Atmosféra v SaS, pomery vo vláde, ale aj drogová politika boli témami rozhovoru pre WebNoviny.sk s opozičným poslancom NR SR Martinom Poliačikom.
Otvorene povedal, že s atmosférou v strane Sloboda a Solidarita je nateraz spokojný. Dokonca po najbližších parlamentných voľbách vidí SaS ako súčasť vládnej koalície. Podľa neho je strana pripravená dať ľuďom, čo potrebujú.
Jozef Mihál odchádza zo SaS, chce si oddýchnuť od politiky
I napriek odchodu Jozefa Mihála z SaS spolupráca s ním prichádza do úvahy. Poliačik stojí aj za lídrom OĽaNO Igorom Matovičom. A ako vyhlásil v rozhovore, kritika koalície, nie je dôvodom na zbavenie Matoviča poslaneckého mandátu.
Sulík sa vyjadril k odchodu Mihála, hovorí o dvoch dôvodoch
Ste predsedom parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, kde riešite aj opozičného poslanca Igora Matoviča. Ten čelí kritike zo strany koalície, ktorá za jeho nepozastavenú živnosť žiada zbavenie jeho poslaneckého mandátu. Mal by podľa Vás skončiť ako poslanec?
Je na Igorovi Matovičovi, ako svoje vysvetlenie odkomunikuje. Ale rozhodovanie o jeho mandáte poslanca musí byť vedené len posúdením porušenia alebo neporušenia ústavného zákona. Má byť odvolávaný len za to, že sa mu dvakrát obnovila živnosť. Myslím si, že koalícia pochopila, že ústavný zákon nebude stačiť na to, aby vyzbierali 90 hlasov v parlamente na odvolanie a budú do toho vnášať aj nesúvisiace témy. V tomto prípade je zákon absurdne postavený, lebo pri poslancovi môže byt drakonický, ale predstavme si, že by sa to týkalo riaditeľa štátneho podniku. Deväťdesiat poslancov bude musieť zahlasovať za to, že porušil zákon, my ho odvoláme a minister si povie, že podnik zajtra nemá ako fungovať a druhý deň ho vymenuje znovu, nič sa mu nestane, aj pokuta ho obíde. Ale poslanca, ktorého zvolilo možno aj 150-tisíc občanov, ľudia na druhý deň nezvolia znova. Keby na živnosti zarábal, tak nech sa páči, ale v tomto prípade by mal dostať pokutu a nie prísť o mandát. Ak by mal byt prvým poslancom na Slovensku, ktorého Národná rada SR odvolá na základe nepozastavenej živnosti, bude to tragický signál o politickej kultúre v tejto krajine.
Nová strana Beblavého a Mihála bude konkurovať SaS, myslí si analytik
Dlhodobo kritizujete nedokonalý ústavný zákon, ktorým sa máte pri posudzovaní pochybení verejných činiteľov riadiť a plánujete vytvoriť pracovnú skupinu, ktorá by pripravila nové znenie zákona. Kedy môže byť zákon hotový?
Prísne uplatňujeme nedokonalý zákon. Ukončili sme za posledný rok obdobie systematického zametania káuz pod koberec, ktorým bol tento výbor známy. Pri väčšine prípadov sme vyvodili zodpovednosť verejných funkcionárov. Išli sme čisto po znení zákona, ktorý je ale deravý a nedokonalý. Je nepochopiteľné, že rok čakám na podpis predsedu parlamentu Andreja Danka, aby sme zriadili pracovnú skupinu na tvorbu zákona. Mám všetky podklady a aj tri ideálne verzie, ako by mal zákon vyzerať, pripravené. Ak začne pracovná skupina pracovať, do pol roka vie byť zákon napísaný. Do parlamentu by sme ho podali ako výbor a mal by prejsť celým politickým spektrom.
Bývalý člen SaS Jozef Mihál a nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý ohlásili vznik novej politickej strany. Čakali ste takýto postup poslancov?
Pre mňa je tento vývoj úplne pochopiteľný, neprekvapuje ma. Je jasné, že v momente, keď sa spojí pár ľudí, ktorí v politike majú záujem meniť veci zásadným spôsobom, tak inak ako bez politického subjektu sa to nedá. Po tom, čo Progresívne Slovensko nechalo vlnu záujmu u ľudí vyfučať a prezident vyhlásil, že nebude súčasťou parlamentných volieb vo forme silného politického hráča, tak pre Mira Beblavého iná možnosť nebola. Myslím, že s Jožom Mihálom to majú teraz z hľadiska dopytu v spoločnosti nastavené dobre a ja budem iba rád, ak na základe ich snahy vyrastie pre SaS potenciálny koaličný partner. Myslím, že by bola škoda, keby skupina ľudí, ktorá s nimi spolupracuje, z politiky vypadla. Ak dokážu na seba naviazať ďalších ľudí, možno aj z prostredia Progresívneho Slovenska a aj v regiónoch predstavia svoju víziu, mohli by byť v budúcej reformnej vláde cennou posilou.
Dlhodobo SaS spolupracuje s hnutím Igora Matoviča OĽaNO, teraz hovoríte o spolupráci so stranou Miroslava Beblavého. Je ešte politický subjekt, s ktorým si viete spoluprácu predstaviť?
Páči sa mi, akým smerom sa uberá Kresťanskodemokratické hnutie. Samého ma prekvapuje, že to hovorím, ale líder Alojz Hlina robí dobrú prácu, čo sa týka vnútornej prestavby KDH. Zjavne začal počúvať a dá si poradiť od skúsenejších ľudí.
S OĽaNO spolupracujete aj vo voľbách do vyšších územných celkov. Majú podľa Vás kandidáti za SaS Juraj Droba, Renáta Kaščáková a Martin Klus šancu obsadiť stoličky županov v jednotlivých krajoch?
Juraj Droba má veľkú šancu byť županom v Bratislavskom kraji. Ak sa nám podarí osloviť silnú základňu, ktorú SaS v Bratislave má, je šanca, že by získal najväčší počet hlasov. Renáta Kaščáková má výhodu dlhodobo poznateľného mena v Trenčíne. V komunálnej politike sa pohybuje roky a ľudia vedia, čo od nej môžu čakať. Môže vyhrať. A Martin Klus je veľmi dobrý kandidát v Banskobystrickom kraji. Tam predpokladám, že relevantní kandidáti, ktorí môžu vytvoriť protiváhu k Mariánovi Kotlebovi , vedia aká je situácia v Banskobystrickom kraji. Verím, že ostatní kandidáti dajú do jeho rúk svoju vlastnú podporu. Výsledkom by mal byť jeden silný kandidát ako alternatíva k fašistickému kandidátovi. Viem si predstaviť, že by mal aj podporu koaličnej strany Most-Híd.
SaS dlhodobo hovorí o posilňovaní svojich štruktúr aj na regionálne úrovni. Darí sa vám v tom?
Práca zapustenia koreňov prebieha intenzívne a mnohí z čelných predstaviteľov SaS cestujeme po Slovensku a stretávame sa s ľuďmi. Richard Sulík to má ako prioritu. Dnes máme okresných vedúcich, prítomnosť SaS bola v regiónoch posilnená organizačne, personálne aj finančne. SaS sa dostala do polohy stabilnej veľkej strany, ktorá chce na seba zobrať zodpovednosť a má ambíciu zadefinovať vládnutie ako také. Musíme mať kontakt s tým, čím ľudia naozaj žijú. Ja sa venujem školstvu, preto navštevujem školy, Richard Sulík s Jankou Kiššovou hovoria s podnikateľmi. Každý z našich tímlídrov sa snaží zapúšťať osobné kontakty na celej ploche Slovenska, aby sme vedeli, čo ľudí trápi, čo očakávajú od vlády a aby sme vedeli ich očakávania časom naplniť.
Poslanci z SaS poukazujú aj na baníctvo na Hornej Nitre. Domáci obyvatelia, ktorí v bani pracujú, však s názormi SaS nesúhlasia. Nemôže takto strana stratiť podporu v tomto regióne?
Tam je potrebné za ľuďmi vyjsť a vysvetliť, že to nie je o tom, že im chce niekto zobrať prácu. Treba ľuďom vysvetliť, že chceme chrániť ich zdravie. Lebo sú klamaní a manipulovaní. Dnes je situácia taká, že ľudia pracujúci v bani by mohli mať prácu aj niekde inde. A aj keby ju chvíľku nemali a vyplácala by sa im tá istá mzda, ale nemuseli by fárať do bane, tak by na tom životné prostredie aj slovenská ekonomika boli lepšie. Poslanci Renáta Kaščáková, Anna Zemanová a Karol Galek cestujú priamo do regiónu a vysvetľujú občanom, že to nie je namierené proti nim, ako im to prezentuje Robert Fico, ale že to je namierené ku skvalitneniu ich života. Lebo my tu dotujeme ťaženie uhlia, o ktoré dokopy nikto nemá záujem a jeho spaľovanie ničí životné prostredie a ťažba je veľkou záťažou pre život a zdravie ľudí. My by sme mali investovať energiu a peniaze do toho, aby boli alternatívy zamestnania, aby sme dokázali ťažbu utlmovať a dotácie, ktoré išli do baní, by mali byt dotáciou pre skvalitnenie života týchto ľudí.
Keď odchádzal Jozef Mihál z SaS, hovorilo sa aj o Vašej nespokojnosti s pomermi v strane. Dnes ste spokojný?
Pred marcovým kongresom SaS som mal dve možnosti, ísť cestou Jozefa Mihála alebo zabojovať, aby v SaS vznikol priestor na zmiernenie napätia, ktoré sme mali možnosť posledný rok pozorovať. Hovoril som s väčšinou členov SaS a snažil som sa im vysvetliť, že ak máme byť veľkou stranou, na ktorú sa budú môcť ľudia v budúcnosti spoľahnúť, musíme si ich udržať. Musí byť u nás niekto, koho budú považovať za svojho reprezentanta. Aby mal občan niekoho, kto bude vo vnútri strany obhajovať jeho videnie sveta a že výsledná komunikácia SaS nebude pre nikoho odpudzujúca. A toto sa nám darí. Nateraz som s tým spokojný. Pre mňa je dôležité, aby sme kládli dôraz nielen na silné ekonomické napredovanie krajiny, ale aj na zvyšovanie kvality ľudských životov. Aby ľudia vedeli, že okrem podnikateľského prostredia myslíme aj na riešenia v oblasti školstva či zdravotníctva a že máme riešenia aj na zvyšovanie kvality štátnej správy, polície, atď.
Strana pracuje na reforme zdravotníctva. V tíme je poslankyňa Jana Cigániková, ktorá sa zviditeľnila predvolebnou kampaňou so stiahnutými nohavičkami. Je to pre verejnosť podľa Vás signál dôveryhodného politika, ktorý dokáže urobiť kvalitnú reformu?
Okolo Janky tím na reformu zdravotníctva vznikol. Venuje energiu tomu, aby sa v oblasti zdravotníctva lepšie orientovala a využíva na to schopnosti ľudí, ktorých v tíme má. To, že je schopná veci odkomunikovať ďalej a vďaka svojej svojráznosti pritiahne aj mediálnu pozornosť nie je na škodu. Kombinácia dobrého odborného zázemia tímu a jej schopnosti to odkomunikovať, môže byť aj základom toho, že občanom bude jasné, že máme odborníkov, ktorí vedia ako veci urobiť a máme ľudí, ktorí to aj odovzdajú verejnosti. Ak by som extravaganciu Janky kritizoval, tak by som bol neúprimný k sebe. Od volieb urobila kus práce a ten typ komunikátov, ktoré sme pred voľbami videli, pevne dúfam, že už neuvidíme. V politike človek zistí, že prestrelil, mnohokrát až na sebe. Aj Janke je jasné, že to nebola cesta, ktorou chce ísť. Verím, že od nej budeme počuť už iba rozumné riešenia a nie sledovať komunikačné výstrednosti.
Ku kauze resocializačného centra Čistý deň ste vystupovali v Národnej rade SR počas odvolávania ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) veľmi emotívne, čo Vás k tomu viedlo?
Pre mňa má celá kauza Čistý deň dva rozmery, ktoré idú mimo samotného príbehu centra. Prvý rozmer je ten, že Peter Tománek (pozn. red.: zakladateľ resocializačného centra) je z podobného prostredia ako ja. Býval pár metrov odo mňa a ťažko sa mi predycháva informácia, že niekto, kto prešiel problémami drogovej scény a dostal sa z toho, že v jeho pôsobnosti mohlo dochádzať k tak vážnym porušeniam princípov pomoci slabším ako prišli svedectvá od poslankyne z SaS Natálie Blahovej. Ľudia, ktorí sú odkázaní na pomoc, prispením aj takého človeka, mohli byť deptané. Vôbec sa nepracovalo na ich vnútornej obnove a vybudovaní novej stability. Druhý rozmer je ten, že príbeh Čistého dňa je iba skoncentrovaním drogovej politiky tohto štátu. My tu máme tupé programy typu „Zober loptu, nie drogy“. V rámci drogovej prevencie je ich účinok nulový. Celoplošné kampane nemajú zásah. Kým nie sú spojené s reálnym objasnením a komunikáciou o tom, čo to drogy sú, tak samotné športovanie nikoho pred drogami neuchráni.
Na čom má byť podľa Vás postavená kvalitná protidrogová politika štátu?
Existujú vzorce správania, na základe ktorých ľudia začínajú experimentovať s drogami alebo v nich nachádzajú riešenia. Drogová politika má byť založená na tom, že ide cielene po týchto rizikových skupinách, pracuje priamo v teréne. Majú to byť kampane založené na vysielaní vyškolených ľudí na konkrétne miesta v spolupráci s políciou, nadrezortnou agentúrou. Česi majú systém dobre vymyslený. Ľudia z organizácií ako Drogy inak, Odyseus, upozorňujú, že stratégia drogovej politiky založená na čo najmenšej ujme užívateľov na Slovensku neexistuje. Trestáme za veci, za ktoré by sa nemalo a naopak. Politika, ktorá ma vytiahnuť detí z problémov, zlyháva. Preto minister Richter nemôže sedieť ďalej na svojej stoličke. Lebo to je jeho zodpovednosť.
Ako by mali byť nastavené tresty za drogovú činnosť?
Vo svete krajiny ustupujú od trestania užívateľov a tresty sa nahrádzajú konkrétnou pomocou a osvetou, pomocou na mieste. Reálne tresty sú pre veľkokapacitných dílerov a ľudí, ktorí si z toho spravili biznis. Užívateľom by sme mali pomáhať ich návyky zmierňovať a pri díleroch by už mali nastupovať tvrdé tresty, keďže robia organizovanú trestnú činnosť.
Malo by byť marihuana na Slovensku zlegalizovaná?
To veľmi záleží od medzinárodného kontextu. Celý svet vedie už 103 rokov vojnu proti drogám a dnes je nadovšetko jasné, že viac ľudí, ako drogy samotné, zabili zlé zákony, ktoré mali od nich ľudí odradiť. Dekriminalizácia užívania marihuany alebo jej legalizácia tak, ako to vidíme napríklad v Uruguaji alebo Colorade, musí byť naviazaná na celkovú zmenu drogovej politiky na celom svete. Štát nemusí povedať, že jej užívanie je v poriadku. A je v poriadku, keď hovorí, že ľudia by drogy nemali brať. Spoločnosť by však mala akceptovať, že vždy bude skupina ľudí, ktorá drogy brať bude. Tých sto rokov jasne ukázalo, že motivácia ľudí brať drogy sa neodvíja od toho, ako je nastavený trestný zákon.
Hovoríme o téme, ktorá je na Slovensku aj dnes v spoločnosti v ústraní. Sloboda a Solidarita však v minulosti otvorene túto tému presadzovala, dnes sa k nej až tak často nevyjadrujete. Prestáva byť SaS v tomto smere takou liberálnou ako bývala v minulosti?
Určite je liberálna. Toto sú veci, ktoré sú v programe SaS od roku 2009 ako aj zjednodušenie rozvodov, registrované partnerstvá. To všetko je súčasťou agendy SaS a keď je príležitosť, SaS sa za tieto témy postaví. O týchto témach treba hovoriť, keď má človek možnosť ich ovplyvňovať. Toto SaS neurobila celkom dobre, keď bola vo vláde Ivety Radičovej, ale verím, že v momente, keď SaS bude mať možnosť a vplyv na exekutívu v tomto štáte, tak to budú témy, ktorým sa budeme aktívne venovať.
To znamená, že po najbližších parlamentných voľbách v roku 2019, sa dostane podľa Vás SaS do vlády?
Áno. Vidím, že táto súčasná vláda nemá témy. Je hodnotovo a politicky úplne vyprázdnená. Od momentu zostavenia je v defenzíve. Prichádza kauza za kauzou. Jediný ako tak úspešný člen vlády je ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd).
Pozorne sledujete aj rezort školstva. Robí minister Peter Plavčan zmeny, ktoré vítate?
Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania „Učiace sa Slovensko“ sa mi veľmi páči ako koncept. Ale nemáme konkrétne veci, ako to chce rezort pretaviť do reality. Ak by som mal zajtra nastúpiť na rezort ja, mojou prioritou by bolo nájsť zdroje a ľudí, s ktorými by sme z konceptu urobili plán na prebudovanie systému vzdelávania. V tom minister tápa. Máme rok od volieb, ak to neurobí do dvoch rokov, potom to urobí veľmi ťažko. Opozícia ho nechávala dýchať. Oddiskutovať plán s odborníkmi zo školstva, s rôznymi organizáciami, chce čas. Ale školstvo musí nutne začať meniť v konkrétnych krokoch. No ministerstvo chradne, organizácie ministerstva sú podvyživené, peniaze nie sú prerozdeľované rozumne. Minister nevyzerá, že by bol zorientovaný v tom, ako rezort zotaviť. Aby nebolo neskoro, keď zistí, že nemá ľudí na to, aby plán mohol zrealizovať.
Vy sa aktívne stretávate aj s mladými študentmi na školách, majú záujem o dianie v politike?
Z mojich skúseností, politika ôsmakov, deviatakov aj stredoškolákov zaujíma. Rozmýšľajú nad vecami, pýtajú sa na migrantov, Donalda Trumpa, vzťah s Amerikou, na drogovú politiku. Ale mnohokrát nedokážu pochopiť beztrestnosť niektorých ľudí. Veď aj nedávno organizovaný Protikorupčný pochod vzišiel z tohto prostredia. Dokázali zmysluplne vyskladať, čo ich trápi. Bolo myslené na detaily, protest bol jeden z najlepšie zvládnutých, aké som zažil.
Mal takýto protest efekt?
Už len to, že premiér Robert Fico (Smer-SD) nešiel okamžite do protiofenzívy značí, že študenti trafili dobre. Spomeňme si, pri učiteľských protestoch obviňoval opozíciu, išiel do špinavej hry. Teraz však vidíme, že študentské prostredie vníma ako potenciálnu hrozbu. Som zvedavý, čo bude ďalej. Hovoria o konkrétnych požiadavkách. Téma boja proti korupcii sa ťahá od letných protestov pred komplexom Bonaparte. Študenti získali podporu aj u prezidenta Andreja Kisku, u hercov, aj v celej spoločnosti.
Verejnosť sa v poslednej dobe zapája do tém, ktoré prinášajú politici. Mečiarove amnestie, teraz protikorupčný pochod. Kde podľa Vás pramení záujem verejnosti?
Dve veci sú to. Tá prvá, že tí, čo ešte na Slovensku ostali, pochopili, že nik iní ako my sami to tu nemôžeme otočiť. Aj tí, čo sa dlhé roky spoliehali na niekoho, že to tu spasí, zistili, že keď to nespravíme spolu, tak to nespraví nikto. A druhá vec je, že máme v parlamente fašistov a na úrovni jednotlivých ľudí treba vytvárať protitlak. To sa ukázalo na blokovaní fašistických stránok, ľudia nechcú mať tento obsah na očiach. Kotlebovcov vytlačili z facebooku. Výzva prezidenta na študentské projekty, ktoré by mohli s extrémizmom niečo spraviť. To sú momenty, ktoré prispievajú k tomu, že sa začína nachádzať kľúč, čo s fašistami v slovenskej spoločnosti robiť.
Ako hodnotíte vývoj v zahraničí? Referendum v Turecku, voľby prezidenta vo Francúzsku?
Podľa mňa je referendum v Turecku katastrofa. Tak významné zvrtnutie sa od liberálnej demokracie k autoritatívnej forme vlády nehodnotím ako dobrý signál pre svet. Spolu s perzekúciou veľkej časti obyvateľstva, novinárov, učiteľov, ktorí mali byt do tohto prevratu zapojení, je to znepokojujúce. Keď si zoberieme, aké obrovské počty ľudí utekali z nestabilizovanej časti sveta a dnes sú v Turecku, tak akákoľvek ďalšia destabilizácia Turecka môže stav iba zhoršiť. Tento týždeň som na tú tému vystupoval na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, medzinárodné spoločenstvo berie situáciu v Turecku veľmi vážne.
A čo francúzske voľby?
Veľmi držím Macronovi palce. Vyzerá to byť bystrý mladý muž, podarilo sa mu v prvom kole vytlačiť z hry všetkých zástupcov veľkých štandardných strán a má veľkú šancu v druhom kole vyhrať s veľkou prevahou. Marine Le Pen prezidentkou nebude a to je pre Európu výborná správa.
Zhovárala sa Katarína Zaťková