Peter Sagan sa narodil 26. januára 1990 ( vek 28 rokov ) v Žiline. Je najmladším dieťaťom v rodine a má dvoch bratov, Milana a Juraja a jednu sestru Danku. Počas jeho detstva obaja jeho rodičia, otec Ľubomír a matka Helena prevádzkovali malý obchod s potravinami na žilinskom sídlisku Bôrik, kde aj bývali.
Peter Sagan má neukončené stredoškolské vzdelanie. Začal navštevovať športové gymnázium v Trenčíne, z ktorého však po dvoch rokoch odišiel, aby sa venoval cyklistike.
Prvé víťazstvo získal ako sedemročný, a to v pretekoch, ktoré organizoval Cyklistický spolok Žilina a saleziáni Don Bosca.
V Cyklistickom spolku Žilina začal trénovať , keď mal 9 rokov, inšpirovaný jeho starším bratom Jurajom Saganom, ktorý je v súčasnosti tiež profesionálnym cyklistom. Jeho trénermi boli Peter Zánický a Milan Novosad.
Sagan najskôr začínal v cyklokrose a v horskej cyklistike. Prvýkrát šokoval v roku 2006 ako šestnásťročný, keď doteraz neznámy súťažiaci vyhral v ťažkom štvoretapovom preteku nad staršími a skúsenejšími juniormi. Išlo o preteky Regiónem Orlicka, ktoré patria k najťažším juniorským etapovým pretekom v Česku. Víťazstvo sa mu podarilo zopakovať tiež v tretej etape pretekov nováčikov Asvö Radjugendtour v rakúskom Erlachu.
V roku 2007 Sagan vyhral Slovenský pohár v horskej cyklistike. Súperov porazil na staršom bicykli, ktorý si musel požičať od svojej sestry.
Okrem toho sa mu podarilo získať dve bronzové medaile:
Tieto úspechy vo svojej úvodnej sezóne v juniorskej kategórii mu priniesli ocenenie „cyklistický talent roka“, ktoré získal v ankete zorganizovanej Slovenským zväzom cyklistiky .
Súčasný tím: Bora-Hansgrohe
Predchádzajúce tímy: Tinkoff (2015 – 2016), Cannondale (2013 – 2014), Liquigas-Cannondale (2011 – 2012), Liquigas-Doimo (2010), Dukla Trenčín Mérida (2009)
Jeho profesionálna kariéra cyklistu odštartovala, keď začal jazdiť za tím Dukla Trenčín Mérida, slovenského tímu, ktorý bol súčasťou kontinentálnej Pro (druhej) divízie.
O rok neskôr bodoval na Majstrovstvách sveta juniorov na horských bicykloch vo Vale di Sole. Išlo o doteraz najväčší úspech Slovenska na svetovom šampionáte v horskej cyklistike. V tom istom roku sa umiestnil na druhom mieste v súťaži Junior Paris-Roubaix Cyclocross a striebornú medailu si odniesol aj z juniorských majstrovstiev sveta v cyklokrose v meste Treviso.
V roku 2008 bol úspešný aj v cestnej cyklistike. V máji sa získal druhé miesto v celkovej klasifikácii medzi juniormi za víťazom Michalom Kwiatkowskim z Poľska na Pretekoch mieru v Česku.
Na týchto česko-slovenských pretekoch zvíťazil v 3. etape a bol v dvoch etapách druhý a raz tretí. Avšak najväčší úspech v juniorskej kategórii na ceste dosiahol víťazstvom na trojetapových pretekoch Kroz Istru v Chorvátsku, kde porazil aj úradujúceho juniorského majstra sveta Francúza Le Bona.
V sezóne 2008 si Sagan opäť obhájil minuloročné prvenstvo v ankete Slovenského zväzu cyklistiky Talent roka. Podarilo sa mu získať aj ako junior v konkurencii dospelých titul Cyklista roka, kde tesne predbehol Petra Velitsa.
Rok 2009 mu priniesol víťazstvá aj v seniorskej kategórii. Tento rok mal byť preňho prelomový, pretože sa rozhodoval medzi cestnou a horskou cyklistikou. Ešte v roku 2008 sa vyjadril, že na základe doterajších výsledkov sa skôr prikláňa k horskej cyklistike.
V rozhodovaní ho ovplyvnil aj pobyt v tréningovom kempe v Toskánsku, ktorý strávil s hviezdami cestnej cyklistiky ako napríklad Roman Kreuziger, Franco Pellizotti, Ivan Basso a Daniele Benatti .
Prvý raz v kategórii senior bodoval v marci 2009, keď sa umiestnil na druhom mieste na 4-etapových pretekoch Po chodníkoch kráľa Nikolu v Čiernej Hore, zaradených do kategórie 2.2 Medzinárodnej cyklistickej únie.
O dva mesiace neskôr toho istého roku sa na stupni víťazov ocitol trikrát počas 5-etapových pretekov Giro del Friuli v Taliansku. Nezabránil mu v tom ani fakt, že 10 kilometrov pred cieľom zlomil koleso bicykla.
Najcennejší kov a tým aj prvé miesto v jednodňovej seniorskej súťaži získal v Dubnici nad Váhom dňa 30. mája 2009 na pretekoch Grad prix Kooperativa (premenované na GP Hydraulika Mikolašek) .
Sagan sa nakoniec rozhodol pre cestnú cyklistiku. Aj keď horská cyklistika bola jeho srdcovkou, podľa jeho slov „Veľká cyklistika je tá, ktorá sa robí na ceste, s tímami Pro Tour.“
Do profesionálneho pelotónu vstúpil v januári 2010 na podujatí Tour Down Under ako člen tímu talianskeho Pro Tour tímu (prvej) divízie – Liquigas-Doimo, ktorý sa v roku 2011 premenoval na Liquigas-Cannondale. Vďaka svojim víťazstvám mu bola ponúknutá táto profesionálna zmluva skôr, a to na dva roky . Sagan dostal plat 33 000 eur ( ako každý člen tímu Pro Tour), čo utvrdilo jeho rozhodnutie venovať profesionálne cestnej cyklistike.
Hneď prvé preteky priniesli Saganovi prezývku Rambo. Stalo sa tak po tom, čo tri kilometre pred cieľom 2. etapy spadol a rany mu museli zošívať osemnástimi stehmi. Sagan napriek tomu preteky dokončil a dokonca sa umiestnil na štvrtej priečke. Neskôr sa mu začalo hovoriť aj Tourminátor.
Dňa 10. marca 2010 sa mu podarilo vyhrať tretiu a o dva dni neskôr aj piatu etapu pretekov Paríž – Nice. Okrem toho si v premiérovej sezóne pripísal aj etapové víťazstvá na pretekoch Okolo Romandie a Okolo Kalifornie.
Rok 2011 mu priniesol ešte väčšie úspechy, keď okrem 11 etapových víťazstiev na rôznych pretekoch získal celkové prvenstvo v dvoch etapových pretekov – Okolo Sardínie a Okolo Poľska.
Na svojej premiérovej Grand Tour, na Vuelte 2011 získal víťazstvá v troch etapách.
V roku 2012 pokračuje v tíme Liquigas-Cannondale a pri svojej premiére na Tour de France sa mu podarilo získať tri prvenstvá a zelené tričko pre víťaza bodovacej súťaže šprintérov.
Prvé etapové víťazstvá sezóny v roku 2013 získal na Tour of Omán, kde zvíťazil v druhej aj tretej etape. Víťazstvo si doniesol aj z talianskych pretekov G.P. Camaiore a na Strade Bianche získal striebornú medailu.
Zelené tričko si vybojoval aj na pretekoch USA Pro Challenge a Tour of Alberta. Z Kanady si odniesol desiate miesto zo súťaže GP de Québec. Na GP de Montréal sa mu podarilo získať prvé miesto. Na majstrovstvách sveta v Taliansku sa umiestnil na šiestej priečke.
V roku 2014 odštartoval Peter Sagan na argentínskych pretekoch Tour de San Luis, kde obsadil 76. pozíciu. V súťaži o zelené tričko na Dubai Tour skončil druhý, pričom v celkovej klasifikácii sa umiestnil na 73. mieste. Na Tirreno-Adriatico sa mu prvýkrát v sezóne podarilo vyhrať bodovaciu súťaž o zelený dres. V Belgicku si pripísal prvenstvo na E3 Harelbeke a tretie miesto na Gent – Wevelgem.
V lete 2014 zmenil Sagan svoj profesionálny tím a jeho zamestnávateľom sa stal ruský Tinkoff-Saxo.
V roku 2015 sa mu spočiatku nedarilo. Svoje prvé víťazstvo získal až v 6. etape na Tirrenu-Adriaticu. Druhý úspech sa dostavil na Tour of California, kde zvíťazil v 4. etape. Úspešný bol aj v šiestej etape, kde sa mu podarilo získať vedúci žltý dres pre pretekára s najlepším časom.
Aj keď v siedmej etape žlté tričko stratil, v ďalšej ho získal naspäť od Juliana Allaphilippa a vyhral preteky Tour of California.
V tomto roku sa mu podarilo nielen obhájiť titul majstra Slovenska v hromadných pretekoch, ale tiež získať svoj prvý titul majstra Slovenska v časovke jednotlivcov medzi pretekármi Elite. Vyhrať oboje sa podarilo naposledy v roku 2008 Matejovi Jurčinovi.
Už po štvrtý raz po sebe si vybojoval aj zelený dres na Tour de France.
Saganove najväčšie víťazstvo prišlo až 27. septembra 2015, keď na MS v Richmonde, USA, získal titul majstra sveta v pretekoch s hromadným štartom po sólovom úniku 2,6 km pred cieľom a stal prvým Slovákom v histórii, ktorý sa môže pýšiť takýmto víťazstvom.
Počas celých pretekov nijak nevynikal, avšak nakoniec v správnej chvíli sa ujal vedenia. Na záver sezóny si ešte pripísal dve druhé miesta na Abu Dhabi Tour, kde si naposledy vo svojom živote obliekol biele tričko.
V roku 2016 dovŕšil 26 rokov, čo znamená, že túto sezónu štartuje v dúhovom tričku. Prvé preteky v tomto roku zahájil na Tour de San Luis, kde sa umiestnil trikrát v top 5.
V dúhovom drese majstra sveta prvý raz zvíťazil na pretekoch Gent – Wevelgem. Vedúcu pozíciu priebežného svetového cyklistického rebríčka so ziskom 1645 bodov sa Saganovi podarilo obsadiť dňa 27. 3. 2016. Predbehol tak Grega Van Avermaeta, ktorý získal 1323 bodov.
O pár dní na to triumfoval počas jubilejného 100. ročníka belgickej klasiky Okolo Flámska a vyhral tiež prvú 170 km dlhú etapu Tour of California, keď v záverečnom špurte porazil Wipperta Groenewegena.
Tour de France 2016 mu opäť priniesla etapové víťazstvá. Bodoval v troch náročných etapách a v bodovacej súťaži si vybojoval už piatykrát za sebou zelené tričko.
Na olympijských hrách v Riu de Janeiro na chvíľku presedlal k horským bicyklom (až 35. miesto po dvoch defektoch), ale podarilo sa mu ovládnuť tentoraz kanadskú klasiku Grand Prix Cycliste de Québec.
Dňa 18. septembra 2016 sa stal na ME v bretónskom Plumelecu novým majstrom Európy na pretekoch elite s hromadným štartom. Podľa vlastných slov, toto víťazstvo venoval všetkým Slovákom.
Sagan nesklamal ani v tejto sezóne a vďaka tretej priečke v celkovej klasifikácii na Eneco Tour 2016 sa ujal vedenia rebríčka UCI WorldTour.
Titul majstra sveta na MS v katarskej Dohe obhájil 16. októbra 2016.
Koncom roka 2016 ho už po štvrtý raz ocenili cenou Zlatý pedál a obsadil 2. miesto v ankete Športovec roka 2016.
Ešte pred ďalšou sezónou zmenil tím a dohodol sa s vedením nemeckého celku Bora – Hansgrohe.
Svoj prvý úspech v roku 2017 získal vo februári, keď vyhral klasiku Kuurne – Brusel – Kuurne. Avšak začiatok tejto sezóny nebol pre Sagana až tak úspešný a najskôr sa mu nedarilo vybojovať žiadne veľké víťazstvo.
Z Tour de France bol Sagan hneď po štvrtej etape vylúčený a nestihol preto získať žiadny zelený dres. Išlo o kontroverzné vylúčenie, voči ktorému sa Sagan a jeho tím odvolal. Rozhodcovia Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) poslali trojnásobného cyklistického majstra sveta domov potom, ako sa v koncovke 4. etapy vo Vitteli dostal do kolízie s britským šprintérom Markom Cavendishom. Výsledkom kontaktu bol pád a zlomená pravá lopatka víťaza 30 etáp z TdF.
Celý incident mal byť postúpený na Medzinárodný športový súd (CAS) v Lausanne. O päť mesiacov však došlo k zvratu. Pojednávanie sa nakoniec nekonalo, keďže nové dôkazy vrátane videozáznamov podporili verziu Saganovu verziu, že pád súpera nezavinil.
Dňa 24. septembra 2017 sa Peter Sagan zapísal do histórie cyklistiky tým, že získal po tretí raz po sebe titul majster sveta. To sa doposiaľ nikomu nepodarilo. Stalo sa tak v nórskom Bergene, keď v záverečnom špurte zvíťazil nad domácim reprezentantom Alexandrom Kristoffom, ktorého zdolal len o pár centimetrov. Bronzovú priečku obsadil Michael Matthews z Austrálie.
Ešte začiatkom septembra vyhral preteky Grand Prix Cycliste de Québec, a tým si zaistil svoje sté profesionálne víťazstvo.
V roku 2018 mal líder tímu Bora-Hansgrohe za sebou najlepšie vystúpenie na Tour de France v kariére. Počas 21 dní a 3351 km Sagan dosiahol ako jediný v pelotóne tri etapové víťazstvá – okrem piatej, kde v závere nedal súperom šancu, vyhral aj druhú s cieľom v La Roche-sur-Yon a najrýchlejší bol aj v špurtérskej koncovke 13. etapy vo Valence.
Medzi jeho veľké víťazstvá v tejto sezóne patrí prvé miesto na 116. ročníku klasických jednodňových pretekov Paríž-Roubaix s dĺžkou 257 km, ktoré prezývajú „Peklom severu“. Dvadsaťosemročný líder tímu Bora-Hansgrohe tu dosiahol jedno z najväčších víťazstiev v kariére a na konto si pripísal druhé prvenstvo na jednom z piatich cyklistických monumentov. Sagan vyhral z úniku, do ktorého sa dostal 50 km pred cieľom na jednom z 29 úsekov pokrytých dlažobnými kockami o celkovej dĺžke 54,5 km.
Trojnásobný majster sveta bodoval tiež na Majstrovstvách Slovenska v cestných pretekoch a po tretí raz v kariére sa stal víťazom jednorazových pretekov Gent-Wevelgem (251,1 km) zaradených do prestížneho seriálu WorldTour.
Sagan je ženatý. Manželka Katarína Smolková ( vek 30 rokov ) je bývalá finalistka Miss Universe, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie v odbore manažment. Dňa 11. novembra 2015 sa pár zosobášil. Pompézna svadba sa odohrala v Dolnom Kubíne.
Manželia Saganovci sa presťahovali do Monaka, kde sa im 25. októbra 2017 narodil syn Marlon. Katarína Saganová bola vernou fanúšičkou svojho manžela a na verejnosti sa prezentovali ako šťastný pár. Preto mnohých šokoval rozchod, ktorý trojnásobný majster sveta oznámil na sociálnej sieti Facebook dňa 18. júla 2018. „Po dlhej a starostlivej debate, Katka a ja sme došli k záveru, že bude lepšie, ak sa rozdelíme ako pár. Cítime, že by sme mali pokračovať v našich životoch ako dobrí priatelia a obaja súhlasíme s týmto rozhodnutím,“ napísal Sagan.
O dva dni zverejnil video, kde svojim fanúšikom o ich rozvode prezradil viac.
Facebook – https://www.facebook.com/PeterSagan/
Instagram – https://www.instagram.com/petosagan/
