školy. Na zosúladenie pedagogickej dokumentácie škôl a školských zariadení so zákonom o štátnom jazyku dohliadne ministerstvo kultúry od 1. septembra 2010.
Učebnice a učebné texty používané pri výchove a vzdelávaní na Slovensku sa majú vydávať v štátnom jazyku. Podľa Návrhu zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku sa to netýka učebníc a učebných textov na výučbu v jazyku národnostných menšín, etnických skupín a iných cudzích jazykov a učebníc a učebných textov pre vysoké školy.
Dokumentácia zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb môže byť popri slovenskom jazyku aj v inom jazyku, ak je to potrebné pre pacienta či klienta. Ak pacient (klient) neovláda štátny jazyk, môžu s ním vo všetkých zdravotníckych a sociálnych zariadeniach na Slovensku komunikovať aj v jazyku národnostnej menšiny alebo v cudzom jazyku. Členovia personálu týchto zariadení však nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny.
V Návrhu zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku je okrem iného definovaný aj presný postup pri udeľovaní pokút za nedodržiavanie jazykového zákona. Práve pokutovanie, ktoré bolo zrušené v roku 1999, vyvolalo najviac kritiky. Pokuty môžu dosiahnuť až 5 000 € a pokutovať sa bude dať až po prvom písomnom upozornení od ministerstva kultúry. Ministerstvo malo pôvodne dávať pokuty už od septembra, po kritike, najmä z maďarskej strany, sa rozhodlo, že pokutovať začne až od 1. januára 2010.
Zákon nepostihuje individuálne rečové prejavy. Takisto netrestá nespisovné vyjadrovanie sa. Prihliada na kodifikovanú podobu, „to znamená – nikde sa nebazíruje na tom, aby to bolo striktne spisovne a ešte sa aj veľmi jasne uvádza v paragrafe 11, že sa nevylučuje aj používanie slangových výrazov, najmä v oblasti umenia, publicistiky, takisto výrazov, ktoré do jazyka úplne prirodzene prichádzajú z iných jazykov,“ povedal minister kultúry Marek Maďarič po odsúhlasení novely jazykového zákona vládou.
Ministerstvo kultúry bude okrem iného, podľa Návrhu zásad výkonu jazykového zákona, vyžadovať, aby sa kroniky obcí písané v jazyku menšín prepísali aj do slovenčiny. „Kronika obce, ktorá nebola v období od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009 vedená v štátnom jazyku, sa musí doplniť obsahovo totožným znením v štátnom jazyku, a to do 31. decembra 2009. Kronika obce, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľov, sa môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku takejto národnostnej menšiny.“ Do konca roka sa majú do súladu so zákon uviesť aj všetky pamätníky, pomníky a pamätné tabule, na ktorých sú nápisy v jazyku národnostných menšín. Týka sa to tých, ktoré umiestnili od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009. Všetky musia mať obsahovo rovnaký nápis v štátnom jazyku, rovnako veľkým alebo väčším písmom.
Návrh ďalej hovorí o geografických názvoch, vysielaní rozhlasu a televízie, periodickej a neperiodickej tlači, reklame a nápisoch pre verejnosť a ďalších oblastiach, v ktorých sa jazykový zákon uplatňuje.
Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku je už v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ministerstvo kultúry pri jeho príprave spolupracovalo s expertmi vysokého komisára OBSE pre otázky národnostných menšín Knuta Vollebaeka. „Vysoký komisár Knut Vollebaek vo svojom záverečnom vyjadrení k spolupráci, zaslanom v liste ministrovi kultúry 26. novembra konštatuje, že návrh zásad vlády v jeho súčasnej podobe predstavuje solídny základ pre uplatňovanie ustanovení novelizovaného jazykového zákona a pre dohľad nad dodržiavaním príslušných povinností, ktoré z neho vyplývajú,“ uviedlo dnes ministerstvo kultúry.
Návrh zásad vlády na vykonávanie zákona o štátnom jazyku považuje rezort kultúry za vnútroštátnu záležitosť SR. Preto bude maďarská strana o obsahu dokumentu „iba informovaná na pôde zmiešanej slovensko-maďarskej komisie, ktorej zasadnutie organizuje Ministerstvo zahraničných vecí SR“. Maďarsko tvrdí, že novela jazykového zákona je v rozpore s európskymi normami a medzinárodnými dohodami, zhoršuje práva menšín, ktoré sľúbil premiér Robert Fico pri nástupe jeho vlády udržať na dovtedajšej úrovni. SR to odmieta. Návrh je na: https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialHome.aspx?instEID=-1&matEID=2259&langEID=1.
Novelu jazykového zákona vypracovalo ministerstvo kultúry a 11. marca ho odobrila vláda. Parlament ju odsúhlasil 30. júna a prezident Ivan Gašparovič ju svojim podpisom potvrdil 17. júla. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) 21. júla potvrdila, že jazykový zákon je aj po novelizácii v poriadku. Oznámili to minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák a predkladateľ novely minister kultúry Marek Maďarič.
SITA