Maroš Šefčovič

Maroš Šefčovič – životopis

Kariérny diplomat JUDr. Maroš Šefčovič, PhD., sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave.

Šefčovič študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (1985 – 1990). Postgraduálne doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1996 – 2000).

V diplomacii pôsobí od roku 1990, keď nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí ČSFR. Tam pôsobil ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí.

V rokoch 1991 a 1992 ho vyslali na veľvyslanectvo do Zimbabwe. V roku 1992 už pôsobil ako druhý tajomník a zástupca vedúceho zastupiteľského úradu v Kanade.

Maroš Šefčovič. Foto: SITA/Branislav Bibel.

Maroš Šefčovič.

V roku 1996 sa stal zástupcom riaditeľa odboru krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), o rok na to bol zástupcom riaditeľa kancelárie ministra zahraničných vecí. V roku 1998 bol už riaditeľom kancelárie a v tom roku odišiel do Bruselu, kde bol zástupca vedúceho misie SR pri EÚ.

Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom sa stal v roku 1999, bol veľvyslancom v Izraeli. Po návrate na Slovensko bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce a generálnym riaditeľom sekcie EÚ záležitostí. V rokoch 2004 a 2009 bol stálym predstaviteľom SR pri EÚ.

V roku 2009 nahradil v Európskej komisii Jána Figeľa. V Komisii Josého Manuela Barrosa sa stal komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti bol v rokoch 2010 – 2014.

V roku 2014 sa zúčastnil aj na voľbách do Európskeho parlamentu, viedol kandidátku za stranu Smer-SD, členom strany však nie je. Do tretice sa stal podpredsedom EK vedenej Jeanom-Claudom Junckerom zodpovedným za energetickú úniu (2014 – doteraz), hoci pôvodne mal mať v portfóliu napríklad vesmír.

V roku 2018 prejavil záujem stať sa hlavným kandidátom európskych socialistov na post predsedu Európskej komisie. Napokon sa vzdal v prospech svojho vnútrostraníckeho konkurenta, Holanďana Fransa Timmermansa.

Hovorí po anglicky, francúzsky a rusky. Je ženatý, má tri deti.