Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč
Reakcie na úmrtie slovenského exprezidenta Michala Kováča
Bojoval s V. Mečiarom, uniesli mu syna. Životopis M. Kováča
Flašík sa ospravedlnil zosnulému Kováčovi za hodiny
Obrazom: V Prezidentskom paláci vystavili kondolenčnú knihu
M. Kováč bojoval za Slovensko ako lev, spomína jeho hovorca
Obrazom: V Prezidentskom paláci vystavili kondolenčnú knihu
Pán prezident, zaujímate sa stále o spoločenské a politické dianie na Slovensku?
Áno sledujem, ale nie s takou veľkou intenzitou ako by si to zaslúžilo terajšie obdobie pred parlamentnými voľbami, ale sledujem. Samozrejme ma vzrušujú, znepokojujú, ale aj tešia veci ktoré sú príjemné, o ktorých som presvedčený že sú potrebné a nachádzajú sa v programoch jednotlivých strán. Trošku som však zmätený, lebo každý deň prinesie niečo zvláštne. Človek si nevie predstaviť ako to zapôsobí na ľudí. Ak to na mňa zapôsobí negatívne, tak pravdepodobne to aj na ľudí zapôsobí takto.
Ste rozčarovaný z toho čo sa deje poslednú dobu?
Rozčarovaný. Keď som vstupoval do politiky, nepredstavoval som si, že sa veci vyvinú tak ako sa vyvinuli. Som sklamaný z vývoja. Tým nechcem povedať, že nevidím pozitívne veci, ktoré sa udiali, to áno, ale oni rýchlo zanikajú vo vedomí ľudí a vo vedomí zostáva len to, čo sa povie dnes. A to je tiež zlé.
Čo vnímate ako najväčšie negatívum v spoločnosti?
Relativizovanie zla. Niektorí politici sa snažia nevidieť, že je tu zlo, snažia sa ho relativizovať, nie sú pripravení urobiť svoju povinnosť, vyšetriť, posúvajú to od jedného k druhému. Posúvajú to k prokurátorovi a on vyšetrovateľom a kým sa to dostane na súd, trvá to večnosť. Niektoré veci sa pred súd nedostanú. Toto považujem za veľký problém, ktorý znepokojuje mnoho ľudí. Mnohí ľudia sú bezmocní, lebo nie sú schopní presadzovať svoju pravdu.
Čo by mali politici spraviť?
Politici by mali venovať omnoho väčšiu pozornosť ako doteraz morálke, morálnemu správaniu sa ľudí. Na kandidátky pred voľbami by sa mali dostať iba ľudia morálne bezúhonní. Potom by sme mohli mať väčšiu istotu, že nebude toľko vrážd, podvodov, napáchaných krívd. Nenastane situácia, že sa niekto vysmieva do tváre ľudí, nebudeme mať politikov, ktorí sa tvária bezúhonne, ale v podstate napomáhajú tomu, že zlo sa presadzuje. Nebude jednoduché rozoznať, kto je na akej strane, dobra alebo zla. Ale predsa len sú veci, ktoré sú zrejmé. Privatizácia, ktorá sa uskutočnila počas Mečiarovej vlády bola úplné zlá, nebola férová, morálna, čistá. Politici, ktorí nasledovali po páde Mečiarovej vlády sľubovali, že napravia situáciu, ale nenapravili. Relativizovalo sa to.
Myslíte si pán prezident, že je rozdiel medzi Mečiarovou, Dzurindovou a Ficovou vládou, že je tam nejaký posun?
To čo mal robiť Dzurinda a neurobil, neurobili ani potom ďalší. Nikto nepristúpil k náprave, keď už sa rozdelili majetky, ktoré patrili nám všetkým a značná časť týchto majetkov sa rozdelila vopred určeným záujemcom. S tým nič nerobil Dzurinda, resp. urobili niečo, ale neviedlo to k náprave, pretože skúmali to z hľadiska právneho. Chytráci využili zlé zákony, alebo vákuum, ktoré bolo. To je znepokojujúce, pretože to prešlo až do súčasného obdobia. Dvadsať rokov po zmene režimu nemôžme konštatovať, že je viac spravodlivosti, ako by sa žiadalo, aby bolo.
Dnes zaberá stránky médií korupcia a škandály okolo korupcie, ako vnímate tento problém?
Do politiky sa nedostavajú ľudia s čistým štítom, ale ľudia, ktorí ťažia z toho, že sú poslancami, alebo sú okolo nejakých šéfov, ktorí majú vplyv na veci. Nevidieť odhodlanie, až na terajšiu ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, ktorá si dala dobré heslo, že zápas o spravodlivosť nekončí. Ale akú slabú podporu majú zákony, ak ľudia, ktorí by mali konať podľa zákonov, podľa nich nekonajú. V tomto veľký rozdiel, medzi prvou a druhou vládou nevidieť.
Pravica dnes podľa prieskumov nemá väčšinu. Myslíte si, že by bolo po voľbách vhodné pravo-ľavé spojenie, napríklad KDH so Smerom, o ktorom sa hovorí?
Áno, pokiaľ by to malo smerovať k tomu, že sa bude robiť náprava, ozdravenie.
Podľa Vás by bolo pre Slovensko dobré, ak by vznikla nejaká široká, stredo-ľavá alebo pravo-ľavá koalícia?
Ja si myslím, že je to určite lepšie ako jedna strana. To uznáva aj Fico. Je si vedomý toho, že váhu by mali rozhodnutia, ktoré by vyplynuli z takej vlády, kde sú aspoň dvaja, alebo traja partneri a tí by našli v zásadných otázkach zhodu.
Podpora Smeru je veľmi vysoká. Kedysi takú podporu mala aj strana HZDS, je rozdiel medzi Smerom a HZDS, medzi Fiicom a Mečiarom?
Áno. Neporovnával by som Fica s Mečiarom. Zároveň som si vedomý toho, že mnohé veci sa nepresadili kvôli tomu, že sa nenašla podpora v Smere. Napríklad návrhy na zrušenie Mečiarových amnestií, alebo zákon o preukázaní pôvodu majetku. Tu vidieť to relativizovanie zla. Vidieť, že niet dostatok síl a odhodlania viesť boj za dobrú vec.
Aké je teda podľa Vás najlepšie východisko pre Slovensku, napriek znechuteniu ľudí z rozpadu pravicovej vlády, z problémov, korupcie, mali by prísť voliť?
O tom nepochybujem, že áno. Je dôležité, aby ľudia nepodcenili účasť vo voľbách, aby to znechutenie, ktoré právom pociťujú, ich neodrádzalo od toho, aby nešli voliť. Nie je to len právo, ale v situácií, v akej sa nachádzame, aj morálna povinnosť každého občana ísť voliť. Čím viac ľudí bude voliť, tým hodnovernejšie budú výsledky. Predsa len, nech má demokracia akékoľvek nedostatky, predsa len je väčší predpoklad, že sa udejú dobré veci, ak pôjde voliť viac ľudí, ako len 50% ľudí, a tých ďalších 50 zostane doma. V tomto smere by som veľmi apeloval na občanov, nech prekonajú sklamanie, ktoré prežívajú a odhodlajú sa ísť voliť a dajú svoj hlas podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Občanom by som odporúčal, aby si všimli ktoré strany majú vo svojich programoch obnovu morálky, lebo keď sa nám nepodarí presadiť mravné správanie sa politikov v živote, tak nič sa nebude dariť. Myslím, že občania pociťujú, čo znamená, keď sa ľudia neriadia morálnymi zásadami, ale riadia sa egoistickými zásadami. V konečnom dôsledku to stojí našu spoločnosť veľké peniaze. Človek niekedy nevie komu, čomu veriť, lebo do popredia sa dostanú rečníci s peknou rétorikou, ale nemajú morálne skutky, takže treba hľadieť na to, čo kto má v programe.
Toto by malo byť podľa Vás aj prvoradé kritérium pre zostavenie novej vlády, že strany by sa mali zjednotiť na obnovení morálky a z toho potom vyplýva znižovanie korupcie ?
Áno. Treba dbať o to, aby sa na ministerské kreslá nedostali ľudia u ktorých je pochybnosť, či sú schopní konať morálne.
Ivan Gašparovič nechce vymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorého parlament zvolil. Ako to vnímate?
Je to pre mňa ťažko pochopiteľné. Jeho argumenty neobstoja, nie je to dobrý príklad pre občanov, alebo iných politikov. Možno má nejaké informácie, ktoré mu nedovoľujú, aby ich obišiel, takže nechcem to odcudzovať. Alebo si myslí, že podporí jednu stranu v tom zápase a že by to neposlúžilo dobrej veci. Vo všeobecnosti to nie je dobrý jav, keď prezident odďaľuje isté riešenia aj keď vie, že boli v parlamente odsúhlasené.
Zhováral sa Radovan Pavlík
