BRATISLAVA 6. decembra (WEBNOVINY) – Mikuláš, ktorého sviatok si v utorok pripomíname, patrí k najobľúbenejším svätým. O jeho živote sa však zachovalo viac legiend ako faktov.
Podľa tradície sa narodil v polovici 3. storočia v meste Patara v dnešnom Turecku ako jediný syn bohatých a zbožných rodičov. Známym sa stal najmä pre svoju štedrosť a súcit s chudobnými.
Po smrti rodičov Mikuláš odišiel do mesta Myra k strýkovi, ktorý tam bol biskupom. Keď sa biskupský stolec uvoľnil, miestni biskupi sa dohodli, že novým správcom diecézy sa stane ten, kto na druhý deň prvý vkročí do kostola. Pastiersku berlu získal Mikuláš.
Nekonečná štedrosť
Jeho známu štedrosť podporovali podľa legiend nebesia aj zázrakmi. Známy je príbeh o veľkom suchu, po ktorom nastal v Myre hlad. V meste zakotvila loď s obilím, námorníci však nechceli predať ani vrece, lebo sa báli trestu, ak nedovezú na miesto určenia celý náklad. Biskup im sľúbil, že množstvo obilia na lodi sa nezmenší. A naozaj – po
vyložení tovaru nechýbalo ani vrece.
Mikulášovo pôsobenie však nebolo ľahké. Žil totiž v čase intenzívneho prenasledovania kresťanov a desať rokov pred Konštantínovým Milánskym ediktom z roku 313, ktorý zrovnoprávnil kresťanské náboženstvo, strávil vo väzení.
Príbeh troch sestier
Najznámejšou legendou o Mikulášovej štedrosti je príbeh troch sestier, ktorý zachytil už renesančný básnik Dante Allighieri vo svojej Božskej komédii. V meste žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to Mikuláš dozvedel, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Pre tento príbeh si ho slobodné dievčatá vybrali za orodovníka.
Svätý Mikuláš sa stal patrónom námorníkov a rybárov, ale aj vôd a mostov, obchodníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, voňavkárov a šťastného manželstva. Pomáha rodičkám a ochraňuje žiakov a deti v chorobách. Už v stredoveku si ľudia svätého Mikuláša pripomínali obdarúvaním svojich blízkych. K nám tento kult prenikol pravdepodobne v 12. a 13. storočí počas nemeckej kolonizácie.
Svätec mnohých mien
Tradícia mikulášskych obchôdzok s anjelmi a čertom vznikla v severofrancúzskych kláštorných školách a veľmi živá je najmä v štátoch Beneluxu a po nemecky hovoriacich krajinách. V týchto štátoch, ale aj v USA, Kanade a v Rusku poznajú deti aj tzv. vianočného muža. Po nemecky sa volá Weihnachtsmann, po francúzsky Pere Noël, po rusky Ded
Moroz a po anglicky Santa Claus, čo je skomolenina latinského mena Sanctus Nicolaus. Táto postava sa výzorom podobá Mikulášovi, ale nemá kresťanský pôvod.
Sv. Mikuláš zomrel pokojnou smrťou 6. decembra roku 330, podľa iných v roku 345 alebo 352. Jeho telo bolo uložené do sarkofágu a namočené do vonnej látky – myrhy. V roku 1087 ukradli námorníci z juhotalianskeho mesta Bari sarkofág z Myry a priviezli ho do Bari, kde ho uložili v chráme sv. Štefana. Počas jednej bohoslužby sa údajne zo sarkofágu začalo prúdom valiť také množstvo myrhy, veriaci ju pozbierali do fľašiek a používali ju proti rôznym chorobám. Niektorí hovoria o zázraku a o večnej myrhe v hrobe Sv. Mikuláša, ktorá z neho stále vyteká. To vysvetľuje jeho patronát nad voňavkármi. K jeho hrobu stále prichádza množstvo pútnikov. Vedci podľa kostrových pozostatkov zrekonštruovali Mikulášovu tvár. Za svojho ochrancu ho považuje Rusko, mnohé mestá a obce nesú tiež jeho meno, napríklad aj na Slovensku máme Liptovský alebo Borský Mikuláš. Je mu zasvätených mnoho kostolov, najmä gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi.