BRATISLAVA 1. marca (WEBNOVINY) – Opoziční poslanci sa spojili v záujme pomoci mladým ľuďom a do parlamentu predkladajú balíček deviatich zákonov, ktoré majú pomôcť lepšiemu uplatneniu sa mladých.
Opozícia zároveň listom oslovila ministrov školstva, sociálnych vecí a spravodlivosti, ktorých rezortov sa zmeny týkajú, keďže s nimi chce diskutovať o podpore návrhov. „Mladí od 20 do 29 rokov tvoria až tretinu všetkých nezamestnaných. Samotná vláda zverejnila v Stratégii SR pre mládež na roky 2014 až 2020, že 70 percent mladých chce odísť zo Slovenska,“ uviedol poslanec Miroslav Beblavý.
Štát by prispel na prax
Opozičné strany navrhujú právo na štátom financovanú absolventskú prax s príspevkom u zamestnávateľov, ktorí reálne absolventov prijímajú. Žiaci stredných odborných škôl by podľa poslankyne Jany Žitňanskej mali povinne vykonávať prax u skutočných, reálnych zamestnávateľov. V službách zamestnanosti by sa mala zaviesť možnosť uhrádzať zamestnávateľom náklady na praktické vyučovanie. Verejný sektor by mal uznávať aj prax získanú počas štúdia a v rámci živnosti.
Podporu zamestnávania absolventov by podľa opozície pomohlo zlepšiť aj zníženie odvodov pre zamestnávateľa podobne, ako to dnes funguje u dlhodobo nezamestnaných. Zamestnávateľ, ktorý zamestná absolventov stredných a vysokých škôl, by 12 mesiacov za nich platil nižšie odvody. Zjednotiť by sa mala aj suma, z ktorej stredoškoláci a vysokoškoláci nemusia platiť odvody, na úroveň 159 eur.
Minimálne náklady
Ministerstvo školstva by podľa poslanca za SaS Martina Poliačika malo informovať žiakov, študentov a rodičov o platoch a miere nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl podľa jednotlivých škôl a odborov. Predchádzajúci minister Eugen Jurzyca zaviedol túto povinnosť pre vysoké školy, terajší minister Dušan Čaplovič so zverejňovaním prestal.
Podľa Poliačika by sa povinnosť zverejňovať údaje o zamestnanosti mala rozšíriť aj o stredné školy. „Vyžaduje si to len výmenu údajov medzi registrami ministerstva školstva a Sociálnou povinnosťou. Je to jednoduché, už raz vyskúšané a s minimálnymi nákladmi,“ konštatoval Poliačik. Rodičia i študenti by tak vedeli lepšie posúdiť úspešnosť školy pri uplatňovaní študentov na trhu práce.
Poslanec za KDH Martin Fronc navrhuje reálne zaviesť prakticky orientované tzv. profesijné bakalárske programy. Rovnako by verejný sektor v niektorých oblastiach mal znížiť triedy požadovaného vzdelania z vysokoškolského na bakalárske.
Právnikom chcú skrátiť prax
Skrátiť by sa podľa Beblavého mala aj dĺžka povinnej praxe pre právnické profesie opäť na tri roky, ktorú minister spravodlivosti Tomáš Borec na začiatku volebného obdobia predĺžil na päť. Advokáti, notári, či exekútori by tak mohli profesijné skúšky skladať po troch a nie piatich rokoch praxe.
Opozícia chce rovnako zrovnoprávniť dlžníkov vo Fonde na podporu vzdelávania s ostatnými dlžníkmi, teda aby aj oni mohli splatiť úver predčasne bez pokuty a tiež požiadať fond o možnosť nesplácať pôžičku okrem úroku po narodení dieťaťa.
Beblavý zdôraznil, že ide o odborné, nie politické návrhy a verí, že aspoň časť z nich podporí aj vládny Smer-SD. Poslanec za Most-Híd Árpád Érsek pripomenul, že ak oblasť zdravotníctva sa dotýka najviac našich rodičov, školstvo sa týka našich detí. Školy dnes podľa jeho slov chrlia množstvo absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, balíček zmien by to mohol zmeniť.
