BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) – Vláda v stredu nakoniec nebude rokovať o návrhu ministerstva práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára budúceho roka zo súčasných 307,7 eura na 317 eur. Tento materiál bol pritom v pôvodnom programe stredajšieho rokovania vlády. Andrea Devánová z mediálneho odboru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR pre agentúru SITA uviedla, že návrh ešte bude predmetom rokovaní na pondelkovej koaličnej rade. Vláda by sa ním mala zaoberať 13. októbra.
Zamestnávatelia zastúpení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) nepovažujú zvýšenie minimálnej mzdy o navrhované 3 % za dobrý krok. „Ešte nie sme v situácii, kedy by sme mohli našich zamestnávateľov zaťažiť ďalšími nákladmi,“ povedal generálny sekretár AZZZ Oto Nevický. Pravicová vláda by mala podľa AZZZ rešpektovať dokázateľné zistenia odborníkov o tom, že minimálna mzda má negatívny dopad na zamestnanosť. „Na svete je množstvo štúdií dokazujúcich, že povinná minimálna mzda znižuje možnosť zamestnať sa. Naopak, zatiaľ sme nenarazili na odborné stanovisko, ktoré by tvrdilo opak,“ dodal Nevický.
Sociálni partneri sa v pondelok na zvyšovaní minimálnej mzdy od januára budúceho roka nedohodli. Tripartita totiž návrh na zvýšenie minimálnej mzdy z 307,7 eura na 317 eur nepodporila. Konečné slovo tak bude mať vládny kabinet. Podobne ako pri predchádzajúcich rokovaniach o zvyšovaní minimálnej mzdy narazili odborári na odpor zamestnávateľov, podľa ktorých každé zvýšenie ohrozuje zamestnanosť. „Konfederácia odborových zväzov (KOZ) vyjadrila súhlas, zamestnávatelia nesúhlasili. Požadujú nulový rast. My považujeme za potrebné, aby minimálna mzda rástla a nestotožňujeme sa s názorom, že rast minimálnej mzdy spôsobí veľké problémy s nezamestnanosťou,“ povedal po rokovaní tripartity viceprezident KOZ Vladimír Mojš.
Podľa neho zvýšenie minimálnej mzdy práve napomáha tiež k motivácii ľudí pracovať. „Treba urobiť väčší priestor medzi sociálnou dávkou a minimálnou mzdou, aby sa tým ľuďom oplatilo pracovať,“ konštatoval Mojš. Zamestnávatelia však stále opakujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy skutočne vedie k zvyšovaniu nezamestnanosti. Podľa šéfa Republikovej únie zamestnávateľov Mariána Juska to potvrdzujú aj samotní podnikatelia. Šéf istej odevnej fabriky sa totiž napríklad podľa Juska po poslednom zvýšení minimálnej mzdy otvorene vyjadril, že za odchodom jeho podniku zo Slovenska je práve zvyšovanie minimálnej mzdy.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) predložilo návrh na zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára budúceho roka zo súčasných 307,7 eura na 317 eur. Išlo by o nárast najnižších miezd o 3 %, teda o mieru rastu priemernej mzdy na Slovensku v roku 2009. Rezort práce a sociálnych vecí postupoval v súlade so zákonom o minimálnej mzde, ktorý mu v prípade nezhody sociálnych partnerov ukladá povinnosť predložiť návrh na rast najnižších miezd o rovnaké percento, o aké v roku 2009 vzrástla priemerná mzda na Slovensku. „Ministerstvo nemôže navrhnúť nižšiu minimálnu mzdu, ako predstavuje navrhovaná suma, určená postupom podľa zákona,“ upozorňuje ministerstvo. Podľa ministra práce Jozefa Mihála je však konečná dohoda a miera zvyšovania minimálnej mzdy v rukách vlády.
Minimálna mzda sa od začiatku tohto roka zvýšila o 4,1 % na 307,7 eura. Vláda Roberta Fica vlani rozhodla aj o tom, že o ďalšie 4 % sa najnižšie zárobky v prípade nezhody sociálnych partnerov upravia smerom nahor od začiatku roka 2011, a to nad rámec rastu priemernej mzdy za rok 2009. Bývalý kabinet pri stanovení minimálnej mzdy na rok 2010 rozhodol bez súhlasu zamestnávateľov a odborárov. „Rokovali sme s nimi do poslednej možnej chvíle, pretože sme hľadali konsenzus, a napriek nesmiernemu úsiliu sa tento konsenzus nepodarilo nájsť,“ povedala v polovici októbra minulého roku po rokovaní vlády ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová. Keďže sa odborári so zamestnávateľmi na raste najnižších miezd nedohodli, musela o tom podľa Tomanovej rozhodnúť vláda. „Nie je to taký dopad, ktorý by mohol spôsobiť akýkoľvek problém,“ povedala Tomanová na zvýšenie minimálnej mzdy o 4,1 %.
Vláda podľa vtedajšej ministerky práce Tomanovej zvažovala všetky ukazovatele, ako je produktivita práce, podiel čistej minimálnej mzdy k čistej priemernej mzde, ako aj stanoviská sociálnych partnerov. „Práve preto sme nepristúpili na zvýšenie o 8,1 percenta, ale sme ho rozložili do dvoch rokov,“ povedala. Zákon o minimálnej mzde vláde prikazoval rozhodnúť o sume najnižších miezd na rok 2010 najneskôr do 20. októbra 2009. „Ministerstvo práce predložilo materiál na rokovanie vlády včas a vláda zvažovala zvýšenie minimálnej mzdy do posledného momentu,“ reagovala Tomanová.
SITA
