BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) – Zoznam viacjazyčných obcí sa do roku 2021 nerozšíri, a to napriek tomu, že od júla sa zákonné kvórum zníži z 20 na 15 percent. Na druhej strane sa však koalícia po dlhých rokovaniach dohodla, že do roku 2031 žiadna obec o viacjazyčný status nepríde.
Vyplýva to zo schváleného znenia novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý dnes hlasmi 78 poslancov schválila Národná rada SR. Z parlamentného balkóna sa hlasovaniu prizeral maďarský veľvyslanec na Slovensku Antal Heizer.
Nové znenie totiž na priznanie dvojjazyčného statusu vyžaduje prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu, ktorých výsledky budú zverejnené po prvom júli tohto roka. Na odňatie dvojjazyčnosti bude zasa potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent. Takýto mechanizmus dosiahli prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia.
Autor novely, podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) pôvodne navrhoval prosté zníženie kvóra z 20 na 15 percent. Vzhľadom na schválený pozmeňujúci návrh Obyčajných ľudí si obce budú môcť vyhradiť čas, kedy budú vybavovať agendu dvojjazyčne.
Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné. Na ich popud zákonodarcovia zároveň zachovali povinnosť titulkovať menšinové televízne vysielanie. Na rozdiel od pôvodného návrhu sa správne konanie v menšinovom jazyku obmedzí z územia celého Slovenska len na obce s viacjazyčným statusom.
Dvojjazyčné obce budú po 30. júni 2012 na požiadanie vydávať rodný, sobášny či úmrtný list aj ďalšie dokumenty dvojjazyčne. Príslušník národnostnej menšiny bude mať právo podávať podania v jazyku národnostnej menšiny, používať ho v ústnej komunikácii, predkladať ústne alebo písomné podania vrátane predkladania písomných listín a dôkazov v menšinovom jazyku.
Po novom sa rozšíri okruh osôb, ktoré môžu na rokovaní obecného zastupiteľstva používať menšinový jazyk aj mimo miestnych poslancov, budú s tým však musieť súhlasiť všetci miestni poslanci aj starosta či primátor. Úrady budú môcť viesť svoju agendu dvojjazyčne, matrika sa však bude viesť vždy výlučne v slovenčine.
Na staničných budovách sa budú môcť uvádzať aj menšinové názvy obcí, pričom slovenský názov musí byť uvedený prvý a nesmie byť menší ako menšinový. Všetky nápisy a oznamy určené na informovanie verejnosti, napríklad v predajniach, na športoviskách, v reštauráciách, autobusových a železničných staniciach, na pamätníkoch alebo pamätných tabuliach sa budú môcť uvádzať aj v menšinovom jazyku, vždy však musí byť prítomný aj nápis v slovenčine.
Viacjazyčnosť sa bude týkať kodifikovaných alebo štandardizovaných jazykov tradične používaných na území SR, konkrétne maďarčiny, češtiny, bulharčiny, chorvátčiny, nemčiny, poľštiny, rómčiny, rusínčiny a ukrajinčiny.
Ak novelu podpíše prezident Ivan Gašparovič, nové znenie bude účinné od 1. júla 2011.
Smer-SD mohol prijatiu novely o jazykoch menšín zabrániť
Opozičný Smer-SD by mal podľa nezávislého poslanca Igora Matoviča za dnešné schválenie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín kritizovať predovšetkým seba. Ako upozornil Matovič, opoziční poslanci prijatiu mohli zabrániť, keby boli na hlasovaní v kompletnom zložení. „Hlasovanie by dopadlo úplne inak, ak by tu prítomní boli. Mohlo by to dopadnúť tak, že náš pozmeňujúci návrh by neprešiel, a tým pádom by neprešiel ani celý zákon,“ povedal Matovič novinárom po schválení novely.
V sále chýbali traja poslanci za Smer-SD – Ľubomír Jahnátek, Peter Žiga a Richard Raši. Za pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Obyčajní ľudia hlasovalo 75 zo 147 prítomných poslancov, ak by teda opozícia bola na hlasovaní kompletná, nebol by schválený.
Obyčajní ľudia vopred avizovali, že ak by ich pozmeňujúci návrh nebol schválený, za novelu by nehlasovali. Matovič priznal, že Smer-SD teda koalícii napokon pomohol, ale „nemôžu teraz kritizovať nás, musia v prvom rade kritizovať samých seba“.
BUGÁR: Schválená novela o jazykoch menšín je rozumný kompromis
Schválenie novely zákona o jazykoch menšín je napriek okliešteniu v parlamente podľa predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára dobrou správou. „Je to rozumný kompromis, my sme chceli oveľa viac, kolegovia chceli oveľa menej, ale je to krok vpred. Môžem zagratulovať Slovensku, že má takýto zákon,“ povedal novinárom po schválení novely. Nazdáva sa, že schválenie zastabilizuje právny systém voči menšinám a tým nepriamo aj demokraciu na Slovensku.
Bugár však očakáva, že prezident Ivan Gašparovič novelu parlamentu vráti na opätovné prerokovanie. „Nechcem povedať, že si na to zoberiem jed, to určite nie, ale predpokladám, ako poznám pána prezidenta, že to určite vráti,“ vyhlásil. Teší ho preto, že za novelu hlasovalo 78 poslancov, čo vytvára predpoklad na prelomenie veta. Na opätovné schválenie vráteného zákona je potrebných 76 hlasov.
Za najdôležitejšie body nového znenia považuje Bugár zníženie kvóra z 20 na 15 percent s tým, že získať viacjazyčný status bude pre obec jednoduchšie, ako oň prísť. Zdôraznil, že rozšírenie práv používať menšinový jazyk nijako neohrozí národnostnú väčšinu, ako to hovorila opozícia. „To bolo obyčajné klamstvo, čo vieme dokázať,“ podčiarkol.
