Zobraziť predchádzajúce
Na Atatürkovom letisku v Istanbule útočili teroristi

Video: Teroristi zabili na letisku v Istanbule desiatky ľudí

Útok na Atatürkovom letisku v tureckej metropole Istanbul vykonali traja samovražední atentátnici, ktorí sa priviezli k letisku v taxíku. ISTANBUL 28. júna (WebNoviny.sk) – Najmenej 41 mŕtvych si v utorok večer vyžiadal teroristický útok na Atatürkovom letisku v tureckej metropole Istanbul. V stredu to oznámil istanbulský guvernér Vasip Šahin. Dodal, že zranenia utrpelo prinajmenšom ďalších 239 ľudí, z ktorých už 109 prepustili z nemocnice. Podľa nemenovaného tureckého predstaviteľa nie sú v bilancii obetí započítaní traja samovražední bomboví atentátnici, zrejme teroristi z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS). Medzi doposiaľ potvrdenými obeťami je podľa úradu guvernéra desať cudzincov, tri osoby s dvojitým občianstvom a prinajmenšom 23 Turkov. Spomedzi usmrtených cudzincov pochádzali päť zo Saudskej Arábie, ďalší dvaja boli z Iraku. Po jednom mŕtvom zaznamenali aj krajiny Tunis, Uzbekistan, Čína, Irán a Jordánsko. Palestínsky veľvyslanec v Turecku Faíd Mustafá podľa agentúry AP uviedol, že medzi mŕtvymi je aj 28-ročná Palestínčanka pochádzajúca z Predjordánska. Zranenia podľa jeho slov utrpelo tiež ďalších šesť Palestínčanov. Konzul Ukrajiny v Istanbule Vasyľ Bodnar informoval, že jednou z obetí je aj ukrajinská občianka. Podľa predbežných informácií žena zomrela na stratu krvi po tom, ako ju zasiahli úlomky do nohy, povedal Bodnar. „Ďalší občan Ukrajiny by mal byť medzi zranenými, ale táto informácia nie je zatiaľ potvrdená,“ citovala konzula agentúra Ukrinform. Obrazom: Na Atatürkovom letisku v Istanbule útočili teroristi Útočníci možno boli až štyria Podľa tureckého premiéra Binalia Yildirima útok vykonali traja samovražední atentátnici, ktorí sa priviezli k letisku v taxíku. Po vystúpení začali strieľať a následne sa vyhodili do vzduchu. Na otázku, či potenciálny štvrtiny útočník mohol uniknúť, odpovedal, že vyšetrovatelia takúto informáciu nemajú, ale zvažujú každú možnosť. Dvaja útočníci odpálili svoje výbušniny pri vchode k príletovej časti medzinárodného terminálu po tom, čo polícia začala na nich strieľať, zatiaľ čo tretí sa vyhodil do vzduchu na parkovisku. Na sociálnych sieťach sa však objavilo video zachytávajúce muža, ktorého prenikol až do terminálu, kde ho zasiahla policajná streľba, pričom po páde na zem pustil svoj samopal a ležiac odpálil výbušninu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval po útoku v Istanbule medzinárodné spoločenstvo na spoločný boji proti terorizmu. „Ak sa štátom a ľudstvu nepodarí spojiť svoje sily a viesť spoločný boj proti teroristickým skupinám, potom sa všetky scenáre, ktorých sa obávame, stanú jedného dňa realitou,“ uviedol Erdogan vo vyhlásení. Útok podľa neho nemá iný účel, než vytvoriť propagandu proti Turecku, v rámci ktorej sa prelieva krv nevinných ľudí a šíri strach. Turecko sa v uplynulom období stalo opakovane terčom útokov extrémistov, väčšinou kurdských militantov alebo prívržencov IS. Tejto skupine sa pripisuje aj útok z októbra 2015, ktorý si v Ankrare vyžiadal viac ako 100 mŕtvych. https://www.youtube.com/watch?v=vE2NTMWf8IU Letisko čiastočne obnovilo svoju prevádzku Po útoku Atatürkovo letisko, ktoré vlani odbavilo viac ako 60 miliónov cestujúcich, okamžite pozastavilo všetky prílety a odlety. Ešte počas noci letisko osobne navštívil turecký premiér Binali Yildirim a oficiálne ohlásil jeho znovuotvorenie. Podľa správ tureckých médií v stredu v skorých ranných hodinách na Atatürkovom letisku obnovili vybavovanie prichádzajúcich letov. Ako prvé tam pristáli lietadlá domácej spoločnosti Turkish Airlines. Prvé lietadlá Turkish Airlines a niekoľkých lokálnych aerolínií by mali z istanbulského letiska vzlietnuť okolo 09.00 h miestneho času (08.00 h SELČ). Cestujúci už boli vpustení do odletových hál. Letisko však bude v priebehu dňa pravdepodobne fungovať len v obmedzenom režime, keďže spoločnosť Turkish Airlines avizovala zrušenie viac ako 340 na stredu plánovaných letov. Postihnutým cestujúcim ponúkla stornovanie alebo preobjednanie leteniek na iný termín. Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) po útoku okamžite až do odvolania zrušil všetky lety amerických lietadiel z Istanbulu do USA a opačne. Ruská spoločnosť Aeroflot zrušila jeden stredajší let z Moskvy; ďalšie jej lietadlo, ktoré v utorok večer smerovalo do Turecka, sa vrátilo do ruskej metropoly. Po niekoľkých hodinách bol ráno zrušený aj úplný zákaz letov amerických lietadiel z Istanbulu do USA a opačne, ktorý vydal Federálny úrad pre letectvo (FAA). Hrozba terorizmu podľa Trumpa nikdy nebola väčšia Slovensko ubezpečuje Turecko o svojej podpore v boji proti medzinárodnému terorizmu. V súvislosti s teroristickým útokom, ktorý sa stal v utorok 28. júna, to v sústrastnom telegrame prezidentovi Tureckej republiky Recepovi Tayyipovi Erdoganovi uviedol prezident SR Andrej Kiska. Agentúru SITA o tom informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. „Som hlboko otrasený následkami teroristického útoku na medzinárodné letisko v Istanbule a smutnými správami o desiatkach vyhasnutých životov a veľkom počte ranených. Prísne odsudzujeme tento barbarský čin, ako aj všetky teroristické útoky na nevinných ľudí. V mene svojom, ako aj v mene občanov Slovenskej republiky vyjadrujem Vám a pozostalým obetí úprimnú sústrasť a zraneným prajem skoré uzdravenie,“ napísal Kiska v telegrame. Sústrasť Turecku vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin. Informovala o tom agentúra AP. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že tento útok je „len ďalšou pripomienkou dôležitosti spoločného úsilia v boji proti našej spoločnej hrozbe – terorizmu“. Podľa AP Putin vyjadrí sústrasť aj v telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Peskov podľa agentúry TASS povedal, že o výsledku telefonátu bude médiá neskôr informovať. Ide o prvý rozhovor medzi Putinom a Erdoganom od vlaňajšieho zostrelenia ruského bombardéra tureckou stíhačkou v sýrsko-tureckom pohraničí. Peskov v pondelok informoval, že Erdogan sa za zostrelenie lietadla ospravedlnil. Erdoganovo ospravedlnenie označil za „veľmi dôležitý“ krok. Vzťahy oboch krajín sa však podľa neho nemôžu okamžite vrátiť na pôvodnú úroveň. Pravdepodobný prezidentský kandidát Republikánskej strany Donald Trump v reakcii na teroristický útok v Istanbule uviedol, že hrozba terorizmu nikdy nebola väčšia. „Naši nepriatelia sú brutálni a nemilosrdní a urobia všetko pre to, aby zavraždili tých, ktorí sa nepodrobia ich vôli. Teraz musíme podniknúť kroky na ochranu Ameriky pred teroristami a urobiť všetko, čo je v našich silách, na zlepšenie bezpečnosti, aby sme udržali Ameriku v bezpečí,“ citovala Trumpa agentúra Reuters.
Euro 2016

Rusko podmienečne vylúčili z Euro 2016

UEFA vyslovila ortieľ za výtržnosti ruských priaznivcov na európskom šampionáte. PARÍŽ 14. júna (WebNoviny.sk) – Najbližší súper Slovenska v B-skupine futbalových majstrovstiev Európy vo Francúzsku Rusko je podmienečne vylúčené z turnaja. Za výtržnosti svojich fanúšikov v Marseille, mieste konania sobotňajšieho stretnutia s Anglickom, zaplatí Ruský futbalový zväz (RFS) pokutu 150 000 eur. Podmienka platí do konca podujatia a môže sa zmeniť na priamy trest V utorok o tom rozhodla kontrolná, etická a disciplinárna komisia organizujúcej Európskej futbalovej únie (UEFA). Zhodnotila pri tom udalosti zo štadióna Vélodrome – nepokoje na tribúnach, použitie pyrotechniky a rasistické správanie ruských priaznivcov. Komisia uložila trest v súlade s článkom 20 disciplinárneho poriadku. Podmienka platí do konca podujatia a môže sa zmeniť na priamy trest v prípade opakovaného porušenia pravidiel na štadiónoch. Proti rozhodnutiu sa dá odvolať. Netýka sa udalostí mimo štadiónov, ktoré nespadajú pod právomoc UEFA. Zverenci Leonida Sluckého v predmetnom stretnutí dosiahli s Angličanmi remízu 1:1. Pred súbojom so Slovákmi ruský kormidelník vyslovil presvedčenie, že jeho tím bude na turnaji pokračovať. „Včera sme sa prihovorili fanúšikom a požiadali sme ich, aby sa správali podľa pravidiel a boli pokojní. Potrebujeme ich podporu. Sme si istí, že naši priaznivci nedajú podnet na diskvalifikáciu nášho tímu,“ povedal kormidelník ruského národného mužstva Sluckij, doplnil ho útočník Arťom Dziuba: „Veríme, že sa vyhneme diskvalifikácii. Chápeme, že takéto situácie môžu nastať, ale nemalo by sa to diať. Sme radi, že sme tu; bolo by hlúpe a bolo by sklamaním, ak by nás takto vyradili.“ Rusi svyčíňajú už na druhom kontinentálnom šampionáte za sebou Zatiaľ čo pár dní pred začiatkom súboja zamestnali francúzsku políciu britskí občania, ktorí sa v Marseille pobili s miestnymi, po príchode ruských priaznivcov sa karta obrátila. Po záverečnom hvizde na Stade Vélodrome skupina agresívnych Rusov v hľadisku napadla slabo chránený anglický sektor a prinútila na útek aj rodičov s deťmi. Násilnosti pokračovali aj v meste a marseilleský prokurátor označil za zodpovednú skupinu asi 150 špeciálne vycvičených mužov. Fanúšikovia z krajiny usporiadateľov majstrovstiev sveta 2018 sa postarali o najväčšie nepokoje už na druhom kontinentálnom šampionáte za sebou. Pred štyrmi rokmi počas zápasu s Českom napadli usporiadateľskú službu v poľskom Vroclave a v kvalifikácii ME 2016 im hrozilo, že tri domáce zápasy budú hrať pred prázdnymi tribúnami. UEFA dokonca navrhovala odrátať Rusku šesť bodov, ale RFS odvolaním dosiahla prijateľnejší podmienečný trest. Pokuta 120-tisíc eur zostala v platnosti. Ďalších 30-tisíc eur stáli Rusov rasistické opičie pokriky na adresu českého obrancu tmavej pleti Theodora Gebre Selassieho. Výzva z Kremľa Z moskovského Kremľa zaznela výzva do Francúzska pre ruských futbalových fanúšikov, aby počas majstrovstiev Európy rešpektovali zákony usporiadateľskej krajiny a neodpovedali na provokácie. „Medze zákona prekročili príslušníci viacerých štátov, ktorí sa zapojili do násilností v Marseille a iných mestách. Považujeme to za neprijateľné a od našich občanov očakávame, že si budú ctiť zákony hostiteľskej krajiny,“ povedal Dmitrij Peskov, hovorca prezidenta Vladimira Putina. Formálne odsúdil tiež vyhlásenia viacerých predstaviteľov Ruskej federácie, ktorí výtržníkov podporili: „Nemôžeme s týmito vyjadreniami súhlasiť. Nereprezentujú oficiálny postoj.“ Francúzi hrozia vyhostením pre podnecovateľov nepokojov. Podľa Peskova je konzulárny úrad v Paríži pripravený brániť práva ruských občanov. Ruský tím odohrá najbližší zápas v stredu v LiIle proti Slovensku, svoje účinkovanie v základnej B-skupine uzavrie v pondelok 20. júna súbojom s Walesom v Toulouse. Tieto správy prinášame s podporou internetových stávok eTIPOS.sk.
Putin

Video: Putin si chcel pozrieť nový džíp, kľučka sa odtrhla

Auto si chcel prezrieť zvnútra, ale kľučka na dverách na strane spolujazdca sa zasekla. Keď sa dvere pokúsil otvoriť generál Alexandr Ševčenko, kľučka mu zostala v ruke. Moskva 13. mája (WebNoviny.sk) – Prehliadku novej ruskej vojenskej techniky, ktorý vo štvrtok čiernomorskom letovisku Soči absolvoval ruský prezident Vladimir Putin, sprevádzalo faux-pas. Prezidenta totiž zaujal jeden z exponátov – vojenský džíp UAZ Patriot, na ktorý sa dá namontovať veľkorážny guľomet. Auto si chcel prezrieť aj zvnútra, ale kľučka na dverách na strane spolujazdca sa zasekla. Keď sa dvere pokúsil otvoriť generál Alexandr Ševčenko, kľučka mu zostala v ruke.„Chlapík,“ povedal mu na to Putin a zasmial sa. Pristupovať k tejto príhode s humorom – ako ku kuriozite a „nepreháňať s reakciami“ – odporučil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, keď ho novinári žiadali o vyjadrenie k incidentu. Ubezpečil ich, že kľučka je už na svojom mieste. Dodal, že „netreba čakať ani nijaké disciplinárne opatrenia“. „Táto historka nemá nič spoločné s kvalitou auta, nemôže poslúžiť ako zámienka na jeho hodnotenie, preto k podobným kuriozitám pristupujte s humorom a zhovievavosťou,“ vyzval Peskov. Podľa RIA Novosti konštruktéri vysvetlili, že k faux-pas s dvermi došlo pre to, že boli zablokované, keďže motor ešte nebol naštartovaný. https://www.youtube.com/watch?v=QDKYlM7GXSw
Sojuz

Rusi odhalili príčinu prvého neúspešného štartu rakety Sojuz

Hlavný diel zodpovednosti za neúspech ponesie vedenie jekaterinburského NPOA a osoby, ktoré zodpovedali za skúšky pozemných systémov riadenia na kozmodróme. Moskva 5. mája (WebNoviny.sk) – Príčinou neúspešného štartu nosnej rakety Sojuz 2.1a z nového ruského kozmodrómu Vostočnyj bol nesprávne vyrobený kábel. Ruskému denníku Izvestija to oznámil zdroj v ruskej agentúre Roskosmos. Zdroj uviedol, že vedci si situáciu, ku ktorej došlo krátko pred štartom z Vostočného, nasimulovali v laboratóriách štátneho vedecko-výskumného združenia pre automatiku akademika Semichatova (NPOA) v Jekaterinburgu a dospeli k záveru, že použitý kábel nebol vyrobený v súlade s projektovou dokumentáciou. Podľa zdroja hlavný diel zodpovednosti za neúspech ponesie vedenie jekaterinburského NPOA a osoby, ktoré zodpovedali za skúšky pozemných systémov riadenia na kozmodróme. Prvý štart z nového kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe sa mal uskutočniť 27. apríla, keď z neho mala o 05.01 h moskovského času (04.01 h SELČ) odštartovať nosná raketa Sojuz-2.1a s tromi ruskými družicami. Automatické systémy však 90 sekúnd pred plánovaným termínom vypustenia rakety celý proces zastavili. Štart odložili o 24 hodín. Druhý pokus o štart bol už úspešný. Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý bol pri štarte a neúspech ho veľmi nahneval, následne pokarhal vicepremiéra Dmitrija Rogozina, ktorý je zodpovedný za oblasť kozmonautiky. Šéfovi Roskosmosu Igorovi Komarovovi sa za neúspech prvého štartu dostalo dokonca prísneho pokarhania, uviedol 28. apríla hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Riaditeľ NPOA Leonid Šalimov bol oficiálne informovaný o „svojej neplnej kvalifikácii na svoju funkciu“, čo je posledné varovanie, predchádzajúce výpovedi. https://www.youtube.com/watch?v=SkvBiD-XSeQ
ropa ťažba

Ropné veľmoci uvažujú o zmrazení produkcie

Rusko, Saudská Arábia, Katar a Venezuela sú pripravené zmraziť ťažbu ropy na januárových úrovniach, musia sa však pripojiť aj ostatné producentské krajiny, tvrdí ruský minister energetiky Alexander Novak.
Alexander Litvinenko

Moskva bude na vyšetrovanie Litvinenka reagovať diplomaticky

Britský vyšetrujúci sudca zverejnil svoju správu o okolnostiach Litvinenkovej smrti, z ktorej vyplýva, že „operáciu (ruskej kontrarozviedky) FSB na likvidáciu Litvinenka pravdepodobne odobril (Nikolaj) Patrušev, vtedajší šéf FSB, ako aj prezident (Vladimir) Putin“.
Zobraziť viac