Zástupcovia súkromného aj verejného sektora v rámci podujatia VÚB Atlas Talks poukázali na možnosti riešenia úspory energií, vrátane hľadania vhodnej štruktúry financovania opatrení na zvládnutie energetických a klimatických cieľov. V krátkodobom horizonte sa odborníci odporúčajú zamerať na merania, dáta a identifikáciu, kde energiami plytváme. Dlhodobou cestou sú investície do energeticky efektívnejších zelených technológií.
Máme veľké rezervy, kde vieme ušetriť
Šetrenie energií je dnes jednoznačne namieste. Plošné tlačenie by však malo mať určitý limit, aby nedošlo k výraznému spomaleniu národného hospodárstva. „Je to uzavretý kruh, pretože ak spomalíme národné hospodárstvo, nebudeme mať z čoho získať peniaze na financovanie zelených zdrojov,“ hovorí Peter Blaškovitš, generálny riaditeľ Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry. Najväčší problém podľa neho predstavuje hlavne priemyselná výroba, kde by tlak na výraznejšiu úsporu energií znamenal vo väčšine prípadov zmenu technologického procesu. Zmena hlavného energetického nosiča by bola pre podniky investične neúnosná.
Podľa Milana Orlovského, CEO spoločnosti KOOR, ktorá pôsobí v oblasti energetických služieb, sa výrazný priestor na úspory ukazuje v segmente malých a stredných podnikov a tiež štátnych inštitúcií. „Je tu obrovské množstvo malých spotrebičov, ktoré je možné zefektívniť investične aj prevádzkovo. Stretávame sa s tým, že sú to z pohľadu firiem neviditeľné drobnosti, ktorým nevenujú pozornosť. A keď sa zameriame na štát a samosprávy, sme doslova slepí a hluchí. Tento segment nevie vôbec identifikovať svoje zdroje plytvania energiami. Bez merania a digitalizácie ich však nebude možné presne pomenovať a ani odstrániť,“ uviedol v diskusii VÚB Atlas Talks Milan Orlovský. Práve tu podľa neho spočíva potenciál energetického poradenstva, ktoré sa snaží hľadať toto kvantum zdrojov čiastkových úspor energií a poskytuje pre ne presne definované parametre.
Potenciál je aj v štátnych budovách
V segmente administratívnych budov ústredných orgánov štátnej správy, medzi ktoré nespadajú školy a samosprávy, je v reakcií na energetickú krízu určený cieľ dosiahnuť úsporu 15 % v porovnaní s vykurovacou sezónou v roku 2019. „Sme zvyknutí historicky na teplo, pretože bolo lacné, čo už ale dnes neplatí. Zisťujeme, že veľmi plytváme a že musíme zefektívniť merania a hľadať rezervy. Máme veľký priestor dosiahnuť úspory bez toho, aby sa nám nejako výraznejšie znižoval štandard,“ uviedla projektová manažérka v tíme plánu obnovy na Úrade vlády Slovenskej republiky Kristína Korčeková.
Podľa expertky na zelenú obnovu budov existujú tri skupiny faktorov v energetike budov, ktoré treba zohľadniť pri hľadaní úspory, pretože ovplyvňujú ich energetickú náročnosť. Technologické faktory súvisia s tým, aké zariadenia sú použité na kúrenie a chladenie, stavebné faktory v sebe zahŕňajú napr. stav zateplenia budovy a do tretice užívateľské faktory hovoria o tom, ako sa budova využíva. „Pri obnove budovy sa nedá jednoznačne povedať, ktoré kroky skrývajú najväčšiu návratnosť, pretože nemôžete preskočiť určité postupnosti. Napríklad, keď máte nezateplenú budovu, ak aj začnete výmenou technológie, budova na to nebude prispôsobená. Najprv je potrebné budovu zatepliť, aby nevznikali tepelné straty, pričom kapitál na obnovu verejných budov poskytuje skrz mnohé otvorené výzvy aj plán obnovy,“ vysvetlila Kristína Korčeková, podľa ktorej všetky skupiny faktorov vplývajú naraz a je potrebné ich zohľadniť postupne všetky, najrýchlejšie sa však dá ovplyvniť správanie užívateľov.
„Máme tu obrovský potenciál na energetické úspory, je tu veľký investičný dlh, čo sa týka verejného sektoru. Dielčie opatrenia, ktoré pri rôznych analýzach v minulosti vychádzali už ako návratné, sa stávajú s rastúcou cenou energií ešte návratnejšie. Dáva ešte väčšie rácio investovať do seba, doslova niektoré opatrenia sú už samofinancovateľné. Je to však o tom, hľadať mix správneho financovania, aby sa dali dosahovať komplexné a dlhodobé riešenia,“ poznamenal Marian Holúbek, ekonomický analytik a manažér projektov SLOVSEFF a MUNSEFF
Z konkrétnych riešení odporúča firmám okrem iného investovať do modernizácie technologických liniek s nižšou spotrebou, rekonštrukcie osvetlenia či fotovoltaiky. „Každý priemyselný sektor by chcel mať fotovoltaiku, ktorou pokryje aspoň časť svojej úspory, čo môže byť z našich skúseností 20 až 30 %, v závislosti od toho, v akom režime ide. Len treba prekonať bariéry, problémy so získavaním súhlasného stanoviska s prihlásením sa do distribučnej siete.“
Optimálna cesta financovania je mix nenávratných a návratných pôžičiek
Jasným odkazom diskusie VÚB Atlas Talks je nevyhnutnosť vytvoriť symbiózu medzi firemným financovaním a štátnou dotačnou a garančnou schémou, aby sa mohli podnikatelia posúvať ďalej vo svojich zelených investíciách. „Veľmi dobre nám fungovala obdobná spolupráca v rámci riešenia koronakrízy, kedy sme cez Slovenský investičný holding (SIH) podporili množstvo firiem, ktoré na to veľmi dobre reagovali. Išlo však len o záchranu prevádzkového cashflow, nie investičné financovanie, čo by sa malo v tomto prípade zmeniť,“ uviedol Andrej Viceník, vrchný riaditeľ úseku Firemné bankovníctvo vo VÚB banke (člen skupiny Intesa Sanapolo) a dodal, že by mala existovať aj určitá platforma, jednotný systém, ako sa firmy môžu dostať k jasným informáciám, čo sa čerpania dotácií týka.
Na myšlienku nadväzuje aj Peter Blaškovitš, podľa ktorého treba chápať úlohu štátu pri dotáciách primárne v administratívnej rovine. „Spolupráca so SIH by mala zmysel, vytvorili by sa mixované produkty, do ktorých vložíme ako nenávratnú časť európske grantové peniaze a oni tento balík doplnia svojimi úvermi. Banky tak dostanú finančný produkt, na ktorého konečnom predaji sa budú podieľať. Tento spôsob by bol podľa nás najefektívnejší.“
Spolupráca verejného a súkromného sektora pri financovaní projektov zvyšujúcich energetickú efektívnosť budov a prinášajúcich moderné zelené technológie, sa osvedčuje aktuálne aj v rámci rezidenčného trhu. So spoluúčasťou bánk počíta aj rozsiahla schéma na obnovu rodinných domov s alokáciou 500 miliónov eur, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR. Slovenské domácnosti môžu o príspevok na obnovu svojho domu požiadať už od 15. októbra.
Informačný servis