Zmeny, ktoré poslanci schválili:
Dočasná vláda nebude môcť rozhodovať o zásadných hospodárskych a sociálnych opatreniach, o zásadných opatreniach vnútornej a zahraničnej politiky, o udeľovaní amnestií vo veciach priestupkov.
Kabinet nebude môcť ani vymenúvať a odvolávať členov Súdnej rady SR či dojednávať medzinárodne zmluvy. Aj dočasný kabinet však naďalej bude môcť vyhlásiť vojnový stav, nariadiť mobilizáciu, vyhlásiť výnimočný stav, rozhodovať o vyslaní ozbrojených síl mimo územia SR, pripravovať a schvaľovať rozpočet, schvaľovať štátny záverečný účet, rozhodovať o návrhoch zákonov či vydávať nariadenia vlády.
ODPORÚČAME:
Prezident dal stranám čas do konca budúceho týždňa
Keby platili dohody, nemuselo byť toto divadlo, hnevá sa SaS
Novela, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, v praxi umožní, aby prezident Ivan Gašparovič odvolal vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) a poveril ju plnením funkcií do predčasných volieb a vytvorenia novej vlády. Mandát vlády však bude obmedzený.
Vláda bez dôvery bude môcť samostatne vykonávať iba niektoré svoje ústavné kompetencie. Vykonávanie kompetencií uvedených v zákonoch bude v každom jednotlivom prípade viazané na súhlas prezidenta.
Za nové znenie ústavy hlasoval celý klub SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, všetci prítomní poslanci v klube Smeru-SD s výnimkou Martina Glváča, ktorý nehlasoval. Zmenu podporili aj nezávislí poslanci Igor Matovič, Rudolf Pučík a Andrej Ďurkovský. Členovia SNS a Anna Belousovová sa na hlasovaní nezúčastnili.
Nové znenie Ústavy SR vyrieši ústavnú krízu, ktorá vznikla po tom, čo Radičovej vláde parlament 11. októbra nevyjadril dôveru. Platná ústava prezidentovi prikazuje vládu v takomto prípade odvolať, neumožňuje mu ale poveriť ju ďalším plnením funkcií. Po podpise prezidenta Ivana Gašparoviča bude nové znenie účinné dňom vyhlásenia.
Hlasovanie o novele ústavy bolo posledným bodom 24. schôdze NR SR, ktorú vzápätí predseda parlamentu Pavol Hrušovský (KDH) ukončil.
Hneď v jej úvodný deň (11. októbra) padla vláda Ivety Radičovej, ktorej poslanci pri hlasovaní o eurovale nevyslovili dôveru, čo ovplyvnilo vývoj celej schôdze.
Druhým rokovacím dňom bol štvrtok 13. októbra, keď plénum síce euroval odobrilo, ešte predtým však schválilo skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby. V ten istý deň sa zmenil aj predseda snemovne, Richarda Sulíka (SaS) vo funkcii nahradil Hrušovský.
Schôdza trvala šesť rokovacích dní, hoci pôvodne ju Sulík ešte ako predseda snemovne naplánoval na tri týždne. Pod skrátenie sa podpísalo aj presunutie takmer štyroch desiatok poslaneckých návrhov zákonov na nasledujúcu schôdzu, jej začiatok je podľa schváleného harmonogramu naplánovaný na 29. novembra.
Nebola iná možnosť, tvrdí politológ
Iná možnosť ako zmeniť Ústavu SR nebola, ale to, čo tomu predchádzalo, malo prvky chaosu. Politológ Ján Baránek tak reagoval na dnešné správanie sa predsedu Smeru-SD Roberta Fica a jeho strany, ktorý po štvrtkovom súhlase s malou novelou ústavy dnes predostrel ďalšiu požiadavku, a to obmedziť mandát vlády bez dôvery parlamentu.
„Smer-SD zjavne nedomyslel situáciu a preto dnes dal ďalšie podmienky,“ dodal. Zdôraznil, že politický vývoj posledných dní odhalil systémovú chybu Ústavy SR. Ak by sa situácia nevyriešila, mohla viesť až k tomu, že by prezidentovi hrozil impeachment pre to, že neodvolal vládu, ktorá stratila dôveru Národnej rady SR.
Baránek pripomenul, že aj keď táto situácia nie je štandardná, na Slovensku nie je neznáma. Naposledy sa ústava takýmto spôsobom otvárala ešte za vlády Vladimíra Mečiara, keď parlament nebol schopný zvoliť prezidenta. Nakoniec to vyústilo do zmeny ústavy a priamej voľby občanmi.
Svietiť a kúriť, na to vládu netreba, oponuje J. Figeľ
Prezident dal stranám čas na vznik dohody
