BRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) – Opozičné strany Most-Híd a KDH požiadajú o zvolanie mimoriadneho rokovania parlamentného finančného výboru. Chcú sa na ňom pýtať guvernéra Národnej banky Slovenska, čo bude pre našu krajinu znamenať spustenie kvantitatívneho uvoľňovania Európskej centrálnej banky a taktiež, aký vplyv na Slovensko bude mať situácia v Grécku.
O podobné rokovanie sa na riadnom finančnom výbore už poslanci pokúšali, guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch sa však na ňom podľa podpredsedu Mosta-Híd Ivana Švejnu zúčastniť odmietol.
„Sa nám zdá strašne zvláštny prístup guvernéra NBS, ktorý je nominantom vlády, v tejto otázke, lebo jednoducho sú to závažné otázky,“ povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii Švejna. Podľa podpredsedu KDH Miloša Moravčíka totiž program kvantitatívneho uvoľňovania ECB, ktorý bol oficiálne spustený v pondelok, môže znamenať vytváranie bublín, pri ktorých prasknutí hrozí ďalšia vlna krízy.
Slovensko sa podľa Moravčíka nedokáže ubrániť kríze
„Kvantitatívne uvoľňovanie významne zvyšuje riziko novej vlny krízy po fáze krátkeho umelého rastu. Slovensko, ako malé, sa nebude schopné tomu ubrániť,“ tvrdí Moravčík. Ako dodal, jedna z bublín sa vďaka tomu môže vytvárať na realitnom trhu, kvôli rastúcim cenám nehnuteľností vplyvom lacných hypoték.
Ministri eurozóny rozhodnú v Bruseli o gréckych reformách
Centrálna banka začala tlačiť peniaze, úroky drží na minime
Podobne môže vzniknúť bublina aj v oblasti podnikania, kde „tlačenie peňazí“ bude znamenať extrémne lacné úvery, ktoré môžu smerovať aj do riskantných projektov. Zároveň tvrdí, že politika nízkych úrokov cez kvantitatívne uvoľňovanie podporuje nezodpovedné správanie vlád, ktoré majú možnosť požičiavať si lacno, dlhy rastú a nemusia robiť reformy.
Poslanci budú chcieť aj odpovede na vplyv Gréckeho vývoja
Podobne budú chcieť poslanci od guvernéra centrálnej banky odpovede aj na otázky vplyvu vývoja situácie v Grécku na Slovensko. Nová vláda totiž podľa Švejnu odmieta plniť dohody, ktoré boli dohodnuté s predchádzajúcim kabinetom a vyhráža sa novými voľbami či referendom.
Rokovanie mimoriadneho finančného výboru by sa malo uskutočniť do sedem dní od jeho zvolania. Podľa Švejnu zostáva otázne, či guvernér NBS na takéto rokovanie pozvanie príjme. V každom prípade chcú tieto témy otvárať či na rokovaní výboru alebo aj v pléne parlamentu.
Kvantitatívne uvoľňovanie predstavuje nesterilizované nákupy súkromných a verejných cenných papierov zo strany ECB, pričom základom budú nákupy štátnych bondov. ECB by mala v rámci programu nakupovať štátne dlhopisy so splatnosťou dva až 30 rokov, ktoré budú denominované v eurách a budú sa nachádzať v investičnom pásme. Celkový objem nákupov by mal predstavovať 60 miliard eur mesačne a štartuje 9. marca. Trvať by mal do septembra 2016.
