Vlaňajšia dohoda, ktorú podpísali po dlhoročných rokovaniach, umožňuje Iránu naďalej rozvíjať jadrovú energetiku a výskum, mala by však zabrániť možnosti vývoja jadrových zbraní v islamskej republike.
Iránsky prezident Hasan Rúhání je spokojný, že Irán dosiahol v jadrovej dohode s mocnosťami svoje hlavné ciele. Podľa jeho slov treba nasledovať cestu konštruktívnej spolupráce so svetom.
An-Nimra považovaného sa vodcu hnutia za zrovnoprávnenie šiitskej menšiny v Saudskej Arábii popravili v sobotu spolu s viac ako 40 ďalšími osobami usvedčenými z terorizmu.
Hasan Rúhání prezradil, že v septembri na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku sa ho pýtali, ktorého z amerických prezidentských kandidátov by uprednostnil.
Kým Rúhání je s dohodou spokojný, najvyšší iránsky duchovný, ajatolláh Alí Chameneí sa minulú sobotu vyjadril, že odpor jeho krajiny voči podľa neho arogantným Spojeným štátom nepoľaví.
V prípade, že Kongres USA dohodu odmietne, americký prezident Barack Obama vyhlásil, že využije svoje právo veta. Jeho prekonanie by si vyžiadalo dvojtretinovú väčšinu v oboch komorách Kongresu.
Iránsky prezident ešte v utorok vyhlásil, že úspešné zavŕšenie dlhoročných rokovaní je začiatkom novej kapitoly vo vzťahoch Iránu so svetom. Doterajšie sankcie pritom označil za neúčinné a ubezpečil, že islamská republika sa nikdy neusilovala o výrobu jadrovej zbrane.
Napriek tomu, že niektoré veľmoci dohodu s Teheránom vítajú, nájdu sa aj také, ktoré ju odsudzujú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu označil v prvom momente uzavretie dohody za strašný omyl historických rozmerov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan zdôraznil svoje presvedčenie, že terorizmus je najväčším problémom, ktorému je v súčasnosti vystavený moslimský svet.