BRATISLAVA 9. decembra (WEBNOVINY) – Parlament neschválil novely zákonov o majetku obcí a vyšších územných celkov, ktorými nezaradený poslanec Alojz Hlina presadzoval transparentnejšie predaje majetku samospráv, či už miestnych alebo krajských.
Novelami chcel opozičný zákonodarca zamedziť zneužívaniu inštitútu predaja a prenájmu majetku obce a VÚC z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý často slúži len na zakrytie pre samosprávy nevýhodného predaja alebo prenájmu majetku.
Hlinovi neschválili transparentnejšie predaje majetku
Pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa zavádzal Hlina dlhšiu lehotu na zverejnenie takéhoto zámeru, a to z najmenej 15 na 30 dní. Ak by sa do 15. dňa odo dňa zverejnenia prihlásil iný záujemca o kúpu predmetného majetku a jeho ponuka kúpnej ceny za odkúpenie majetku obce bude minimálne o 20 percent vyššia, ako je kúpna cena vo zverejnenom prípade hodnom osobitného zreteľa, obecné zastupiteľstvo by najprv hlasovalo o vyššej ponuke.
Záujemcovia o kúpu majetku obce by po novom zároveň museli zaplatiť pred hlasovaním o takomto prevode na účet obce preddavok na kúpnu cenu vo výške 30 percent zo sumy, ktorú za predmetný majetok obce ponúkli s tým, že v prípade neschválenia prevodu im ho obec bez zbytočného odkladu vráti. Ak takémuto záujemcovi zastupiteľstvo obce trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov odsúhlasí predaj majetku obce, tento je povinný do tridsiatich dní odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy uhradiť obci zvyšnú časť ponúkanej kúpnej ceny. Rovnaké pravidlá by platili aj pre prenájmy majetku obcí a VÚC z dôvodu hodného osobitného zreteľa.
Lipšicov zákon o lobingu neschválili
Právna norma vychádzala z návrhu zákona o lobingu z roku 2005, ktorý vtedy predložil Lipšic ako minister spravodlivosti. Lipšic v návrhu definoval, čo lobing je. Národná rada by podľa jeho právnej normy viedla centrálny zoznam lobistov. Vyššie územné celky by viedli takéto registre lobistov v krajoch. Exminister presadzoval, aby verejní funkcionári, najmä ministri, zverejňovali svoj pracovný program sedem dní spätne, aby ľudia vedeli, aké lobistické kontakty absolvovali. Lobista by nesmel sľúbiť pri lobingu dar, lobovaná osoba nemôže dar prijať. Návrh obsahuje sankciu do 50 000 eur, ak by niekto obchádzal zákon.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda podľa Lipšica ustanoviť právnu reguláciu lobingu, práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. Lobing ako živnosť má byť podľa návrhu regulovaný aj v rámci platných ustanovení živnostenského zákona. Lobing a lobistický kontakt ako ich definuje návrh zákona predstavujú podľa Lipšica legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci, osobitne na legislatívnom procese. „Je možné povedať, že niektoré oblasti lobingu a lobistických kontaktov, najmä na strane osôb, u ktorých sa lobuje, sú už dnes regulované. Chýbajú však regulácie na strane tých, ktorí lobing vykonávajú – na strane lobistov,“ konštatuje Lipšic.
Rozpočet na obranu sa zvyšovať nebude, rozhodol parlament
Zmajkovičová vie, prečo jej bufety neprešli v parlamente
Smeráci neprelomili Kiskovo veto, Tomanová spadla zo schodov
Zákon o lobingu, ktorý navrhli figeľovci, zmietli zo stola
Poslanci si zaspievali koledy, opozícia Počiatka neodvolala
Lobistickým kontaktom sa rozumie podľa neho taký kontakt, resp. komunikácia s verejným činiteľom, ktorá má za cieľ priamo ovplyvniť obsah pripravovaného alebo schvaľovaného dokumentu legislatívnej alebo inej povahy. Ak je lobing vykonávaný ako podnikanie, teda za odplatu a v prospech tretích osôb, je ho možné podľa návrhu vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia na výkon lobingu.
Parlament zamietol aj Lipšicov návrh zákona o komunikačných systémoch osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou. Opozičný poslanec navrhoval definovať nové komunikačné formy pre ľudí so sluchovým postihnutím a osoby s hluchoslepotou. Zároveň by si títo ľudia mohli voliť vlastný komunikačný systém kombináciou rôznych foriem, ktoré priamo reflektujú stupeň ich zdravotného postihnutia, individuálne potreby a komunikačné preferencie. V prípade osôb so sluchovým postihnutím a osôb s hluchoslepotou sa nedá totiž s určitosťou stanoviť univerzálny spôsob či jedna forma komunikácie, ako je to v slovenskej legislatíve dnes.
Lipšicovi extra zdanenie nadmerných úrokov z omeškania neprešlo
Plénum Lipšicov návrh novely zákona o dani z príjmov pri hlasovaní neposunulo do druhého čítania. Podľa tohto návrhu by po vyhratom súdnom spore so subjektom verejnej správy dostala druhá strana istinu a aj úroky z omeškania vo výške, ako je to určené nariadením vlády. Teda základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky zvýšenú o päť percentuálnych bodov. Ak by súdom priznané úroky z omeškania boli vyššie, na ostatnú časť by sa uplatňovala daň z príjmu vo výške až 99 percent.
Podľa Lipšica by tak peniaze, ktoré by mali byť verejnými organizáciami vyplácané na špekulatívne vysokých úrokoch z omeškania, skončili späť v štátnej kase. „Aby raz a navždy prestal stav, čo je trošku Klondajk na Slovensku, keď vplyvné skupiny si cez takéto nevýhodné úroky z omeškania vysúdia obrovské milióny eur,“ vyhlásil Lipšic ešte koncom septembra pri predstavovaní svojho návrhu.
Podľa Kažimíra musí návrh prejsť ústavnými expertmi
Ministerstvo financií vo svojom stanovisku k návrhu len zobralo na vedomie, že v prípade zavedenia by mal pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Minister financií Peter Kažimír však ešte v októbri v reakcii na Lipšicov návrh uviedol, že nápad extra zdanenia nadmerných úrokov z omeškania ako taký nezavrhuje. Podľa neho však musí prejsť posúdením ústavnými expertmi, či je návrh v súlade s Ústavou SR. Posúdiť by ho preto podľa Kažimíra mal aj rezort spravodlivosti.
Poslanci do druhého čítania neposunuli ani ďalší Lipšicov návrh, ktorým chcel novelizovať zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Podľa poslanca totiž nie je dôvod, aby zdravotne ťažko postihnutému človeku, ktorému sa poskytuje pobytová celoročná sociálna služba, boli odoprené všetky príspevky na zvýšené výdavky v súvislosti s jeho ťažkým zdravotným postihnutím. Tento prístup vychádza podľa Lipšica zrejme z názoru, že keď je klient umiestnený v celoročnom pobytovom zariadení, tak všetko potrebné mu zabezpečuje zariadenie. Tento prístup nezohľadňuje všetky potreby a individuálne požiadavky klienta a odkazuje klienta len do pozície pasívneho obyvateľa zariadenia.
Namieste je podľa Lipšica napríklad požiadavka na ponechanie príspevku na zvýšené výdavky na starostlivosť o vodiaceho psa, pretože hoci je klient v zariadení, vodiaceho psa potrebuje na svoje individuálne presuny aj mimo zariadenia. Poslanec chcel tiež vyriešiť tieto problémy v prípade príspevku na diétne stravovanie či príspevku na opatrovanie dieťaťa, keďže zdravotný stav viacerých ťažko zdravotne postihnutých detí vyžaduje prítomnosť a podporu rodiča – opatrovateľa, ktorú zdravotnícke zariadenie často nemôže vzhľadom na špecifikum ochorenia a zvýšenú potrebu opatery poskytnúť v potrebnom rozsahu a kvalite.
Beblavému zamietli ľahšie fungovanie samospráv
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý neúspešne navrhoval, aby všetky nové aj novelizované zákony, ktoré sa týkajú kompetencií samospráv, boli účinné od 1. januára kalendárneho roka. „Vzhľadom na rozsah originálnych a prenesených kompetencií totiž niektoré samosprávy objektívne nemôžu byť schopné sledovať a aplikovať všetky zmeny vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Ďalšie samosprávy si musia na túto činnosť platiť právnika, ktorý by mohol byť využitý v iných oblastiach,“ vysvetľoval Beblavý.
Návrh by podľa neho pomohol fungovaniu samospráv, pretože jej príslušné orgány by sa mohli venovať svojim existujúcim povinnostiam a „iba na začiatku roka by sa oboznámili s tým, čo sa v týchto povinnostiach zmenilo, respektíve aké nové povinnosti boli územnej samospráve uložené“. Mestá, obce a vyššie územné celky by tak nemuseli sledovať zmeny zákonov počas celého roka, ale oboznámili by sa s nimi len raz, a to na začiatku roka.
Účinnosť zákonov pre samosprávu od začiatku roka by sa netýkala skrátených legislatívnych konaní, o ktorých sa rokuje pri nepredvídateľných udalostiach, pri ohrození základných ľudských práv a slobôd a bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody.
Parlament neschválil ani Beblavého novelu zákona o matrikách, ktorou presadzoval, aby obce mohli nazerať do matriky a vyhotovovať výpisy z matriky pre uvítanie dieťaťa do života a gratulácie obyvateľom pri životných jubileách. Opozičný poslanec tak chcel umožniť samosprávam lepší výkon činnosti, ktorý ju priblíži k obyvateľom a ktorými bude môcť legálnym spôsobom reagovať na narodenia a výročia obyvateľov. Obec podľa Beblavého už síce v súčasnosti môže do matriky nahliadať, ale to sa týka úradných potrieb podľa osobitného zákona.
Novela zákona o doprave na dráhach neprešla do druhého čítania
Opozičný poslanec Miroslav Beblavý navrhoval vytvoriť predpoklady pre efektívnejšiu činnosť obchodných spoločností, ktoré integrujú alebo budú integrovať dopravné služby v niektorom z regiónov. Tieto obchodné spoločnosti by podľa neho preto mali mať oprávnenie žiadať údaje a skutočnosti z oblasti dopravy od orgánov verejnej moci, aby ich pri svojom fungovaní mohli využiť, napríklad o vyťaženosti ciest či správaní sa cestujúcich.
„Z prijatia návrhu by mala konkrétny úžitok už existujúca obchodná spoločnosť integrujúca dopravné služby v bratislavskom regióne. Podľa údajov z jej webového sídla ju vlastní zo 65 percent Bratislavský samosprávy kraj a z 35 percent Hlavné mesto SR Bratislava,“ zdôvodnil svoj návrh Beblavý. Z tejto štruktúry vlastníctva sa podľa neho vychádzalo aj pri tvorbe návrhu zákona. Informačné oprávnenie by mala len obchodná spoločnosť založená najmä za účelom integrácie dopravných služieb, v ktorej majú majoritnú účasť obec s vyšším územným celkom. Umožnilo by to vznik obchodných spoločností s informačným oprávnením v iných častiach Slovenska.
