BRATISLAVA 5. mája (WEBNOVINY) – Tohtoročný svetový šampionát v hokeji je aj turnajom malých vzdialeností. Bratislavská Orange aréna i košická Steel aréna majú vo svojom komplexe aj tréningové haly, čo je veľkou výhodou pre zúčastnené mužstvá. Odpadajú dlhé presuny z hotela do hlavnej haly a následne z nej v plnej výzbroji na tréning do inej arény niekde na okraji mesta. Navyše, hotely v Bratislave a v Košiciach sú vzdialené od hál iba pár minút. Hráči, tréneri i ďalší členovia realizačných tímov si to len pochvaľujú.
Uľahčuje to aj prácu akreditovaných novinárov, ktorí nemusia absolvovať presuny a pracovať môžu na jednom mieste. Z tlačového strediska v Bratislave je to do tréningovej haly asi 10 sekúnd, do hlavnej na mediálnu tribúnu trvá cesta približne 2 minúty, v mixzóne, kde hráči odpovedajú na rozhovory, ste do pol minúty. Rovnako to je v Košiciach. V Steel aréne sa cez okná z tlačového strediska pozeráte do tréningovej haly, na svoje miesta v hľadisku to máte ani nie minútu, v mixzóne ste do dvoch minút. Toto je naozaj komfort.
Naposledy niečo podobné čo sa týka spojenia hlavnej a tréningovej haly sme mohli zažiť v Moskve 2007, kde boli haly spojené s tréningovými arénami. Problém v ruskej metropole však bol, že z hotelov tímy i novinári cestovali niektorí aj vyše hodinu. A ak sa náhodou vaše vozidlo ocitlo v zápche, tak aj dve alebo tri. Vlani v Kolíne zasa tréningová hala bola od hlavnej vzdialená asi 6 minút pešej chôdze. Hráči však do nej museli cestovať autobusom oblečení už do výstroja, keďže šatne mali v hlavnej aréne.
Na cestovanie jeden z najhorších šampionátov bol vo švajčiarskom Klotene 2009. Pre všetkých boli veľmi unavujúce presuny do dedinky Dübendorf, ktorá sa nachádza asi 15 km od Klotenu. Zdržiavalo to pri práci a unavovalo to aj tímy. Najhoršie bolo, ak ste sa rozhodli vybrať na tréning a až na ňom ste zistili, že ho zrušili.
Na všetkých predchádzajúcich šampionátoch som obdivoval kustódov a masérov jednotlivých tímov. Kým v Bratislave a v Košiciach nemusia denne baliť a vybaľovať veci a prakticky sa nemusia vzdialiť zo svojej šatne, na minulých turnajoch sa tejto činnosti počas tréningových dní venovali prakticky od rána do večera. Najskôr zbaliť veci na tréning, potom ich odviezť do inej haly, po skončení prípravy zasa všetko zbaliť a vrátiť na pôvodné miesta v hlavnej aréne. Po príchode späť všetky veci vyprať, usušiť, aby boli pripravené na ďalší deň. A do toho ešte vymasírovať hráčov, dotiahnuť rôzne technické detaily. Všetku tú prácu robia muži, ktorých verejnosť prakticky ani nepozná, ale pre fungovanie mužstiev sú neoceniteľní.
