BRATISLAVA 29. augusta (WebNoviny.sk) – Okresný súd Bratislava I bude v septembri rozhodovať o druhom návrhu na exekúciu automobilov Najvyššieho súdu (NS) SR. Termín je vytýčený na 19. septembra, potvrdil agentúre SITA hovorca NS SR Boris Urbančík. Sudkyňa Jana Zemková sa prostredníctvom exekúcie snaží vymôcť pohľadávku na základe uznanej antidiskriminačnej žaloby, navrhuje exekvovať automobily NS SR. Súd ale požaduje exekúciu zastaviť.
Najvyšší súd argumentuje, že päť vozidiel, konkrétne VW Passat, Ford Galaxy, Škoda Superb, Škoda Octavia a minivan, sú nevyhnutným majetkom potrebným pre plnenie úloh tejto inštitúcie. Prostredníctvom nich zabezpečuje napríklad prepravu spisových materiálov medzi dvoma pracoviskami súdu, ako aj medzi NS SR a nižšie postavenými súdmi, taktiež zabezpečuje prepravu delegácií súdov zo zahraničia alebo prepravu sudcov najvyššieho súdu na povinné školenia. V prípade odobratia vozidiel súdu hrozí podľa jeho právneho zástupcu „neodvratný zásah do práv tisícov účastníkov konaní“.
Harabin toľko nezákonnosti nevidel, exsudcu prerokujú znova
Pôvodne mali exekvovať šesť aút
Okresný súd Bratislava I už 13. mája rozhodol o prvom návrhu sudkyne Eleny Kováčovej na exekúciu. Na základe rozhodnutia súdu by mal Najvyšší súd SR prísť o dve vozidlá. Sudkyňa pôvodne navrhovala exekvovať šesť áut. Jedno z nich najvyšší súd medzičasom predal.
Tri vozidlá Škoda Superb, Octavia combi a minivan sú podľa májového rozhodnutia súdu nevyhnutne potrebné pre plnenie úloh štátu a nemožno ich exekvovať. Ak by toto rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, súd by prišiel o motorové vozidlo miniocooper a VW Passat. Najvyšší súd sa ale už voči nemu v zákonnej lehote odvolal, potvrdil Urbančík. Termín pojednávania v prípade prvého návrhu na Krajskom súde v Bratislave zatiaľ nebol vytýčený.
Okresný súd Bratislava I priznal ešte v roku 2010 niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu SR po stotisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu. Sudcovia sa cítili „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu. Vtedajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin sa voči rozhodnutiu neodvolal. Štát však peniaze sudcom nevyplatil.
Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov
Sudcovia začali v roku 2007 pre vysoké ohodnotenie sudcov Špeciálneho súdu podávať dva druhy žalôb. Niektorí sudcovia podávali žaloby proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a ďalší sudcovia podávali žaloby proti Najvyššiemu súdu SR.
Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov. O nároku približne 450 sudcov bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby alebo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, 180 sudcov vzalo žalobu späť. Proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti právoplatne neuspel nikto, v prospech ministerstva bolo právoplatne meritórne zamietnutých päť žalôb.
Ústavný súd v roku 2009 rozhodol, že príplatky sudcov Špeciálneho súdu sú diskriminačné, parlament ich znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Neskôr tiež rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát.
