Dvadsiaty prvý august 1968 pripomína, kam môže viesť politika jediného správneho politického názoru a odmietanie suverénnych a odvážnych postojov.
Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico pri príležitosti 56. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Podľa premiéra bude 21. august 1968 v našej histórii vždy spojený s násilným zastavením obrodných a demokratizačných procesov, ktorými prechádzalo vtedajšie socialistické Československo.
Československá jar 1968 zmarená inváziou vojsk Varšavskej zmluvy mala globálny rozmer (komentár)
„Rozhodnutie signatárov Varšavskej zmluvy potlačiť s použitím vojenskej sily akýkoľvek iný ako povinný jednotný názor obralo Čechov a Slovákov o možnosť vybrať sa efektívnejšou a slobodnejšou cestou ako ponúkal existujúci politický režim,“ uviedol Fico a dodal: „Výročie augustových udalostí v roku 1968 by malo byť mementom aj v súčasnej dobe, kedy sa opäť presadzuje politika jediného správneho politického názoru a kedy každý, kto prejavuje suverenitu a odvahu v názoroch na najzávažnejšie zahranično-politické témy, stojí pred nevyberaným tlakom vyspelých demokracií a hrozbou izolácie.“
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, s výnimkou Rumunska, do Československej socialistickej republiky (ČSSR). Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala v septembri 1968 od 21. augusta do 3. septembra 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. V súvislosti s pozvaním sovietskych vojsk do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
