BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) – Platy sudcov najvyššieho súdu sa nezrovnoprávnia tak, aby približne 1600-eurový špeciálny príplatok dostávali všetci sudcovia Najvyššieho súdu (NS) SR.
Naďalej ich teda budú poberať len trestní sudcovia, ktorí rozhodujú o odvolaniach voči verdiktom špecializovaného trestného súdu.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) odmietol návrh na zrovnoprávnenie platov sudcov NS SR, s ktorým prišla komisia sudcovskej rady najvyššieho súdu a nedávno ju prerokovalo aj plénum tohto súdu.
„Treba sa pozrieť, ako žijú ľudia na Slovensku a treba sa tomu nejako prispôsobiť,“ odkázal Borec sudcom v diskusnej relácii RTVS – Slovenskej televízie O 5 minút 12. Požiadavku nepovažuje za prioritu v situácii justície. „Dnes sú tu omnoho väčšie problémy, ktoré treba riešiť a omnoho vypuklejšie,“ dodal. Ako príklady uviedol hromadné žaloby, ktoré zasypali súdy, problémy s vymožiteľnosťou práva, ako aj nízkymi platmi administratívnych pracovníkov justície.
Predseda NS SR Štefan Harabin vidí riešenie aj vo vrátení špeciálneho príplatku štátu a jeho použití pre administratívnych zamestnancov v súdnictve – asistentov a zapisovateľky. „Vidím, že predseda najvyššieho súdu sa nezmenil a stále používa viac politické vyjadrenia ako právne,“ povedala exministerka spravodlivosti a poslankyňa Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Podľa nej aj z pléna najvyššieho súdu nie prvý raz vychádzajú požiadavky, ktoré sú orientované na materiálno-technické zabezpečenie sudcov a nie na riešenie problémov justície. „Justícia má veľa problémov, ktoré treba riešiť a naozaj materiálne postavenie sudcov to teraz nie je,“ dodala.
Borec povedal, že riešia veci, na ktoré upozorňuje plénum NS SR. Podľa pléna je potrebné prijať kroky na zvýšenie počtu asistentov sudcov a upozorniť rezort financií na skutočnosť, že viazanie prostriedkov NS SR môže spôsobiť problémy s rýchlosťou konania, konkrétne pre financie na poštovné, papier a techniku. „Čo sa týka poštovného, tak tam chceme riešiť situáciu radikálne elektronizáciou doručovania jednotlivých písomností,“ vysvetlil Borec. Miliónové sumy na poštovné by tak mali podľa prepočtov klesnúť o polovicu. Problém s obslužným, resp. pomocným personálom sudcov plánujú riešiť aj novými procesnými pravidlami pre konanie súdov, tým, že im dajú efektívnejšie možnosti výkonu sudcovskej činnosti. Žitňanská porovnávala situáciu u nás a v susednej asi raz tak veľkej Českej republike. Podľa jej slov je však takmer rovnaký počet sudcov slovenského najvyššieho súdu, ako súčet sudcov českého najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu. „Už by sme sa radi dočkali, aby sa najvyšší súd sústredil na to, na čo má, teda na súdenie a na to, aby zjednocoval súdne rozhodnutia a prispieval tak k právnej istote na Slovensku,“ povedala Žitňanská.
V prípade „námietkovej vojny“ okolo ústavnej sťažnosti nevymenovaného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša sa minister Borec prikláňa k riešeniu, ktoré ako možnosť už naznačila predsedníčka ústavného súdu Iveta Macejková. Čentéš a prezident Ivan Gašparovič podali veľké množstvo námietok zaujatosti na ústavných sudcov, zostala len jedna nenamietnutá sudkyňa. Borec tak ako Macejková vidí riešenie v použití doktríny nevyhnutnosti (doktrína umožňuje sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, resp. odopretiu spravodlivosti – pozn. SITA). „V prvom rade musí platiť princíp zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo je veľmi dôležité, pretože sa nikto nemôže domáhať, aby z dôvodov procesných alebo formálnych nebolo možné dosiahnuť na spravodlivosť,“ uviedol Borec.
Žitňanská situáciu označila za absurdnú. „Prezident republiky namietol väčšinu sudcov ústavného súdu, a to dokonca aj tých, ktorých sám vymenoval,“ dodala. Problém je politický, pretože „to, čo sa dva roky deje, je jeden normálny mocensko-politický zápas o prokuratúru, a tam si treba odpovedať, že v koho záujme“. Súčasný stav si podľa nej musia vyriešiť na ústavnom súde. „Ja by som bola veľmi nerada, keby do tohto museli vstupovať politici a bola by som veľmi rada, keby túto situáciu dokázali vyriešiť sudcovia ÚS,“ uviedla.
Poslankyňu zarazilo, že premiér prednedávnom v diskusnej relácii povedal, že pokiaľ na Slovensku nebude životná úroveň primeraná ostatným európskym krajinám, nebude ani štandardný právny štát. „To ako keby odkázal občanom, pokiaľ nebudete všetci milionári, tak tu nebude právny štát, to je absurdné,“ uviedla Žitňanská. Pripomenula zásadu demokracie, že pred zákonom sú si všetci rovní a treba hľadať možnosti, aby aj tí, ktorí nemajú prostriedky, aby mali prístup k spravodlivosti. „Premiér sa vyjadril o právnom štáte, nie o prístupe k spravodlivosti,“ reagoval Borec, podľa ktorého to bolo myslené v širších súvislostiach o ekonomickej situácii občanov ako takej, a tá nie je dobrá. Dodal, že sú vytvorené aj mechanizmy, ako napríklad centrá právnej pomoci.