Vstup vojsk na územie Československa bol prijatý s obrovským odporom jeho obyvateľov a vyžiadal si viac ako sto obetí a mnoho zranených. Armáda ČSSR však nemobilizovala a občania boli vyzývaní na zachovanie pokoja.
Na návštevu kubánskeho vodcu Fidela Castra na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej si zaspomínal emeritný profesor Katedry fyziológie živočíchov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre prof. Ing. Jozef Bulla, DrSc.
Alojz Hlina si chce pripomenúť rok 1968. Vo vojenskom konvoji, s ktorým plánuje prejsť naprieč Slovenskom, bude podľa jeho vlastných slov tank aj obrnený transportér. Ľuďom chce ukázať, že ide o zradu.
Kontroverzne vnímanú knihu musí pražské vydavateľstvo BVD stiahnuť z predaja a jej nepredané výtlačky zničiť. Podľa Biľakových potomkov, vydavateľ nemal práva na vydanie pamätí ich otca.
Pamätnú tabuľu Vasilovi Biľakovi odhalili v obci Krajná Bystrá 21. februára 2015. Nasledujúcu noc ju výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz postriekali na protest červenou farbou. Po deviatich dňoch busta Vasila Biľaka zmizla.
Bustu musel páchateľ ukradnúť v ranných hodinách z nedele na pondelok, miestni obyvatelia totiž do nočných hodín pamätník Biľaka z vlastnej iniciatívy strážia.
Vedenie Občianskej konzervatívnej strany a poslanec Peter Osuský sa obrátili na prokuratúru s podozrením na spáchanie niekoľkých trestných činov v súvislosti s pamätníkom Vasila Biľaka.
Riaditeľ Historického ústavu SAV upozorňuje, že v prípade Vasila Biľaka išlo o otvorenú a vedomú kolaboráciu s okupačnou mocnosťou, organizovanie diskriminácie a prenasledovania tisícov spoluobčanov v mene falošnej ideologickej chiméry.
Agentúra SITA a portál Webnoviny.sk vám prinášajú podrobnú chronológiu úmrtí známych osobností slovenského a českého kultúrneho, spoločenského, cirkevného i politického života za rok 2014.
Medzi hlavné dôvody invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 patrili podľa historika slobodnejšie médiá aj návrh ekonomickej reformy ekonóma Otu Šika.