Na turnaji Grand Slamu v Stavangeri ste odohrali spolu sedem zápasov, kým ste sa postavili na bronzový stupeň pre medailistky. Ktorý z týchto súbojov bol pre tento váš životný úspech kľúčový, ktorý bol najdôležitejší?
Natália Dubovcová: „Z môjho pohľadu kľúčovým súbojom celého turnaja v Nórsku bolo 2. kolo, v ktorom sme sa po výsledku 2:1 dostali cez Forrerovú s Vergéovou – Dépréovou zo Švajčiarska. To bol pre nás z hľadiska postupu asi najťažší zápas. Sme veľmi spokojné, že sme ho úspešne zvládli. Bol to však veľký boj, výsledok zápasu bol dlho na hrane… Práve na tomto turnaji sme sa presvedčili, aká mimoriadne tenká je hranica medzi životným úspechom a obyčajným neúspechom. Ak by sme neprešli cez tieto Švajčiarky, bronzové medaily by sme nemali.“
Dominika Nestarcová: „Tiež si myslím, že práve súboj so Švajčiarkami v 2. kole nás posunul ďalej. Víťazstvo nad nimi nás dobre naštartovalo (krátka odmlka). Ale aj tretie kolo, v ktorom sme vyradili Číňanky, ktoré boli pred týždňom na turnaji Grand Slamu v Berlíne štvrté, bolo dôležité. Bez tohto úspechu by sme zasa nepostúpili do semifinále – a nehrali by sme o medaily.“
Vrátili ste sa z úspešného turnaja v Nórsku, na ktorom ste premiérovo hrali o medaily. Aký je to pocit prísť s medailou domov a deliť sa s médiami o svoje krásne zážitky?
Natália Dubovcová: „Je to príjemné sedieť pred novinármi po takom veľkom úspechu. Ďakujem otcovi, ktorý pre nás s Dominikou za tých šesť rokov, čo spolu fungujeme, spravil maximum, čo mohol, čo bolo v jeho silách a možnostiach. Bronzová medaila patrí aj jemu (krátka odmlka). Keď sa ma novinári pred sezónou pýtali, čo by sme chceli v novom súťažnom ročníku dokázať, veľmi som si priala, aby som po sezóne mohla povedať, že tá tohoročná bola oveľa lepšia ako minulá (krátka odmlka). Priznám sa, že teraz v Stavangeri mi padol z pliec veľký balvan, lebo toto svoje predsavzatie sme s Dominikou už splnili. A odteraz už môžeme k tomuto základu iba pridať. Sezóna 2014 je už naozaj lepšia ako minulý rok, lebo teraz v Stavangeri sme dosiahli historický úspech. Tretie na turnaji Grand Slamu sme v živote ešte neboli! Doteraz sme boli najlepšie piate. Minulý rok. Dokonca dva razy. Prvý raz v Ríme a 5. miesto sme si potom neskôr zopakovali aj v Long Beach.“
Dominika Nestarcová: „V tejto chvíli, keď sa rozprávame o našom veľkom úspechu, sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa na tomto všetkom zúčastnili. Bez ich podpory by sme to nedokázali. Som veľmi rada za to, čo sa nám v Nórsku podarilo dosiahnuť. Je to veľký úspech celého slovenského beachvolejbalu. Teraz sa môžeme posunúť dopredu vo svetovom rebríčku. Môžeme si urobiť dobrý základ pre ďalšie účinkovanie nie iba v tejto sérii špičkových turnajov. Ak budeme pokračovať v takýchto výsledkoch aj naďalej, malo by to byť fajn. Máme šancu ísť výkonom i výsledkami ešte vyššie. Úvod sezóny nám vyšiel.“
Úspešne ste naskočili do viacdielneho seriálu tohoročného Grand Slamu, ktorý vyvrcholí 23. – 28. septembra 10. kolom v Brazílii? Čo všetko z neho chcete tento rok absolvovať?
Dominika Nestarcová: „Už budúci týždeň ideme hrať Grand Slam do švajčiarskeho Gstaadu. O týždeň neskôr bude ďalší turnaj tohto seriálu v holandskom Haagu. Potom sa s Natáliou a ´Dubákom´, ako voláme spolu jej otca (smiech) presunieme za more na Long Beach v USA. A odtiaľ by sme mali cestovať do rakúskeho Klagenfurtu. V auguste bude turnaj Grand Slamu v Poľsku, a v septembri by to celé malo skončiť 10. kolom Grand Slamu v Brazílii. Takže je toho naozaj dosť. Sezóna je poriadne nabitá. Máme ju spolu veľmi dobre rozbehnutú.“
Pred začiatkom tejto sezóny ste sa na stretnutí s novinármi zastrájali, že ak počas nej urobíte životný výsledok, že budú veľké oslavy. Už ste ich stihli zorganizovať? Aké boli?
Dominika Nestarcová: „Aby som pravdu povedala, oslavy nórskeho úspechu ešte neboli žiadne. Veď vlastne ani nemali kedy byť (krátka odmlka). Beachvolejbalová sezóna je ešte iba na začiatku. Pred sebou máme ešte viacero veľmi významných turnajov FIVB Grand Slamu. Tento mesiac každý víkend hráme turnaj FIVB Grand Slamu, musíme byť vo forme, nemáme kedy oddychovať a oslavovať… Ak chceme naplniť naše vysoké ambície, musíme sa celý čas udržiavať v dobrej kondícii a forme (krátka odmlka).Musíme byť v top forme. Súťažná prestávka po turnaji v Nórsku bol krátka. Využila som ju na oddych a relax v kruhu rodiny, svoj voľný čas som strávila s priateľom.“
Natália Dubovcová: „Verím, že tých úspechov bude v tejto sezóne ešte veľa, takže oslavy si necháme až na jej koniec. Určite o nič neprídeme (smiech). Verím, že to všetko oslávime v jednom veľkom balíku (smiech). Medaila z Nórska nám zostane, nikto nám ju nezoberie, takže ju potom – na konci sezóny – opäť môžeme doniesť ukázať na oslavy (smiech). Navyše, veľmi si želáme, aby sme ich na konci tohto súťažného ročníka mali na konte viac. Táto je síce dosť veľká a ťažká, ale krky máme trénované, pokojne na nich unesieme aj celú kolekciu takýchto ťažkých, ale vzácnych kovov (krátka odmlka). Ak by ich bolo viac, určite by sme ich udržali na krku…“
Váš manažér a tréner Miloš Dubovec zdôraznil, že z prvej svetovej päťdesiatky máte najmenší realizačný tím. Ak odrátame českého trénera, ktorý vás pripravuje v Brne, ale s vami na turnaje necestuje, tak fungujete v podstate iba v trojici. Neznechucujete súperkám plážový volejbal, keď ich na turnajoch bežne porážate, hoci o ich prípravu sa na rozdiel od vás starajú celé tímy odborníkov?
Dominika Nestarcová: „Dúfam, že nie! To by sme nechceli (smiech). Všetky však beachvolejbal berieme v prvom rade ako šport. Ako krásny šport. Skupina dievčat, ktoré hráme turnaje Grand Slamu, tvoríme veľmi dobrú partiu. Súperky nás zvyknú pozvať k svojmu stolu. Dokážeme spolu sedieť za spoločným stolom. V hoteli, v meste, na ulici sme kamarátky, na ihrisku súperky. Ale skončí sa zápas a ideme si spolu sadnúť. Nerobí nám to žiadny problém… Najmä Švajčiarky a Holanďanky s nami normálne komunikujú, bavíme sa ako normálne mladé baby. Normálne nás pozývajú medzi seba… Vieme sa spolu zabaviť. V našej partii nikto na nikoho negáni, na nikoho sa nepozeráme krivým okom. Sme predsa športovci, ktorí majú radi svoj šport, a vážia si aj svojho súpera.“
Natália Dubovcová: „Aby ste to sedenie na večeri správne chápali, my počas veľkých turnajov chodíme do hotelov vyslovene iba spávať. Iba oddychovať. Preto mnohokrát ani nevieme, kde je televízny ovládač, kde v izbe máme chladničku, alebo čo všetko máme na izbe… Po náročných zápasoch sa osprchujeme a polomrtvé padáme do postelí. Súťažný program veľkých turnajov dá poriadne zabrať. Takže aj spomínané večere a posedenia s babami netrvajú dlho. Iba toľko, kým zjeme večeru a trochu sa posilníme (smiech).
V súboji o postup do finále turnaja Grand Slamu v Stavangeri ste sa stretli s americkou dvojicou April Rossová – Kerri Walshová, ktoré sú hviezdami súčasného ženského plážového volejbalu. Kerri Walshová je trojnásobnou víťazkou OH a trojnásobnou majsterkou sveta. April Rossová zasa majsterkou sveta a olympijskou medailistkou z Londýna. Neroztriasli sa vám kolená, keď ste ich videli na druhej strane ihriska? Nemali ste pred nimi rešpekt?
Dominika Nestarcová: „My sme si zápas s Američankami vyskúšali už na predchádzajúcom Grand Slame v Berlíne. Vedeli sme, čo hrajú. Samozrejme, rešpekt pred nimi určite bol. Nepovedala by som, že hneď rozklepané kolená, to nie, ale zdravý rešpekt určite. Veď Kerri Walshová je obrovská postava beachvolejbalu vo svete. Tri razy vyhrala olympiádu, je trojnásobnou majsterkou sveta! To je už naozaj superkvalita! Jej partnerka April Rossová je majsterka sveta a strieborná z londýnskej olympiády. Tie baby už niečo majú za sebou. V súboji o postup do finále sme s nimi odohrali pomerne vyrovnanú partiu, v tajbrejku sme viedli dokonca 5:2, 8:6 a 9:7, ale prehrali sme ho 10:15. V úplnom závere sme urobili menšie chyby, ktoré také skúsené hráčky ako sú Walshová a Rossová okamžite potrestali. Využili naše drobné zaváhania. V koncovke si zachovali chladnú hlavu a zver zvládli. Preto sú momentálne tam, kde sú. Sú to veľké postavy tohto športu. Ale strach z nich určite nemáme.“
Natália Dubovcová: „Potešilo nás, keď nám po zápase povedali, že práve s nami sa na tomto turnaji najviac natrápili, že my sme ich donútili siahnuť si na posledné rezervy svojich síl. To človeka poteší. Každá pochvalu od hráčok ako je Kerri Walshová alebo April Rossová, poteší. Človek taký zápas, aký sme si odohrali ešte pred nimi proti Číňankám v 3. kole Grand Slamu, potrebuje. Už dávnejšie sme túžili ísť na takomto veľkom turnaji až do bojov o medaily! O mne je známe, že som na ihrisku flegmatik. Pokojná povaha. Máločo ma rozhádže. Ale tie emócie po postupe do semifinále boli priamo na ihrisku obrovské. Tomu sa jednoducho neubránite! To musí z vás von. To z vás srší na všetky strany! Postup do semifinále Grand Slamu bolo niečo neuveriteľné! Takže my sme si to stretnutie s Američankami tvrdo vybojovali. Nikto nám ho nedaroval (krátka odmlka). Preto sme vedeli, že ak hráme proti ním, tak asi z toho športu niečo vieme. Asi sme už niečo dokázali. Už to bola čerešnička na torte. Rešpekt z nich sme mali, ale strach nie. So strachom sa dobré zápasy odohrať nedajú.“
Hovorí sa, že s jedlom rastie chuť. Dokázali ste držať krok s hviezdnymi Američankami. V záverečnom súboji základnej C skupiny ste porazili úradujúce vicemajsterky Európy zo Švajčiarska, v boji o 3. miesto aj aktuálne európske šampiónky z Holandska. Takže s akými ambíciami idete do zvyšných šiestich kôl tohoročného Grand Slamu? Kam sa v ňom chcete dostať?
Dominika Nestarcová:„Tento rok si chceme urobiť čo najlepšie východiskovú pozíciu pre začiatok budúcoročnej celosvetovej olympijskej kvalifikácie o postup do Ria de Janeiro. Tohoročný Grand Slam chceme využiť na to, aby sme do svetového rebríčka nazbierali čo najviac bodov. Zatiaľ sme v ňom na 21. mieste, chceme sa posunúť vyššie. Keď nás budú nasadzovať do pavúka hlavných turnajov Grand Slamu, máme reálnu šancu postúpiť na najbližšiu olympiádu do Brazílie. My sa vôbec netajíme tým, že hrať turnaj v beachvolejbale na OH v Riu v roku 2016 je našim hlavným cieľom.
Natália Dubovcová: „Pre tento rok Medzinárodná volejbalová federácia FIVB robí celosvetový rebríček, v ktorom sme až za 20. miestom. Zatiaľ sme sa našli na 21. mieste. Ale budúci rok bude FIVB robiť už rebríček podľa olympijského nasadzovania, v ktorom môžu byť z jednej krajiny iba dve dvojice, a v takom redukovanom poradí, sme momentálne na výbornom 13. mieste. Lebo v prvej dvadsiatke pred nami sú napríklad štyri americké dvojice, štyri brazílske a tri nemecké… Takže, keby bola olympiáda v Brazílii už na budúci rok, boli by sme na nej ako družstvo z prvej kvalifikovanej pätnástky! Lenže v športe sa na ´keby´ nehrá. V športe slovo ´keby´ nemá žiadny význam… Preto musíme o olympiádu v Brazílii bojovať ďalej. Ale sme šťastné, že zatiaľ je to všetko na veľmi dobrej ceste (krátka odmlka). Ak nám zdravie a športová forma vydržia, máme reálnu šancu zúčastniť sa najbližšej olympiády v Brazílii! A z toho máme obe veľmi dobrý pocit. Poznanie, že môžeme tam byť, nám dáva ďalšiu ešte silnejšiu motiváciu ísť ďalej. Ešte viac nás núti na sebe pracovať, trénovať, zdokonaľovať herný prejav. Hrať na olympiáde je veľkým lákadlom aj pre nás dve.“
Šiesty rok cestujete po celom svete ako jediná špičková slovenská beachvolejbalová dvojica. V podstate jedenásť mesiacov v roku ste stále v jednom turnajovom kolotoči. Aký cieľ vás v tomto kolotoči drží, čo chcete vo svojom športe predovšetkým dokázať?
Dominika Nestarcová: „Jednoznačne chceme postúpiť na olympiádu v Rio de Janeiro! To je náš hlavný cieľ. Na splnení tejto našej spoločnej túžby pracujeme spolu už niekoľko rokov. Máte pravdu, že sme spolu už šesť rokov, čo je podľa mňa dosť dlho (krátka odmlka). Šesť rokov budujeme niečo, čo chceme zúročiť práve na olympiáde v Brazílii. Som rada, že tento rok sme pre tento sen veľa urobili, že sme si aj vydareným turnajom v Stavangeri tento cieľ dosť priblížili…“
Natália Dubovcová: „Samozrejme, Rio je našou veľkou spoločnou túžbou! Pre tento cieľ obetujeme veľmi veľa. Škoda, že celosvetová kvalifikácia o postup do Brazílie sa začne až na budúci rok. Ak by sa olympijská kvalifikácia robila na základe tohoročných výsledkov, postup by sme už mali vo vrecku (smiech). Ale už som vám povedala, že v športe sa na ´keby´ nehrá… My musíme takéto dobré výsledky zopakovať aj budúci rok. Prípadne, musíme sa ešte o niečo výsledkovo zlepšiť, aby sme olympijskú letenku do Ria mali už istú.“
Prvé štyri roky ste po svete cestovali v podstate za vlastné a požičané peniaze. Teraz sa vám konečne darí vyhrávať na turnajoch aj rôzne prémie a odmeny. Ako sa tento finančný moment premietne do úrovne vašej ďalšej prípravy? Prinesie vám to nejaký konkrétny úžitok?
Dominika Nestarcová:„Veľkou našou výhodou je, že tento rok sme nazbierali toľko bodov, že už nemusíme hrať kvalifikáciu na grandslamové turnaje. Postavenie vo svetovom rebríčku, v ktorom sme momentálne na 21. mieste, nám umožňuje automatické nasadenie do hlavnej súťaže. Vďaka tomu máme zaručené, že v každom turnaji FIVB Grand Slamu (spolu ich je desať, pozn.) absolvujeme minimálne tri zápasy. A na Grand Slamoch aj za účasť sú body do rebríčka FIVB. A samozrejme aj finančné odmeny. Tie sú tiež určitou motiváciou. Ale nie rozhodujúcou. Tou je presadenie sa v konečnom hodnotení Grand Slamu. Za postup v ňom je veľmi veľa bodov. Uvediem príklad: ak skončíme na Grand Slame na 17. mieste, získame toľko bodov ako dvojica, ktorá na klasickom open turnaji obsadí 9. miesto. Z hľadiska renkingu je to pre nás oveľa lepšie hrať Grand Slamy ako chodiť na klasické open turnaje, na ktorých nezískame toľko bodov. Navyše vám hrozí, že vás zdolá tím, ktorý vôbec nepoznáte.“
Natália Dubovcová: „Vďaka výsledkoch, aký sme dosiahli teraz v Stavangeri, máme zaistenú pozíciu v seriáli Grand Slamu, čo je veľké plus. Takto sme sa vyhli účasti v kvalifikácii, ktorá je v plážovom volejbale veľmi náročná – a tiež zradná. Do kvalifikácie sa môžu prihlásiť ľubovoľné tímy. Aj také, o ktorých nemáte šancu získať videozáznam z ich zápasov. Žreb vás môže dať dokopy s úplne neznámou dvojicou, s ktorou môžete prehrať. Navyše, kvalifikácia v beachvolejbale sa hrá systémom k. o. iba na jeden zápas! To je kruté. Precestujete pol sveta, za pol hodinu odohráte jeden zápas, ktorý nešťastne prehráte, a idete domov! Taký nemilosrdný hrací systém vás vyčerpáva psychicky, fyzicky i finančne. Preto nás teší, že nám táto hrozba už nehrozí (krátka odmlka). Pravda, ak sa nám v Grand Slamoch bude dariť, do kvalifikácie určite nespadneme… A ani by sme nechceli (krátka odmlka). V minulosti sme si to všetko prežili. Vieme, aké to je. Viackrát sme precestovali kus sveta – a efekt z toho nebol prakticky žiadny. Trochu sme si zatrénovali, prehrali sme jeden zápas, a išli sme domov. Ale tým asi každý musí prejsť… To patrí k beachvolejbalu. Takže radšej budeme s Dominikou hrať tak, aby sme celú sezónu mohli štartovať iba na tých najlepšie obsadených a finančne ohodnotených turnajoch Grand Slamu. Doteraz sme peniaze iba míňali, bolo by dobré, keby sme už konečne na beachvolejbale začali aj zarábať (smiech).
Váš otec, ktorý je súčasne aj vašim manažérom, trénerom a fyzioterapetom, v poďakovaní spomenul aj trénerov, ktorí majú zásluhu na tomto vašom životnom úspechu. Tak ako je to vlastne s tými trénermi? Koľkých vlastne máme? Kto všetko vám v príprave pomáha?
Natália Dubovcová: „To je pomerne zložitá otázka. Naše trénerske zázemie je téma na dlhšiu debatu… Doteraz nás naozaj pripravovalo viac trénerov. Na Slovensku máme iba jedného kvalitného trénera na beachvolejbal. Ten momentálne pripravuje zahraničné tímy. My sme jazdili do Brna za trénerom, ktorý je fakt dobrý, ale nechce s nami cestovať po turnajoch… A nie iba s nami. S nikým. On plážových volejbalistov pripravuje iba doma (krátka odmlka). Určitý čas sme mali kvalitného švajčiarskeho odborníka, ktorý v našom tíme odviedol naozaj dobrú prácu, ale museli sme sa s ním rozlúčiť, lebo sme na neho nemali peniaze (krátka odmlka). Pracoval s nami, kým sme mali pre neho financie… Preto to teraz všelijako plátame. Chodíme trénovať tam, kam nás pozvú. Našťastie, už sme si vo svete beachvolejbalu urobili dobré meno, na spoločnú prípravu nás pozývajú Holanďanky, aj Švajčiarky. Navyše, otec je tiež trénerom a fyzioterapeutom, aj on nám vie poradiť, pomôcť, urobiť taktiku na zápas. Ale, ak sa kvalifikujeme na olympiádu do Ria, budeme musieť nájsť nejaké osožné riešenie, ktoré by pomohlo rozšíriť náš malý realizačný tím. Bez toho to asi nepôjde… Náš realizačný minitím je najmenší spomedzi všetkých tímov, ktoré pracujú s dievčatami, ktoré sú v elitnej pol stovke svetového rebríčka. Ale nepýtajte sa, koľko ľudí ho vlastne tvorí, lebo by sme museli povedať veľmi nízke číslo (smiech). Prsty jednej ruky by nám na to stačili (smiech).“
Zhováral sa Štefan Žilka
