BRATISLAVA 17. mája (WEBNOVINY) – Zabrániť možnosti zneužívať zdravotné dôvody na neúčasť v trestnom konaní je jednou z ambícií novely Trestného poriadku z ministerstva spravodlivosti, ktorú dnes parlament posunul do druhého čítania. Prináša prísnejšie pravidlá ospravedlňovania svedkov a obžalovaných zo súdnych pojednávaní. Cieľom normy, ktorá by mala byť účinná od septembra, je zrýchliť trestné konanie, zúžiť priestor pre obštrukcie zo strany obvinených ako aj advokátov.
Pri PN-ke bude musieť vedieť lekár, ktorý ju vystaví, že sa vyjadruje k zdravotnej spôsobilosti osoby v trestnom konaní na súde, teda či je obvinený alebo svedok schopný účasti na súdnom pojednávaní alebo nie je.
Novelou chce rezort spravodlivosti tiež vytvoriť priestor pre strany v konaní, aby vykonávanie dôkazov malo jasné pravidlá. Napríklad je jasne vymedzené, že pri listinných dôkazoch stačí prečítať tie časti, ktoré sú relevantné pre samotné preukázanie viny.
Strany konania však môžu namietať a dosiahnuť rozšírenie. Pri výpovediach svedkov by sa malo zmeniť pravidlo, že by už strany konania nemali právo navrhovať ďalších svedkov napríklad pred koncom procesu, čo neraz vedie k odročeniu a predvolaniu ďalších osôb, pričom dovtedy nikto nežiadal ich vypočutie. Novela zavádza aj možnosť ustanovenia náhradného obhajcu pre obvineného v prípravnom konaní (teda pred súdnym procesom), ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené alebo podstatne sťažené vykonávanie úkonov pre neprítomnosť zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.
Zmeny by mali nastať aj pri využívaní odpočúvaní. V súčasnosti je sporné, či je možné využiť ako dôkaz aj odpočúvanie svedčiace o trestnom čine, ktorý sa dovtedy nevyšetroval a telefón bol so súhlasom sudcu odpočúvaný pre trestné stíhanie za iný skutok.
Tento spor sa má vyriešiť tým, že novela Trestného poriadku to jednoznačne umožní.
Ďalšou novinkou je, že súčasťou spisu budú musieť byť len tie prepisy odpočúvaní, ktoré sú pre dané konanie relevantné. Novelou sa rozširuje aj možnosť použitia agenta, ktorý nie je policajtom, popri korupčnej trestnej činnosti aj pre trestné činy spáchané organizovanou formou.
V návrhu vyhoveli Slovenskej advokátskej komore, aby sa určila presná lehota, dokedy musí súd rozhodnúť o trovách v konaní, konkrétne do 30 dní od podania návrhu a zaplatiť ich do 90 dní od právoplatného verdiktu. Možnosť dohody o vine a treste sa má počas súdneho konania rozšíriť. Po novom by sa mohla dohoda zrodiť aj na začiatku hlavného pojednávania, aj počas predbežného prerokovania obžaloby.
Novela zákona o poskytovaní investičnej pomoci v druhom čítaní
Štát by mal v budúcnosti podporiť investičné zámery domácich či zahraničných firiem najmä poskytnutím daňových úľav. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o investičnej pomoci z Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Slovensko na základe návrhu zároveň predĺži nárok na daňovú úľavu pre príjemcov investičnej pomoci z piatich rokov na desať rokov. Zároveň by sa mala ponechať povinnosť odpočtu daňovej straty počas obdobia uplatňovania daňovej úľavy.
Podľa návrhu štát poskytne dotácie na obstaranie dlhodobého hmotného či nehmotného majetku iba vo výnimočných prípadoch, pre projekty strategického významu. “V okresoch, kde miera nezamestnanosti je nižšia ako priemer nezamestnanosti na Slovensku, sa pre typ investičných projektov spadajúcich do odvetví priemyselnej výroby investičná pomoc formou dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok a dlhodobý nehmotný majetok a príspevku na vytvorené nové pracovné miesta nebude poskytovať,“ zdôraznilo ministerstvo.
Podľa ministra hospodárstva Juraja Miškova návrh zákona stanovuje podmienky investičnej pomoci tak, aby smerovali primárne do regiónov s vysokou nezamestnanosťou a do sektorov s vyššou pridanou hodnotou. Podľa ministra novela zákona podporí príchod investorov predovšetkým na východné Slovensko. Podľa poslanca za stranu SaS Martina Chrena zákon nie je diskriminačný k domácim investorom, keďže tí majú rovnakú možnosť požiadať o investičnú pomoc.
Bývalý minister hospodárstva a súčasný opozičný poslanec za stranu Smer-SD Ľubomír Jahnátek víta iniciatívu ministerstva hospodárstva novelizovať zákon o poskytovaní investičných stimulov. Navrhuje ho však dopracovať a sprísniť. “Tento zákon je krokom späť. Zákon otvára neobmedzený priestor pre investorov. Štátny rozpočet tak nebude vedieť utiahnuť požiadavky investorov o stimuly. Zákon treba dopracovať. Treba vytvoriť prísnejšie kritéria na poskytovanie stimulov,“ povedal v rozprave Jahnátek.
Novela zákona by mala rozšíriť poskytovanie stimulov aj pre malé a stredné podniky tým, že sa zníži minimálna výška investície o polovicu. Rezort hospodárstva tak chce dosiahnuť, aby o investičnú pomoc mohol štát požiadať širší okruh podnikateľov.
“S cieľom vytvoriť predpoklady na vytváranie technologických centier s podporou investičnej pomoci pre širší okruh podnikateľov minimálna suma na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku sa navrhuje znížiť na hodnotu 500 tisíc eur,“ dodal rezort hospodárstva. Pri vytváraní centier strategických služieb navrhuje ministerstvo znížiť minimálnu sumu na obstaranie hmotného či nehmotného majetku na 400 tis. eur.
Podľa nového zákona o investičnej pomoci bude môcť investor požiadať štát o poskytnutie investičných stimulov aj na ďalší nový investičný zámer, keďže doteraz o ne mohol požiadať až po vyčerpaní pomoci na starší zámer. Najväčšiu investičnú pomoc podľa pravidiel ich poskytovania, ktoré sú súčasťou novely zákona, môžu získať spoločnosti plánujúce investovať v zaostalých regiónoch Slovenska do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Podľa predpokladov rezortu hospodárstva by mala účinnosť novelizovaného zákona nadobudnúť platnosť od 1. augusta tohto roka.
