Najnovšie napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom spôsobil incident z utorka, keď turecká stíhačka F-16 zostrelila pri hraniciach medzi Sýriou a Tureckom ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom.
Rusko pohrozilo Turecku aj ekonomickými sankciami a uviedlo, že od Ankary očakáva prijateľné vysvetlenie dôvodov zostrelenia ruského stíhacieho bombardéra, ku ktorému došlo v utorok.
Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval Ankaru, že ešte stále Moskve neposkytla náležité vysvetlenie, neponúkla náhradu škody ani prísľub o potrestaní vinníkov zodpovedných za zostrelenie ruskej stíhačky Su-24. .ANKARA 26. novembra (WebNoviny.sk) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok slovne zaútočil na Rusko, keď ho obvinil, že zneužíva svoj boj proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS) v Sýrii ako zámienku na útoky voči opozičným skupinám v snahe posilniť pozíciu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Informovala o tom agentúra AP. Bez toho, že by sa zmienil o Rusku, Erdogan tiež vyzval na predloženie dôkazov o tom, že Turecko nakupuje ropu a plyn od IS, pričom podobné tvrdenia označil za hanebné. S tvrdením, že tureckí vládni úradníci profitujú z predaja ropy od IS, prišiel v stredu ruský premiér Dmitrij Medvedev. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa vyhlásil, že nie je žiadnym tajomstvom, že teroristi používajú turecké územie na prípravu útokov v Sýrii i v iných štátoch. „Hanba vám. Je jasné, kde Turecko nakupuje ropu a plyn. Tí, ktorí tvrdia, že ho kupujeme od Dáišu (IS), to musia dokázať. Nikto nesmie ohovárať túto krajinu,“ vyhlásil Erdogan. Dodal, že „ak hľadáte zdroj zbraní a finančných prostriedkov Dáišu, prvé miesto, kde ho treba hľadať, je režim Asada a štátov, ktoré sú po jeho boku,“ čím mal zjavne na mysli aj Rusko. Ankara bude pokračovať v podpore umiernených povstalcov v Sýrii Najnovšie napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom spôsobil incident z utorka, keď turecká stíhačka F-16 v pohraničí medzi Sýriou a Tureckom zostrelila ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom. Erdogan vo štvrtok toto konanie tureckej hliadkujúcej stíhačky označil za „automatickú reakciu“ v súlade s pokynmi, ktoré vojaci dostali od svojich nadriadených. Uviedol, že Turecko pri utorkovom zostrelení lietadla necielilo na Rusko, ale súčasne vyhlásil, že ak by jeho krajina čelila „rovnakému narušeniu (svojho vzdušného priestoru) vo štvrtok, odpovedala by rovnako.“ Pravidlá tureckej armády sú osobitnou kapitolou nezhôd s Ruskom ohľadom politiky v Sýrii, spresnil Erdogan, ktorý avizoval, že Ankara bude pokračovať v podpore umiernených povstalcov v Sýrii a ozbrojencov z tamojšej turkménskej menšiny, ktorí bojujú proti vláde a armáde Asada. Toho zasa podporuje Rusko, ktoré koncom septembra vyslalo do Sýrie lietadlá, aby náletmi na pozície protivládnych povstalcov pomáhali sýrskej armáde dobyť stratené územia. https://www.youtube.com/watch?v=7YtNI66ukDg Putin: Zostrelenie Su-24 bolo ranou do chrbta Erdoganove vyjadrenia boli zrejme aj reakciou na dnešné výroky ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vyhlásil, že niektoré krajiny získavajú milióny a miliardy dolárov za podporu IS a jeho obchodovania s ropou a ľuďmi. „Teroristov, ich ilegálne obchodovanie s ropou, ľuďmi, drogami, umeleckými dielami, zbraňami nielen kryli a kryjú, ale ktosi na tom aj stále zarába, milióny a miliardy dolárov,“ vyhlásil vo štvrtok Putin na slávnostnom prijatí nových veľvyslancov v Rusku. Dodal, že akékoľvek pokusy „ospravedlniť“ akcie teroristov a podporovať ich by mali byť považované za spoluvinu. V súvislosti s incidentom vo štvrtok Putin kritizoval, že Ankara Moskve ešte stále neposkytla náležité vysvetlenie, neponúkla náhradu škody ani prísľub o potrestaní vinníkov. Putin znova zopakoval, že zostrelenie ruského bombardéra bolo porušením medzinárodného práva a „protirečí zdravému rozumu.“ Vyhlásil, že ruský stroj bol zostrelený nad sýrskym územím. Podľa agentúry Reuters vo štvrtok Putin vyhlásil, že z pohľadu Moskvy sa zdá, akoby sa Ankara zámerne snažila zaviesť vzťahy s Ruskom do slepej uličky. Znovu zdôraznil, že zostrelenie Su-24 bolo ranou do chrbta „od tých, ktorých sme považovali za partnerov v boji s terorizmom.“ Súčasne vyjadril nádej na skorý vznik „širokej protiteroristickej koalície, ktorá bude pôsobiť ako jednotná sila a podporí snahy Ruska“ v boji s terorizmom.
Diplomati po mimoriadnej schôdzke v Bruseli pre agentúru Reuters uviedli, že zatiaľ čo nikto zo zástupcov 28 členských štátov NATO neobhajoval ruskú akciu, mnohí vyjadrili obavy z toho, že Turecko nevyprevadilo ruský stroj zo svojho vzdušného priestoru.
Turecké orgány v poslednom čase rozšírili operácie proti podozrivým bunkám Islamského štátu, a to po dvoch súbežných samovražedných bombových útokoch v metropole Ankara z 10. októbra, pri ktorých bolo zabitých vyše 100 ľudí a ktorý pripisujú tejto militantnej organizácii.
Turecko na svojich južných hraniciach nebojuje len s extrémistami z organizácie Islamský štát (IS), ale na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode krajiny aj s militantmi zo Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Aj keď sa k činom, ktoré v sobotu spáchali zrejme dvaja samovražední atentátnici, zatiaľ nikto neprihlásil, Ankara podozrieva z tohto zločinu prioritne Islamský štát.
Turecký prezident v Bruseli vyhlásil, že sýrska kurdská Strana demokratickej jednoty (PYD) je v spojení so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Na slávnostnom podujatí sa okrem kremeľského šéfa Vladimira Putina zúčastnili i turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, palestínsky líder Mahmúd Abbás, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev, čečenský vodca Ramzan Kadyrov či hlava ruskej Tatárskej republiky Rustam Minnichanov.
Ďalší útok zosnovali povstalci PKK, ktorí útočili granátometmi a puškami v okrese Silvan v provincii Diyarbakir, kde zabili jedného policajta a ďalšieho zranili.
V Turecku za dva mesiace od volieb nedokázali zostaviť koaličnú vládu. Pozitívne správy neprinášajú ani prieskumy o predčasných voľbách – politická situácia má zostať rovnaká.
Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK).