Najnovšie napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom spôsobil incident z utorka, keď turecká stíhačka F-16 zostrelila pri hraniciach medzi Sýriou a Tureckom ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom.
Rusko pohrozilo Turecku aj ekonomickými sankciami a uviedlo, že od Ankary očakáva prijateľné vysvetlenie dôvodov zostrelenia ruského stíhacieho bombardéra, ku ktorému došlo v utorok.
Ruský prezident Vladimir Putin kritizoval Ankaru, že ešte stále Moskve neposkytla náležité vysvetlenie, neponúkla náhradu škody ani prísľub o potrestaní vinníkov zodpovedných za zostrelenie ruskej stíhačky Su-24.
Diplomati po mimoriadnej schôdzke v Bruseli pre agentúru Reuters uviedli, že zatiaľ čo nikto zo zástupcov 28 členských štátov NATO neobhajoval ruskú akciu, mnohí vyjadrili obavy z toho, že Turecko nevyprevadilo ruský stroj zo svojho vzdušného priestoru.
Turecké orgány v poslednom čase rozšírili operácie proti podozrivým bunkám Islamského štátu, a to po dvoch súbežných samovražedných bombových útokoch v metropole Ankara z 10. októbra, pri ktorých bolo zabitých vyše 100 ľudí a ktorý pripisujú tejto militantnej organizácii.
Turecko na svojich južných hraniciach nebojuje len s extrémistami z organizácie Islamský štát (IS), ale na prevažne Kurdmi obývanom juhovýchode krajiny aj s militantmi zo Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Aj keď sa k činom, ktoré v sobotu spáchali zrejme dvaja samovražední atentátnici, zatiaľ nikto neprihlásil, Ankara podozrieva z tohto zločinu prioritne Islamský štát.
Turecký prezident v Bruseli vyhlásil, že sýrska kurdská Strana demokratickej jednoty (PYD) je v spojení so zakázanou Stranou kurdských pracujúcich (PKK).
Vzdušný priestor Turecka narušilo lietadlo MiG-29, ktoré začali následne prenasledovať dve turecké lietadlá F-16 hliadkujúce nad turecko-sýrskou hranicou.
Na slávnostnom podujatí sa okrem kremeľského šéfa Vladimira Putina zúčastnili i turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, palestínsky líder Mahmúd Abbás, kazašský prezident Nursultan Nazarbajev, čečenský vodca Ramzan Kadyrov či hlava ruskej Tatárskej republiky Rustam Minnichanov.
Ďalší útok zosnovali povstalci PKK, ktorí útočili granátometmi a puškami v okrese Silvan v provincii Diyarbakir, kde zabili jedného policajta a ďalšieho zranili.
V Turecku za dva mesiace od volieb nedokázali zostaviť koaličnú vládu. Pozitívne správy neprinášajú ani prieskumy o predčasných voľbách – politická situácia má zostať rovnaká.
Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK).