BRATISLAVA 27. júna (WEBNOVINY) – Nová stredopravá vláda, ktorá vzišla z júnových parlamentných volieb a tvoria ju oponenti politiky predchádzajúceho kabinetu Roberta Fica (Smer-SD), plánuje v oblasti životného prostredia riešiť otázky, ktoré zarezonovali v odbornej i laickej verejnosti alebo boli spájané s rôznymi škandálmi. Kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) sa tak má podľa programových téz z oblasti envirorezortu zaoberať napríklad zonáciou Tatier i chránených území, zastavením výstavby ropovodu cez Žitný ostrov, ale i určiť kritériá transparentného rozdelenia kvót CO2 vo verejnom záujme.
Podľa aktivistu, koordinátora programu Fondy EÚ občianskeho združenia Priatelia Zeme – CEPA Romana Havlíčka programové tézy pre oblasť životného prostredia neobsahujú nič nové a je ťažké sa z nich radovať. „Skôr naopak. Sú to urgentné veci, ktoré treba riešiť, na ktoré predchádzajúce vlády zabúdali. A to je napríklad plnenie našich záväzkov vyplývajúcich zo vstupu do EÚ,“ uviedol pre agentúru SITA Havlíček. Takými záväzkami sú podľa neho napríklad záväzky v oblasti čistenia odpadových vôd. Podľa nich sa SR do konca tohto roka zaviazali čistiť odpadové vody vo všetkých obciach s počtom obyvateľov nad 10-tisíc. „A ja sa obávam, že tento záväzok nie je splnený a nemáme šancu ho za šesť mesiacov splniť,“ zhodnotil Havlíček, ktorému chýba medzi programovými tézami reakcia na túto skutočnosť. „Ak to nesplníme a vyzerá to tak, že nesplníme, tak hrozí konanie pre porušenie legislatívy EÚ zo strany Európskej Komisie a pokuty, veľké pokuty,“ upozornil Havlíček.
Radičovej vláda chce obnoviť ministerstvo životného prostredia, ktoré dal zákonom zrušiť jej predchodca Fico v rámci šetrenia finančných prostriedkov. Za tento krok si vyslúžil kritiku odbornej verejnosti i mimovládnych organizácií. Envirorezort má zaniknúť 30. júna a od 1. júla má patriť pod ministerstvo pôdohospodárstva. Oblasť životného prostredia by podľa doterajšieho vývoja v koaličných rokovaniach stredopravej vlády mala mať pod palcom strana Most-Híd. V programových tézach sa počíta aj s prehodnotením rozsahu chránených území podľa možností spoločnosti a ekonomickej situácie krajiny. Vláda chce aj stanoviť pravidlá obmedzenia vlastníckych práv vo vzťahu k pozemkom. Havlíček však tézu o prehodnotení rozsahu chránených území považuje za nejednoznačnú. „Dá sa to vyložiť tak, že chcú sprísniť pravidlá na využívanie pozemkov, ktoré sú v chránených územiach alebo naopak, chcú umožniť rozvoj na týchto pozemkoch,“ uviedol.
Člen siete environmentálnych organizácií Ekofórum Juraj Smatana si myslí, že táto téza je formulovaná všeobecne. „Skôr upozorňuje na problém, nehovorí o konkrétnych riešeniach. My sme takisto upozorňovali na to, že v rámci chránených území je nedoriešený vzťah medzi vlastníkmi a ochranou prírody,“ uviedol Smatana. Podľa neho je totiž mnoho chránených území, ktorých vlastník na jednej strane nedostáva primerané odškodnenie a na strane druhej sa dáva veľké množstvo výnimiek. „Ekofórum zadefinovalo svoj cieľ tak, že správnym riešením by bolo pozemky, na ktorých sa nachádza chránené územie, buď vykúpiť, alebo vymeniť, alebo ho vyplácať za náhradu. Ochrana prírody jednoznačne nemôže byť realizovaná na úkor súkromného vlastníctva,“ povedal. Smatana je presvedčený, že toto je otázka štátu – keď chce niečo chrániť, tak to má aj finančne odškodniť. „Nemôže byť niečo realizované na úkor ľudí. Bola by to istá forma vyvlastnenia,“ skonštatoval. Ochranárov však podľa Smatanu trápi veľké množstvo výnimiek, ktoré sa vydávajú v chránených územiach. „My máme značné percento chránených území a naši oponenti sa tým oháňajú, ale ročne sa do najprísnejšie chránených území vydávalo viac ako 3-tisíc výnimiek – na ťažbu, budovanie ciest, chemizáciu a podobné ťažké zásahy,“ povedal. Podľa Smatanu by bolo správne riešenie také, že ak sa niečo chráni, malo by sa to chrániť naozaj, vrátane odškodnenia vlastníkov. „V podstate vláda by tam mohla urobiť dobrý kus práce, keby napríklad uvoľnila, alebo zatlačila na štátne lesy, aby pristupovali k výmenám pozemkov. To si nevyžaduje žiadne peniaze. Aj v období finančnej krízy sa dá vymeniť 100 hektárov chráneného lesa za 100 hektárov hospodárskeho lesa. A náklady sú len administratívne,“ zhodnotil Smatana. Medzi ďalšie programové tézy pre oblasť životného prostredia patrí zavedenie centrálneho registra územnoplánovacích dokumentácií, ktorý bude zverejnený na internete a pravidelne aktualizovaný, zásadné zvýšenie účinnosti boja proti čiernym stavbám, podpora ekologizácie lesnej výroby z fondov EÚ, prehodnotenie rozsahu a miery poplatkov a odvodov v oblasti životného prostredia, a prehodnotenie environmentálnej politiky v oblasti nakladania s odpadmi. Radičovej kabinet chce aj zmenu slovenskej legislatívy tak, aby bola zabezpečená účasť verejnosti na rozhodovacom procese v záležitostiach životného prostredia v duchu Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám. Samosprávam chce dať právomoc rozhodovať o ťažbe a spolurozhodovať o skládkach a zásadne zvýšiť účinnosť boja proti čiernym skládkam. Navrhnúť chce aj protipovodňové opatrenia spôsobom, ktorý umožní udržať vodu v prírode a zníži následky povodní a chce aj vypracovať stratégiu protipovodňových opatrení na Slovensku, na čo plánuje využiť štrukturálne fondy EÚ. Plánuje tiež uskutočniť aj reformu organizácií vodného hospodárstva zameranú na racionalizáciu výkonov a služieb. Radičovej vláda chce tiež pripraviť možnosť zrušenia recyklačného fondu, čomu by však mala predchádzať analýza dopadov takéhoto kroku.
SITA