BRATISLAVA 11. marca (WEBNOVINY – Predstavitelia Občianskej konzervatívnej strany (OKS) na piatkovom stretnutí s ministrom financií Ivanom Miklošom potvrdili svoje stanovisko, že reforma daní a odvodov nemá mať negatívne dopady na živnostníkov a dohodárov v podobe zvýšenia odvodov. Po stretnutí so šéfom rezortu financií o tom informoval predseda OKS Peter Zajac. S ministrom financií sa pritom podľa neho zhodli na potrebe reformy odvodov. „Vysvetlili si svoje postoje a teraz si OKS ešte preštuduje návrhy,“ uviedol pre SITA hovorca ministra financií Martin Jaroš. Predseda OKS ešte vo štvrtok uviedol, že navrhovaná reforma daní a odvodov má byť fiškálne neutrálna, čo znamená, že znižovanie daní a odvodov má byť kompenzované predovšetkým úsporami iných verejných výdavkov.
Vládna koalícia zvažuje zaviesť 13-percentnú sadzbu sociálneho odvodu pre samostatne zárobkovo činné osoby s tým, že by pre SZČO zrušila povinné nemocenské poistenie. Ako uviedol podpredseda strany Most-Híd Ivan Švejna, vďaka tomuto kroku by sa mohla zaviesť 19-percentná sadzba na sociálny odvod pre zamestnancov a 13-percentná sadzba na sociálny odvod pre všetkých ostatných, teda pre SZČO a ľudí pracujúcich na dohody. „Mne sa táto myšlienka osobne veľmi pozdáva,“ uviedol Švejna. Dávky nemocenského poistenia SZČO podľa neho aj tak využívajú v minimálnej miere. Druhou možnosťou, ktorú zvažuje koalícia, je podľa Švejnu zavedenie 16-percentného sociálneho odvodu pre SZČO a súčasne daňového bonusu. Na takýto daňový bonus by mali nárok tí podnikatelia, ktorí štátu priznávajú dane. „Prikloním sa k tomu variantu, ktorý postihne živnostníkov menej,“ povedal. Strana Most-Híd podľa jej podpredsedu presadzuje to, aby zmeny v prípade živnostníkov neboli zásadným zvýšením ich nákladov na podnikanie.
Podľa piatkových stanovísk Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Slovenský živnostenský zväz nesúhlasia (SŽZ) s postojom vlády, ktorá plánuje zvýšiť odvodové zaťaženie živnostníkov. V rámci systému povinných poistných odvodov podľa nich nemožno porovnávať postavenie živnostníkov a zamestnancov. Ako uviedol prezident AZZZ Tomáš Malatinský, postoj vlády voči živnostníkom nepovažujú za cestu k skvalitneniu podnikateľského prostredia a zvýšeniu zamestnanosti. „Práve živnostníci sú neoceniteľní tam, kde pri tvorbe pracovných miest zlyháva štát i jeho nástroje trhu práce. K HDP a zamestnanosti tak prispievajú pridanou hodnotou, ktorá sa inak dosiahnuť nedá,“ uviedol Malatinský.
Slovenský živnostenský zväz je podľa prezidenta Stanislava Čižmárika sklamaný postojom vládneho kabinetu, ktorý vníma živnostníkov ako deformáciu trhu. Živnostníci podľa neho určite nepatria medzi tie spoločenské skupiny, ktoré sú „prisaté“ na štátny rozpočet. „My nedostávame príspevok od štátu, ako politické strany, ani sociálne dávky, ako ľudia, ktorí odmietajú pracovať,“ vyjadril sa Čižmárik. Živnostníci podľa neho zaťažujú štát a trh práce len minimálne, pretože si vedia prácu nájsť sami. Pravicová vláda by sa podľa prezidenta AZZZ nemala pri reformách prioritne zameriavať na ľudí, ktorí chcú pracovať a aktívne si prácu hľadajú. „Realizácia navrhovaných opatrení voči živnostníkom prinesie len ďalšie zvýšenie nezamestnanosti,“ myslí si Malatinský.
Podľa návrhu zmien v daniach a odvodoch, o ktorom v pondelok rokovala koaličná rada, by takmer 230 tisíc SZČO po reforme daní a odvodov klesol ich čistý príjem. Dôvodom by bolo najmä zvýšenie ich vymeriavacieho základu pri platení odvodov, ako aj nárast základu dane, keďže základ dane sa už nemá znižovať o zaplatené odvody. Približne 170,2 tis SZČO so ziskom z podnikania pred zdanením a odvodmi nad 3 416 eur do 8 162 eur by sa príjem znížil v priemere o 8,4 %, resp. o 312,6 eur ročne. Zvyšnej skupine znevýhodnených SZČO, ktoré majú zisk z podnikania pred zdanením a odvodmi od 8 163 eur do 84 706 eur ročne, by príjem po reforme klesol v priemere o 11,2 %, resp. o 1 208,4 eura ročne.
Vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov sa má po reforme zvýšiť. Základ dane pri určovaní vymeriavacieho základu na sociálne poistenie by sa totiž nemal deliť číslom 2 a pri určovaní vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie by sa nemal deliť číslom 2,14. Na SZČO by sa mala vzťahovať 9-percentná sadzba na zdravotné poistenie namiesto súčasnej 14-percentnej. Podľa pondelkovej verzie návrhu reformy by mala sadzba na sociálne poistenie klesnúť zo súčasných 33,15 % na 16 %. Pripravované zmeny tiež počítajú s tom, že SZČO nemajú mať v uznateľných daňových nákladoch platby na sociálne a zdravotné poistenie.
Minimálny vymeriavací základ SZČO pri platení odvodov má podľa jedného z pracovných návrhov tvoriť 3,38-násobok životného minima, čo je 641 eur. Tým sa podľa rezortu financií zachová výška minimálnej platby do poistných systémov sociálneho a zdravotného zabezpečenia na súčasnej úrovni. Pre zdravotný a sociálny odvod sa uvažuje so stropom na úrovni 20-násobku životného minima (pre rok 2012 by predstavoval 3 793 eur) rovnako pre zamestnancov, SZČO a ľudí pracujúcich na dohody.